04.8.2012 10:55:06

MANAS : Moskva zvrtla páku vplyvu na NATO

Oznámenie Kurmanbeka Bakieva o pripravenosti k novým rokovaniam ohľadne dislokovanej americkej základni v Kirgizstane vnáša určité svetlo do intrigy o ktorej sa mesiac mlčalo. Ako je známe, začiatkom februára vystúpil v Moskve prezident Bakijev so senzačnými plánmi ohľadne odsunu americkej základne z Manasu. Teraz v interview korporácie BBC kirgizský prezident ponúkol americkej strane zvážiť otázku o využití základne v novej podobe a za zmenených podmienok, čím potvrdil dohady, že v skutočnosti si Kirgizstan nepoložil otázku prerušiť vojenskú spoluprácu s USA. Aké sú teda, v takom prípade, reálne ciele kirgizskej vlády ?

Doteraz komentátori vychádzali z verzie, že Moskva „zaplatila“ za odsun amerických vojakov, vydaním bezprecedentného úveru na viac ako dva milióny dolárov. Terajšia zmena pozície v prospech spolupráce s USA sa teraz posudzuje ako želanie Kirgizska získať druhú hodnotu za jednu a tú istú základňu. Jednako však hra „na dva froty“je sotva namieste. V medzištátnych vzťahoch by podobná hrubá ignorácia dohôd (ak tieto skutočne existovali) urobila kríž pred mnohými aspektmi spolupráce s Moskvou. Kirgizské vedenie by sotva riskovalo ohľadne takých preň dôležitých sfér, akou je zamestnanie gastarbajterov, spolupráca vo vojenskej oblasti a projekty výstavby vodných elektrární. Závislosť Kirgizstanu od Ruska mnohonásobne prevyšuje závislosť tejto krajiny od susedov, pre Kirgizov dokonca rodného Kazachstanu.

V takom prípade, akú hru hrá Biškek ?

Kľúč ku chápaniu situácie okolo americkej základne je treba hľadať vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO“. Vôbec preto nepôsobí náhodne časová zhoda oznámenia Bakieva o možnosti zachovania spolupráce Kirgizstanu s USA a včerajšieho (06.03.09. – pozn.prekladateľa) uskutočneného stretnutia hláv ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO. Ministri sa rozhodli obnoviť v plnej miere spoluprácu Aliancie s Moskvou, ktorá bola zmrazená z iniciatívy NATO v auguste minulého roku z dôvodu vojenskej krízy na južnom Kaukaze.

V tých dňoch oficiálni ruskí úradníci nie raz vyzývali západných kolegov , aby sa držali zdravého rozumu, pripomínajúc, že Aliancia nie je schopná efektívne riešiť úlohy vedenia vojenskej operácie v Afganistane bez súčinnosti s Moskvou. Ale všetko bolo márne, NATO (podľa podania USA ) úporne odmietalo obnoviť vzťahy s Ruskom. V tom istom období sa hromadili fámy o skorom prijatí Gruzínska a Ukrajiny do Aliancie.

Dokonca po zverejnení plánov novej americkej administrácie o vyslaní doplnkového kontingentu vojsk do Afganistanu. Aliancia hľadala variant prepravy nákladov obchádzkou ruského územia. Vyhlásenie kirgizského prezidenta o zámere obmedziť pobyt amerických vojakov uštedrilo citeľnú ranu týmto plánom. Treba povedať, že Biškek aj predtým viackrát požadoval nevyhnutným preskúmať podmienky dislokácie základne, ale zakaždým kirgizská strana po prvom signále šla v ústrety vzťahom s Američanmi : v dôsledku sa materiálna závislosť od základne zvyšovala , ale otázka sa odkladala pre nové časy.

Moskovské vyhlásenie Bakieva svedčilo o začiatku novej hry, do ktorej sa teraz zapojila Moskva. A hoci sa kirgizský prezident zmieňoval v rámci toho o nedostatočnom financovaní pobytu amerických vojakov, v hre boli už rozdané politické dividendy.

Kirgizskí a ruskí politici neraz vyhlasovali o tom, že je neprípustné stiahnuť operáciu v Afganistane. Unáhlený odchod NATO je schopný spustiť novú vlnu vnútroafganských šarvátok. Pre Rusko, ktoré hrá úlohu ručiteľa stability v regióne, je eskalácia v Afganistane hrozbou nového napätia síl. Preto je sotva reálnym cieľom Ruska „hádzať polená pod nohy krajinám NATO“, ako píšu západní komentátori. Moskva má v plnej miere pragmatické úlohy – uloviť páky vplyvu na Alianciu. K čomu aj, mimochodom došlo. Po nezabudnuteľnom moskovskom prehlásení Bakieva sa americkí úradníci už otvorene rozhovorili o nevyhnutnosti rokovaní s Moskvou ohľadne základne v Kirgizsku.

Táto udalosť vôbec nie je bežná. Po prvýkrát po r.2001 Rusko znovu posudzuje s USA podmienky pobytu amerických vojakov v Strednej Ázii. To je, hľa, tá istá superúloha , aká stála pred ruským vedením, keď sa naťahovala história s „vypoklonkovaním Američanov z Kirgizstanu“.

Význam výsledkov tejto viacťahovej hry je ťažké ohodnotiť. Po všetky tieto roky sa ruskí politici nie raz snažili obnoviť bývalú úroveň konzultácií s americkou stranou. V r. 2003 sa šéf rezortu obrany Sergej Ivanov pokúsil preboxovať k washingtonským politikom na neformálnom stretnutí ministrov obrany Ruska a krajín NATO v Colorado Springs. „My sme hneď pochopili ich nevyhnutnosť (jedná sa o základne V Strednej Ázii – S.Š.) a nenamietali sme, ale mali sme výhrady, že toto sa uskutočňuje iba pre obdobie, ktoré je nevyhnutné pre konečné stabilizovanie situácie v Afganistane, len pre splnenie vytýčených úloh zo strany členov koalície a nič iné za tým nie je“, - upozorňoval amerických kolegov Ivanov.

V nasledujúci raz bol poslaný Američanom signál zo summitu ŠOS, ktorý sa uskutočnil v r. 2005. V záverečnej deklarácii bola výzva pre USA na ohraničenie termínov zotrvania základne v Kirgizsku. Tak sa Moskva ešte raz posnažila poukázať na svoju exkluzívnu úlohu v Strednej Ázii. Washington začul signál iba teraz, keď visí reálna hrozba nad plánmi vedenia vojenskej operácie v Afganistane, v podpore ktorých hrá kľúčovú úlohu základňa v Kirgizsku.

Zvrtnutím pák vplyvu v „afgánskom“ smere americkej politiky Moskva vyriešila neodkladnú úlohu : oslabila nebezpečenstvo rozšírenia NATO v smere, ktorý je pre ňu nežiadúci.


Sanovar Šermatova, člen Expertnej Rady RIA Novosti