04.8.2012 10:55:06

Medzinárodný festival Akadémia pravoslávnej hudby v Sankt Peterburgu nemá obdobu na svete

Chrám obnovy duše
V druhej polovici apríla je v Sankt Peterburgu zvyčajne ešte drsné a nevľúdne predjarie. Od Fínskeho zálivu fúka studený vietor, ktorý metropolu severozápadného Ruska bičuje dažďami so snehom a hoci teplota má už plusový charakter, ľudia sa na kalendárnu jar veľmi nespoliehajú. Ani tento rok tomu nebolo ináč... V týždni, ktorý nasledoval po pravoslávnej „pasche“, teda v poveľkonočnom týždni, keď v ruských pravoslávnych veriacich doznievali chvíle spojené s oslavou zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, sa nad „Piterom“ prevaľovali nič dobré neveštiace búrkové mraky. Lialo ako z krhly, okolo Medeného jazdca fičal ostrý vietor, po Neve sa so zlovestným šuchotom presúvali ľady, a iba výletné lode pomaly sa kĺžuce po Fontánke a Mojke s turistami zabalenými do teplých prikrývok, naznačovali, že keď to už cestovné kancelárie naplánovali, tak jar skôr, či neskôr dorazí aj sem. Pravda, ak Sankt Peterburg ako celok s nevôľou znášal vrtochy počasia, slávny Nevský prospekt bol zdanlivo mimo tohto diania. Akoby mu bolo jedno, či je zima, predjarie alebo jar, zástupy ľudí valiace sa po ňom sa presúvali, zrážali, rozrážali, mizli v obchodných centrách európskeho typu, reštauráciách či v malých kaviarničkách husto rozosiatych po celej jeho dĺžke... Nevský prospekt, po ktorom kedysi kráčal Nikolaj Vasilievič Gogoľ zahalený do svojho Plášťa či Fjodor Michajlovič Dostojevskij, ktorý v jednej z postranných uličiek sledoval Raskoľnikova a jeho Zločin a trest, však časť chodcov usmerňoval aj k budove Petrohradskej štátnej filharmónie Dmitrija Šostakoviča. Človek neznalý miestnych pomerov by si mohol pomyslieť, že v taký nevľúdny čas, keď sa všetci ponáhľajú predovšetkým domov, je akýsi koncert vo filharmónii stratenou záležitosťou. Ktože by sa už zaujímal o hudbu, keď ho nebesá bombardujú spŕškami odporne studeného dažďa. Omyl, vážení! Podujatie, ktoré plagáty na nárožiach ulíc ohlášali ako Veľký veľkonočný koncert, prilákalo toľko návštevníkov, že Veľká sála petrohradskej filharmónie praskala vo švíkoch. A to sa všetci záujemcovia ani nedostali dnu!
Tak tomu bolo vo filharmónii v pondelok večer.
Navlas rovnaká situácia sa však opakovala aj v stredu večer na galakoncerte laureátov medzinárodnej súťaže skladateľov „Roman Sladkopevec“..
A tiež aj vo štvrtok večer, keď sa vďačnému publiku, ktoré nešetrilo potleskom postojačky a početnými výkrikmi „bravó!“, vo filharmónii predstavil spevácky zbor Michailovského divadla zo Sankt Peterburgu a Mládežnícky komorný zbor petrohradskej filharmonickej spoločnosti.

