04.8.2012 10:55:06
Lev Nikoľajevič Gumiľov a jeho filozofia
Lev Nikoľajevič Gumiľov (1912, Petrohrad- 1992, Petrohrad), ktorý bol veľmi fundovaným historikom a geografom, patril medzi najoriginálnješích a v konečnom dôsledku najvplyvnejších ruských mysliteľov 20. storočia- hoci jeho životná dráha s výnimkou posledných rokov života tomu vôbec nenasvedčovala a vlastne aj zomrel v jednoizbovom byte, napriek tomu, že na sklonku života predsa len získal isté verejné uznanie.
Jeho otcom bol básnik a dôstojník Nikolaj Stepanovič Gumiľov (1886-1921) popravený za protisovietsku činnosť a matka poetka Anna Achmatovová (1889-1966, vlastným menom Anna Andrejevna Gorenko). V mladosti a strednom veku strávil dlhé obdobie v trestných táboroch a vo vyhnanstve v Strednej Ázii. Počas druhej svetovej vojny slúžil v armáde v prvej línii. V roku 1961 (pomerne neskoro) sa stal doktorom historických a v roku 1979 zemepisných vied.
Zaoberal sa predovšetkým dejinami národov Sibíri, Strednej Ázie a eurázijského stepného pásma, vplyvmi geografických a prírodných faktorov na ich vývoj a formami spolužitia kočovníckych etník s roľnícko-remeselníckymi populáciami. No až liberalizácia spoločenských pomerov na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v intelektuálnom sovietskom prostredí mu umožnila aktívnejšiu publicistickú činnosť. Najväčší záujem o jeho práce a myšlienky bol na území bývalého ZSSR v deväťdesiatych rokoch.
Medzi jeho najvýznamnejšie historické práce patria: „Starí Turci“ (1967), „Huni“ (1960) “Hľadanie vymyslenej ríše“ (1970) a “Stará Rus a Veľká step“(1989). Jeho rozsiahle znalosti i životné skúsenosti mu pomohli sformovať niekoľko originálnych náhľadov na dejiny, ktoré boli vyjadrené napr. v knihe „Od Rusi k Rusku“(1992), Etnogenéza a biosféra Zeme“ (1979 a potom v skrátenej verzii v roku -1990), „Geografia etnosu v historickom období“(1990), „Rytmy Eurázie“ (1993) a pod.
Oživil v ZSSR koncepciu euraziatizmu pôvodom z dvadsiatych rokov 20.storočia. Podľa zástancov tejto koncepcie východná Európa a severná časť Ázie (približne územie niekdajšieho ruského impéria okolo roku 1900 alebo neskoršieho ZSSR) je geograficky veľmi prirodzený celok, národy ktorého tvoria jedno osudové spoločenstvo, v rámci ktorého len dochádza k istej výmene dominantného mocenského centra- Rusko či ZSSR by z geopolitického hľadiska nebolo ani tak nástupcom Moskovskej či Kyjevskej Rusi ale skôr Zlatej Hordy či Chazarského kaganátu.
Gumiľov je aj autorom osobitnej teórie etnogenézy, pri ktorej použil prepojenie medzi prírodnými a spoločenskými vedami. Operuje s pojmom tzv. etnosu, ktorého možno len s istými ťažkosťami stotožniť s národom v bežnom ponímaní. Tieto etnosy minimálne v predindustriálnych dobách boli úzko spojené s istým druhom terénu, kde dokázali so svojim spôsobom života žiť a získavať živobytie. Kritickými miestami etnogenézy sú práv oblasti, kde sa stýkajú geografické oblasti rôzneho typu. Hlavným motorom historického vývoja je selektívna evolúcia- do popredia sa dostávajú etnosy, ktorých súbor stereotypov správania je dlhodobejšie efektívnejší. Zároveň jedným z kľúčových faktorov je tzv. pasionárnosť- súbor vlastností opísateľných ako vnútorná dynamika, energickosť, bojovnosť a schopnosť sabaobete v prospech celku. Pokiaľ je v jednom etnose dostatok takýchto vlastnosti, tento etnos je schopný prežívať a rozvíjať sa ďalej. Následným vývojom a rastom civilizovanosti miera pasionárnosti klesá a časom sa etnos stáva zraniteľnejším a stráca záujem o samostatnú existenciu- je podrobený a pohltený inými etnosmi alebo musí podstúpiť transformáciu na iný nový etnos. Priemerná doba prežívania etnosu je okolo 1500 rokov. Príbuzné etnosy sú obyčajne súčasťou istého civilizačného okruhu- supraetnosu (napr. západoeurópskeho). Historický pohyb a pokrok je zabezpečovaný zánikom jedných etnosov a víťazstvom druhých, ktoré majú efektívnejšie spôsoby a stereotypy existencie.
L.N.Gumiľov bol svojimi oponentmi zrejme sčasti oprávnené obviňovaní z nadmerného geografického determinizmu, sklonmi k imperiálnemu spôsobu myslenia a slovanofilstva.
