31.7.2020 20:05:21

Kremeľ požaduje prepustenie Rusov zadržaných v Bielorusku

Na snímke prezident Bieloruskej republiky
Na snímke prezident Bieloruskej republiky
(foto: The Press Service of the President of the Republic of Belarus)


Kremeľ požiadal v piatok úrady v Minsku, aby prepustili 33 Rusov zadržaných Bieloruskom, ktoré mužov obvinilo z plánovania vzbúr v tejto bývalej sovietskej republike pred prezidentskými voľbami 9. augusta. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. (HSP)



„Dúfame, že v najbližšej budúcnosti naši bieloruskí spojenci tento incident vysvetlia a že občania budú prepustení,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Bieloruské úrady obvinili vo štvrtok zadržaných Rusov z prípravy teroristických útokov počas kampane pred prezidentskými voľbami, čo ruskí predstavitelia nahnevane odmietli, uviedla agentúra AP.

Vážne obvinenia sú bezprecedentným vyhrotením napätia medzi Ruskom a Bieloruskom, ktoré sú susedmi a tradičnými spojencami. Nezávislí pozorovatelia a podporovatelia opozície v Bielorusku odmietli údajnú prípravu teroristických útokov a označili to za predvolebnú taktiku bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, autoritárskeho lídra, ktorý sa v budúcomesačných voľbách uchádza o šieste funkčné obdobie. Lukašenko sa zadržaním Rusov pokúša mobilizovať podporu verejnosti pred voľbami, uvádzajú niektorí pozorovatelia.

Bieloruský štátny bezpečnostný výbor, stále známy pod názvom KGB zo sovietskej éry, oznámil, že v stredu skoro ráno zadržali v sanatóriu pri metropole Minsk 32 ľudí z tzv. Vagnerovej armády, súkromnej vojenskej spoločnosti, ktorú údajne ovláda spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina a ktorá pôsobí okrem Ukrajiny aj v Sýrii a Líbyi. Ďalšieho muža zadržali na juhu Bieloruska.

Tajomník bieloruskej bezpečnostnej rady Andrej Ravkov informoval, že úrady ešte pátrajú po ďalších 200 ruských „militantoch“, ktorí sú údajne tiež na území Bieloruska.

Lukašenko sa snaží udržať si prezidentský úrad v období, keď silnejú opozičné protesty, poháňané únavou verejnosti z jeho vlády „železnou päsťou“ a bolestivými ekonomickými dôsledkami pandémie koronavírusu.

TASR/HSP