Festival, festival
Spomínaný sviatočný veľkonočný koncert, na ktorom sa okrem iných predstavil aj povestný Slávnostný zbor Valaamského kláštora - excelentné hudobné teleso, ktoré spieva, koncertuje a zároveň sprevádza najvyššie cirkevné a štátne návštevy, ktoré v kláštore na ostrove Valaam prijíma Patriarcha Moskovský a celej Rusi, Jeho Svätosť Kirill - bol jedným z vrcholov Medzinárodného festivalu Akadémia pravoslávnej hudby v Sankt Peterburgu. Festival, o ktorom je reč, je unikátne podujatie v duchovnom a kultúrnom živote Ruska a ako také nemá obdobu ani vo svete. Jeho cieľom je znovuzrodenie historickej tradície prezentovania pravoslávnej hudby, obnaženie koreňov staroruskej slovesnej, výtvarnej aj hudobnej kultúry, a ich sprístupnenie súčasnému človeku. Stručne povedané, v „akadémii“ ide o ľudskú dušu, duchovnosť, duchovno... V tejto súvislosti treba spomenúť, že program obrody duše ruského človeka, pozdvihnutia duchovnosti a duchovnej kultúry v celej jej hĺbke, ako ho praktizujú v Sankt Peterburgu, ale nielen tu, pretože vlastne platí pre celé Rusko, je zacielený predovšetkým na mladých ľudí. Súčasné Rusko, ktoré sa veľmi dynamicky mení, namiesto primitívneho konzumu a plytkého života presiaknutého drogami, živočíšnym sexom, násilím a inými „demokratickými vymoženosťami“, aký do sveta exportujú predovšetkým Spojené štáty a Západná Európa, ponúka alternatívu – obrodu duchovna či národnú duchovnú obrodu. Samozrejme, aj Rusi majú problémy, a poriadne veľké, trápia ich drogy, korupcia, násilie atď., ale čoraz nástojčivejšie zdôrazňujú, že už nechcú nekriticky prijímať všetko, čo im neraz doslova nanucuje Západ. Svoj program – ako hovoria, obnovy duše – pred nikým netaja, práve naopak, otvárajú ho, ukazujú pred celým svetom. Nečudo, že počas štyroch rokov navštívili „akadémiu“ s jej podujatiami v Sankt Peterburgu, Velikom Novgorode a na ostrove Valaam, tisícky mladých ľudí a to nielen z Ruska, ale aj z vyše 30 štátov Európy, Ameriky a Ázie. Účastníci „akadémie“ tu objavujú základy ruskej chrámovej hudby, učia sa pochopiť kánony cirkevného zborového spevu, študujú osobitosti maľovania ikon, a aj takto vnikajú do podstaty ruskej pravoslávnej kultúry. Nie sú to však len koncerty, odborné semináre, tvorivé dielne, kde mladí Rusi (ale aj hostia zo zahraničia) robia prvé kroky na ceste ku chrámu obnovy duše a duchovna. Je to aj prijatie a osvojenie si tejto misie, a dá sa povedať, že vplyv „akadémie“ má podobu kruhov šíriacich sa na vode, pretože jej absolventi pokračujú v tejto činnosti aj po návrate domov.
Medzi hosťami tohtoročného festivalu Akadémia pravoslávnej hudby boli aj desiatky novinárov z Veľkej Británie, Nemecka, Nórska, Poľska, Česka, Slovenska, Bulharska, Srbska atď. a všetci sme so zaujatím sledovali toto výnimočné podujatie. Pred účastníkom zo Slovenska sa však vynáralo aj množstvo otázok, na ktoré iba ťažko hľadal odpoveď. Rusi tým, že sa vracajú k svojim národným koreňom, že si s hrdosťou pripomínajú slávne úseky svojich dejín, že sa hlásia k patriotizmu atď., robia vlastne to isté, čo celé stáročia praktizovali Angličania, Francúzi, Nemci, Poliaci či Bulhari. Je to teda logický postup v normálne sa rozvíjajúcej spoločnosti. Ako je však možné, že na Slovensku sa už vyše dvadsať rokov namiesto vyzdvihovania na piedestál znevažujú slovenské národné symboly, že sa neraz doslova šliape po historických osobnostiach, že sa zneucťuje história starých Slovákov? A ako je možné, že to neraz verejne robia politici, historici, novinári? Ruská obroda je vecou celonárodnou, pretože napríklad na pôde „akadémie“ prednášajú poprední domáci aj zahraniční historici, umenovedci, archeológovia, politológovia, predstavitelia duchovenstva, ale aj politici či poslanci. „Akadémia“ oficiálne vznikla pred štyrmi rokmi, ale hovorí sa, že samotná myšlienka sa zrodila už nejaký ten rok skôr, údajne v jednom z rozhovorov vtedajšieho (a aj súčasného) prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina s ruským patriarchom na ostrove Valaam.