Ďaľšie informácie je možné nájsť na:
http://gumilevica.kulichki.net/english.html
http://users.jyu.fi/~aphamala/pe/2003/galya.htm
http://users.jyu.fi/~aphamala/pe/index.htm
http://gumilevica.kulichki.net/articles/Article42.htm
http://gumilevica.kulichki.net/works.html
http://memory.pvost.org/pages/gumilev.html
http://scepsis.ru/library/id_837.html
Daniel Šmihula
Jeho otcom bol básnik a dôstojník Nikolaj Stepanovič Gumiľov (1886-1921) popravený za protisovietsku činnosť a matka poetka Anna Achmatovová (1889-1966, vlastným menom Anna Andrejevna Gorenko). V mladosti a strednom veku strávil dlhé obdobie v trestných táboroch a vo vyhnanstve v Strednej Ázii. Počas druhej svetovej vojny slúžil v armáde v prvej línii. V roku 1961 (pomerne neskoro) sa stal doktorom historických a v roku 1979 zemepisných vied.
Zaoberal sa predovšetkým dejinami národov Sibíri, Strednej Ázie a eurázijského stepného pásma, vplyvmi geografických a prírodných faktorov na ich vývoj a formami spolužitia kočovníckych etník s roľnícko-remeselníckymi populáciami. No až liberalizácia spoločenských pomerov na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v intelektuálnom sovietskom prostredí mu umožnila aktívnejšiu publicistickú činnosť. Najväčší záujem o jeho práce a myšlienky bol na území bývalého ZSSR v deväťdesiatych rokoch.
Medzi jeho najvýznamnejšie historické práce patria: „Starí Turci“ (1967), „Huni“ (1960) “Hľadanie vymyslenej ríše“ (1970) a “Stará Rus a Veľká step“(1989). Jeho rozsiahle znalosti i životné skúsenosti mu pomohli sformovať niekoľko originálnych náhľadov na dejiny, ktoré boli vyjadrené napr. v knihe „Od Rusi k Rusku“(1992), Etnogenéza a biosféra Zeme“ (1979 a potom v skrátenej verzii v roku -1990), „Geografia etnosu v historickom období“(1990), „Rytmy Eurázie“ (1993) a pod.
Oživil v ZSSR koncepciu euraziatizmu pôvodom z dvadsiatych rokov 20.storočia. Podľa zástancov tejto koncepcie východná Európa a severná časť Ázie (približne územie niekdajšieho ruského impéria okolo roku 1900 alebo neskoršieho ZSSR) je geograficky veľmi prirodzený celok, národy ktorého tvoria jedno osudové spoločenstvo, v rámci ktorého len dochádza k istej výmene dominantného mocenského centra- Rusko či ZSSR by z geopolitického hľadiska nebolo ani tak nástupcom Moskovskej či Kyjevskej Rusi ale skôr Zlatej Hordy či Chazarského kaganátu.
Gumiľov je aj autorom osobitnej teórie etnogenézy, pri ktorej použil prepojenie medzi prírodnými a spoločenskými vedami. Operuje s pojmom tzv. etnosu, ktorého možno len s istými ťažkosťami stotožniť s národom v bežnom ponímaní. Tieto etnosy minimálne v predindustriálnych dobách boli úzko spojené s istým druhom terénu, kde dokázali so svojim spôsobom života žiť a získavať živobytie. Kritickými miestami etnogenézy sú práv oblasti, kde sa stýkajú geografické oblasti rôzneho typu. Hlavným motorom historického vývoja je selektívna evolúcia- do popredia sa dostávajú etnosy, ktorých súbor stereotypov správania je dlhodobejšie efektívnejší. Zároveň jedným z kľúčových faktorov je tzv. pasionárnosť- súbor vlastností opísateľných ako vnútorná dynamika, energickosť, bojovnosť a schopnosť sabaobete v prospech celku. Pokiaľ je v jednom etnose dostatok takýchto vlastnosti, tento etnos je schopný prežívať a rozvíjať sa ďalej. Následným vývojom a rastom civilizovanosti miera pasionárnosti klesá a časom sa etnos stáva zraniteľnejším a stráca záujem o samostatnú existenciu- je podrobený a pohltený inými etnosmi alebo musí podstúpiť transformáciu na iný nový etnos. Priemerná doba prežívania etnosu je okolo 1500 rokov. Príbuzné etnosy sú obyčajne súčasťou istého civilizačného okruhu- supraetnosu (napr. západoeurópskeho). Historický pohyb a pokrok je zabezpečovaný zánikom jedných etnosov a víťazstvom druhých, ktoré majú efektívnejšie spôsoby a stereotypy existencie.
L.N.Gumiľov bol svojimi oponentmi zrejme sčasti oprávnené obviňovaní z nadmerného geografického determinizmu, sklonmi k imperiálnemu spôsobu myslenia a slovanofilstva.
Ďaľšie informácie je možné nájsť na:
http://gumilevica.kulichki.net/english.html
http://users.jyu.fi/~aphamala/pe/2003/galya.htm
http://users.jyu.fi/~aphamala/pe/index.htm
http://gumilevica.kulichki.net/articles/Article42.htm
http://gumilevica.kulichki.net/works.html
http://memory.pvost.org/pages/gumilev.html
http://scepsis.ru/library/id_837.html
Daniel Šmihula
