12.7.2015 17:48:06

Matra: Do slovenského slova a spevu zaodetá Modravá hora

Matra 2015
Matra 2015
(foto: M. Hromádka)

V sobotu 11. júla opäť ovládli Modravú horu slovenské slovo a spev. Uskutočnil sa tohtoročný výstup na tento najvyšší vrch Matry. Tradične prišli dva spevácke súbory z Košíc a zaspievali slovenské hymnické aj ľudové piesne. Zaspievali aj maďarské piesne veď Košičania po maďarsky vedia.

Návštevníkov priviezli dva autobusy z východného a stredného Slovenska a viacero áut. Stropkovčania prišli v tričkách Matra 2015. V diskusii sme si povedali, prečo na Matru chodíme.

Podľa tradície je to jeden z vrchov trojvršia na našom štátnom znaku. Na Matre sa začínala v Uhorsku Horná zem, ako Slovensko doteraz zvyknú nazývať v Maďarsku. Výstupom na Matru sa hlásime k celým svojim tisícročným dejinám, aj tým, ktoré prebiehali v Uhorsku. V údoliach Matry dodnes obrábajú polia dediny, kde sa hovorí po slovensky. Na Matru chodíme nie konfrontačne a ku žiadnej konfrontácii tam ani nedochádza. Maďarskí turisti sa stíšia, keď naše súbory na vrchole spievajú a stalo sa, že sa k niektorej piesni pridali po maďarsky veď je mnoho starších pesničiek, ktoré majú jednu melódiu, ale slovenské aj maďarské slová.

Po speve a slovách sme sa ako obvykle preniesli do kaviarničky pod vrcholom a pri káve, pive, nealko nápojoch a zmrzline sme pokračovali v besedách. Slnko na nás svietilo a nejak sa nám nechcelo domov.

Dve autá sa cestou späť zastavili v Budapešti. Chceli sme si pozrieť Rybiu baštu, areál hradu a pokochať sa pohľadom na Dunaj v tomto európskom veľkomeste. Nakoniec sme sa na hrad dostali, ale nebolo to jednoduché. V Budapešti sa v sobotu plánovala akási demonštrácia, boli veľké výluky v doprave a navigácia v aute musela prekonávať sama seba. Pohľad na Dunaj z Rybej bašty je skutočne veľkolepý. Budova parlamentu na druhej strane Dunaja nám pripomenula, aké beznádejné rečnícke zápasy tam viedla ešte v 19. storočí hŕstka slovenských poslancov. Zopár ulíc od Rybej bašty stojí jazdecká socha generála Andreasa Hadíka, vojaka so slovenskými koreňmi. Jeho obsadenie Berlína v roku 1756 s husármi z Hornej zeme dalo základ pre označenie „husársky kúsok“. Poklonili sme sa tomuto veľkému vojakovi (ktorý chcel najskôr vstúpiť do jezuitského rádu), keď tak nerobí slovenská armáda.

 

Neskôr večer sme sa vrátili domov do rôznych končín Slovenska.      

Ján Čarnogurský