Od jari do zimy...
Sanktpeterburský medzinárodný festival Akadémia pravoslávnej hudby – jeho ústrednou postavou je hlavná manažérka podujatia, Natália Orlovová, útla žena s veľkou charizmou a obrovskými plánmi - je vlastne zoskupením niekoľkých festivalov. „Akadémia“ okrem vlastnej festivalovej dramaturgie zastrešuje aj sériu Veľkopôstnych koncertov, ďalej Medzinárodnú súťaž skladateľov pravoslávnej hudby „Roman Sladkopevec“, či medzinárodný festival speváckych zborov v Sankt Peterburgu. Program, ktorý je časovo koncipovaný „od jari do zimy“, tvorí množstvo koncertov sakrálnej aj vážnej hudby a tie sú – podľa mienky odborníkov, ale aj publikovaných výsledkov verejnej ankety - výrazným obohatením petrohradského kultúrneho života. Bodaj by nie, keď špičkové hudobné telesá – medzi nimi sú napríklad už spomínané „najlepšie a najkrajšie hlasy Pitera“, teda Slávnostný zbor Valaamského kláštora, spevácke zbory Alexandrijského divadla a Mariinského divadla zo Sankt Peterburgu, ale aj Divna Ljubojevičová a zbor Melodi zo Srbska, Ruský zbor pod vedením Anatolija Grincenka z Moskvy atď. – premenia každý hudobný večer na jedinečný kultúrny sviatok. Organizátori „akadémie“ jednotlivé koncerty uvádzajú na tých najdôstojnejších miestach Sankt Peterburgu: sú nielen vo Veľkej aj Malej sále Petrohradskej štátnej filharmónie, ale aj v unikátnej Akademickej Kapelle, v Isaakovskom chráme, či v Paláci grófov Šeremetevovcov.
Od predvlani „akadémia“ zastrešuje aj festival Veľkopôstne koncerty v Sankt Peterburgu. Dnes už možno hovoriť o znovuzrodení tradície, pretože toto podujatie je už trvalou súčasťou kultúrneho života v „Piteri“. Vlastne ide o obnovenie tradície, ktorá existovala v predrevolučnom Rusku: v čase Veľkého pôstu sa v Rusku obmedzovala činnosť divadiel a namiesto svetskej „teatrálnej produkcie“ veľký priestor dostávali koncerty, predovšetkým koncerty duchovnej hudby. V roku 2010 začali organizátori „akadémie“ s uvádzaním týchto koncertov a výsledok bol ohromujúci – sály boli vypredané a ľudia boli ochotní stáť v radoch na lístky dlhé hodiny.
Medzinárodný festival skladateľov s názvom Roman Sladkopevec je najmladším podujatím v kultúrnom portfóliu „akadémie“. V apríli tohto roku sa zavŕšil jeho prvý ročník a výsledky predčili všetko očakávanie organizátorov: do súťaže sa prihlásilo vyše 200 skladateľov a to nielen z Ruska, ale aj z mnohých iných krajín, a tí porote ponúkli celkovo 297 hudobných diel. O ceny (a aj finančné ocenenia) sa uchádzali ruskí, bieloruskí, ukrajinskí, bulharskí, grécki, srbskí či gruzínski skladatelia duchovnej hudby a medzi nimi boli aj desiatky mladých ľudí. Mladí ľudia na scéne, mladí ľudia v hľadisku – to je nepochybne ten najlepší a najtrvácnejší vklad do budúcnosti festivalu!
Na druhom galavečere organizátori „akadémie“ vyhlásili II. ročník súťaže skladateľov duchovnej hudby „Roman Sladkopevec“ 2012-2014. Víťazné skladby sa stanú súčasťou koncertného repertoáru najlepších profesionálnych telies interpretujúcich ruskú pravoslávnu hudbu.

Obnova zvonka aj zvnútra
Súčasné Rusko nastúpilo na cestu svojej duchovnej obnovy. Ak je dnešný Sankt Peterburg plný žeriavov, ktoré dvíhajú vynovené mesto nahor (pravda, nepísané cárske pravidlo, že žiadna budova nesmie byť vyššia ako špička zlatej ihly Petropavlovskej pevnosti), ak na jeho okrajoch mohutným tempom vyrastajú nové moderné sídliská (určite nie sú o nič horšie ako tie najmodernejšie u nás, koniec koncov, mnohé z nich stavajú Fíni), a ak súčasťou nových satelitov sú už aj vilky sú záhradami, to je vonkajšia známka premien. Niečo podobné sa však deje aj s ruským človekom a pravoslávnou kultúrou. Medzi starou zástavbou, ale aj v nových štvrtiach nemožno prehliadnuť vynovené, zreštaurované pravoslávne kostolíky, kostoly aj obrovské chrámy. A vo veľkej aj malej sále petrohradskej štátnej filharmónie, vo Veľkom Novgorode či na ostrave Valaam sa robí obnova iného druhu, ale nemenej dôležitá – duchovná renesancia. „Duša človeka je to najdôležitejšie, k nej sa treba vrátiť!“ – povedal otec Jerofej, jeden z predstavených najdôležitejšieho sanktpeterburského kláštora. Dnešní Rusi radi zdôrazňujú, že aj tá najdlhšia cesta sa začína prvými krokmi - a oni tie kroky už robia. Veľká krajina prežíva veľké premeny, pojeľcinovské vlády dali ľuďom peniaze, výrazne zvýšili dôchodky, zdvihli platy vojakom, učiteľom, zdravotníkom. A to všetko v čase, keď ekonomická kríza, ktorú vyvolali nezodpovední politici a bankári v Amerike a západnej Európe a ktorí dodnes nemajú zaručený recept na zažehnanie tých ďalších, a ešte hrozivejších. „Rusko nájde cestu do zajtrajška a to aj vďaka svoje jedinečnej pravoslávnej kultúre,“ pripomenul otec Jerofej. A s úsmevom dodal, vraj situácia sa mení, a radikálne: „Pred rokmi Európa kýchla a svet okolo vrátane Ruska ochorel na chrípku, dnes Európa ochorie na chrípku a Rusko, ale aj Čína, India či Japonsko si už ani nekýchnu...“
Ľubomír Stanček,
Sankt Peterburg, apríl – máj 2012