04.8.2012 10:55:06

Ľudia začali šetriť na potravinách, oblečení aj zábave

Sociológovia troch krajín - Ruska, Ukrajiny a Bieloruska  - skúmali, ako vplýva kríza na občanov týchto krajín. Popri očividných problémoch, spoločných pre tieto krajiny – rast cien, zníženie príjmov, zadržiavanie mzdy, zistili aj nové javy: panika a depresia, sklamanie  vo vláde a hľadanie nových vodcov. Pravdaže, s týmito javmi sa stretávajú obyvatelia troch krajín na rôznej úrovni.

 

Ukrajinci sú naladení radikálne   

 

V podmienkach krízy sú Ukrajinci naladení radikálnejšie ako Bielorusi a Rusi. Nasvedčujú tomu predovšetkým výsledky prieskumov, uskutočnených v Rusku, v Bielorusku a na Ukrajine vo februári a marci 2009.

 

Ako poznamenal sociológ spoločnosti Research&Branding Group Jevgenij Kopaťko, ktorý prezentoval výsledky výskumu v ukrajinskom zastupiteľstve RIA Novosti, 62% Ukrajincov je pripravených rôznym spôsobom zúčastniť sa na ľubovoľných protestných akciách v mene obhájenia svojich záujmov, kým medzi Bielorusmi je takých 38 %, ale spomedzi Rusov – 43%. Podľa všetkého sa radikalizmus Ukrajincov vysvetľuje tým, že následky finančnej krízy sa boľavejšie preukázali práve pre obyvateľov Ukrajiny.

 

„Ukrajinci narazili na také prejavy krízy, ako je zníženie príjmov jednotlivých členov rodiny (o 7%), zrieknutie sa niektorých tovarov a služieb (o 10%), panika a depresia okolitého prostredia (o 9-10%). Oneskorenie vyplatenia mzdy je príznačnejšie pre Ukrajinu (25%) a Rusko (21%), ako pre Bielorusko (11%), - povedal Jevgenij Kopaťko.

 

Radikalizácia ukrajinskej spoločnosti sa už začína prejavovať činmi – pracovníci Chersonského strojárskeho závodu nedávno obsadili prvé poschodie budovy  krajskej štátnej administrácie a krajského výboru, a žiadali vyplatiť dlhy z nevyplatených miezd (a iba po tomto incidente začalo vedenie riešiť tento problém), autodopravcovia zatarasili trasu Kyjev – Odessa. A pravdepodobne je toto iba začiatok budúcich prejavov občianskej neposlušnosti,  domnievajú sa politológovia. Avšak ako poznamenáva riaditeľ centra aplikovaných politických výskumov Vladimír Fesenko, pripravenosť zúčastniť sa akcií a reálna účasť – zďaleka nie je jedno a to isté. Ale všeobecné búrlivé pozadie, prudká radikalizácia obyvateľstva Ukrajiny za posledné 2 mesiace – sú bezprecedentné pre najnovšiu Ukrajinu, poznamenali všetci politológovia.

 

Štruktúra prežitia  

 

V období krízy je rozhodujúcim to, ako sa snažia obyvatelia riešiť vzniknuté problémy. A predovšetkým, ako a na čom šetria, keď natrafia na problém prudkého poklesu príjmov.

 

Obyvatelia troch krajín začali šetriť na potravinách (56% Ukrajincov, 30% Rusov, 45% Bielorusov), na oblečení a obuvi (56% Ukrajincov, 42% Rusov, 39% Bielorusov), na trávení voľného času a na zábave (43%, 30% Rusov, 25% Bielorusov).

 

„Vysvetľuje sa to štruktúrou spotreby, tým, že my sme sa kdesi od roku 2002-2003 stali spoločnosťou spotrebiteľov, začali sme sa lepšie stravovať, rozmanitejšie sa obliekať, viac oddychovať,“ povedal Jevgenij Kopaťko.  „Áno, provincia žije horšie, ale v skutočnosti, pre väčšiu časť obyvateľstva nastali podstatné kvalitatívne zmeny v štruktúre každodenného života. Teraz sa táto štruktúra naštrbila, a preto, prvé, čo bije do očí (a prieskumy to preukazujú už nie jeden mesiac), ľudia šetria na elitnej spotrebiteľskej skupine, autách a podobne. Musíme sa zriekať mnohého“.

 

Mimochodom, odriekať si je treba nielen „luxus“. Podľa slov sociológa, obavy vyvoláva fakt, že takmer tretina (28%) Ukrajincov je nútená už  teraz šetriť na zdravotnej starostlivosti.

 

Generálny riaditeľ Inštitútu pre výskum Ruska Andrej Blinov poznamenal, že v 90. rokoch minulého storočia v priemernej rodine pomerná časť výdavkov na potraviny v celkovej štruktúre nákladov dosiahla 70%.

 

„Dnes, v spojitosti s infláciou náklady na potraviny činia okolo 52%. S pritvrdením krízy podiel výdavkov na potraviny a na iné základné potreby z celkových nákladov na domácnosť bude rásť. V každom prípade, cifra 50% (na stravu) – to nie je 10% a nie je to 20%, ako v krajinách Západnej Európy. Kríza má taký charakter, že ušetriť len na úkor zábavy sa nepodarí,“  konštatoval Blinov.

 

Ďalšiu tendenciu „z deväťdesiatych“ konštatoval Evgenij Kopaťko. Podľa jeho slov sa vracia naturalizácia hospodárstva – „keď 20% ľudí, niekedy aj viac, prežíva vďaka záhumienku, vedľajšieho hospodárstva“.

 

Väčšina expertov prichádza k záveru, že v súčasnosti ako najdôležitejšie vo všetkých krajinách bez výnimky je prežitie v podmienkach krízy. Ale kríza, podľa všetkého, nebude rovnaká v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine.

Andrej Lubenskij (Kijev), pre RIA Novosti