04.8.2012 10:55:06

Krajina a jej miesto

V posledných mesiacoch a obzvlášť v týchto týždňoch sa aktivovali rôzne diskusie medzi Ruskom, Európskou Úniou a USA na tému, akú rolu bude hrať Rusko v najbližších rokoch
vo svete a vo svetovej zahraničnej politike.

Základný dôvod dvojstranných a trojstranných diskusií je pochopiteľný. To je nový politický cyklus v Rusku. Aj nevyhnutne blížiaci sa nový politický cyklus v USA, a to nezávisle
na víťazovi. To, že v Európskej Únii predseduje Francúzsko, a to v období keď iní európski obyvatelia očakávajú nové výsledky vo vzťahu Moskva – Brusel. Aj keď všetci majú dostatok starostí: ako napríklad Európski obyvatelia so spoločným priestorom a inštitúciami, tak
aj Američania s výberom smeru - všetci aj tak by chceli vedieť ako upraviť vzťahy s Moskvou a jej novou vládou.

Alebo je vláda tá istá, stará? Hlavu lámu aj z jednej strany oceánu aj z druhej. Alebo predsa nová? Ak je nová, aké priority sa objavia v jej vonkajšej politike, dalo by sa s ňou prejednávať napríklad Irak a Irán, je možné členstvo Ukrajiny a Gruzínska v NATO, vstúpi konečne do WTO, a či garantuje energetickú bezpečnosť pre niekoľko kontinentov?

Bez pochýb je ešte skoro hovoriť o hmatateľnom vonkajšom politickom smere Ruska
v najbližších rokoch a o kritériách odsúhlasenia (alebo blokovania) zo strany Moskvy tých alebo iných rozhodnutí, o tom, či „starý“ alebo „nový“ smer bude dominovať vo vzájomných vzťahoch so svetom. Odborníci očakávajú, že konečná politická tvár novej vlády sa bude dať vidieť skôr nie ako na jeseň, alebo až možno bližšie ku zime.

Zatiaľ je vhodné urobiť predpoklad, čo je možné a čo nie je možné očakávať od Ruska vychádzajúc z dnešných predstáv Moskvy o jej mieste vo svete a o svete celkom.

Po prvé „Rusko sa dvíha z kolien“ či už vo vzpriečenej forme alebo vo viac stráviteľnej, najskôr zostane dominantný motív na prijatie rozhodnutí. A na toto existuje niekoľko argumentov, ktoré je dnes ťažko zrušiť, nakoľko všetky sú viac alebo menej založené
na faktoch a nie na subjektivite vnímania. Prvým argumentom sú ekonomické ukazovatele Ruska, ktoré skutočne vyzerajú dosť dobre v hodnotách, aj porovnateľných aj absolútnych. Jediné nešťastie to je zatiaľ inflácia. Áno, toto je problém, a to problém ako pre chudobných, tak aj pre bohatých. Ako pre strategické projekty tak, aj pre krátke. Ale zatiaľ ju kompenzujú zisky, ktoré sa vytvárajú na území RF.

Druhý argument: tieto zisky je možné reinvestovať, a to nie len v Rusku. A tak, aj keď
sa Rusko stále dovoláva investícií, samotne už sa stáva zdrojom investícií, a to s dosť širokou zemepisnou rozlohou. Amorálnosť Čavesového režimu ho nezastaví, a ani blízkosť Číňanov ku vlastným hraniciam, ani hundranie Európanov. Inak povedané dnes Rusko môže „prísť a kúpiť si“. Svet sa tiež stáva viac merkantilným a preto ekonomické argumenty víťazia
nad mnohými inými. Zvlášť v situácii, keď messianský nápad jednej časti sveta narazil
na vážne problémy (pokusy USA demokratizovať Blízky Východ), a tá druhá časť (Európa) sa zriekla zámeru zaštepiť svet vlastnou morálkou ešte pred polstoročím.

Tretí argument: za posledný rok až rok a pol sa rozhodujúcim spôsobom menia celosvetové témy dňa. Keďže štyri roky dozadu to bol terorizmus, jeden nepretržitý terorizmus, metódy obrany proti nemu na suchu, vo vzduchu a na mori, tak teraz do popredia sa dostali témy, ktoré majú skôr ekonomicko - sociálne vlastnosti. To je aj rastúca spotreba energie, obnovujúce sa a neobnovujúce sa zdroje energie, stabilita a garancia dodávok od výrobcov pre adresátov, rozumná cena bez zbytočnej zmeny kurzu na burze. Ešte jedna téma: rast svetového obyvateľstva, výroba potravín, vzájomný pomer medzi ich kvalitou, množstvom a zase cenou. Tretia téma: globálny ekonomický rast, príznaky recesií v USA a Európe,
už definitívny a nenávratný výskyt nových bodov rastu a spotreby (Čína, Brazília, Vietnam atď.) Nakoniec aj to globálne otepľovanie. A mimochodom Rusko, ktoré ešte dva až tri roky dozadu nechápavo kukala na svojich zahraničných vis-a-vis začínajúcich túto tému, dnes aktívne o nej rokujú. Zástupca ministra ekonomického rozvoja poukázal minulý týždeň
na čísla, ktoré znepokojujú jeho rezort: ruská ekonomika ku roku 2015 – 2020 sa stretne s podstatným rastom výronu skleníkových plynov do atmosféry. Ona nie len dosiahne úroveň roku 1990 ale aj prekročí ju a s týmto bude treba niečo robiť.

Takže všetko to, o čom svet stále aktívnejšie rokuje je aktuálne aj pre Rusko. A Rusko bude nezvratne zatiahnuté do tohto rokovacieho poriadku ak ho za jedinú chvíľu náhodou nezmení nejaká svetová kataklizma, podobná akou bol 11. september. Ak sa toto nestane, tak
do všetkých aktuálnych tém: investovanie a vypracovanie, aj keď nie nových, tak obnovených pravidiel práce s kapitálmi, ceny, dodávka energie, spôsoby dodávky a ich bezpečnosť, podnebie – môže byť Rusko zaangažované.

Po druhé. Treba dať za pravdu výskumníkom, ktorí tvrdia, že v najbližšom období stále viac bude rásť význam koalícií ad hoc – spoločností pre prípad riešenia konkrétneho problému. Svet, ktorý sa zmenil zatiaľ nevie predložiť inštitúcie a spôsoby samoregulácie – to je
už očividné. Nevie nie preto, že nechce ale preto, že sa ešte nachádza v štádiu formovania a zmien, keď akékoľvek inštitúcie zostarejú ešte skôr než zaujaté strany stihnú odsúhlasiť ich konfiguráciu. Okrem toho všetky hromadné reorganizácie systémov riadenia svetom
sa vykonávali po tektonických zmenách samotného sveta. Hynul jeden druh foriem a objavoval sa iný, z javiská odchádzali štáty a velebili sa iné. Ale katalyzátorom sa stala grandiózna vojna.

A ak vzrastie rola dočasných koalícií, Rusko tak alebo inak mnohý budú potrebovať. Aj keď nie kvôli výskytu rady efektívnych presvedčovacích a prinucovacích prostriedkov
ale minimálne kvôli veľkosti, polohe, energetickým zdrojom, blízkosti vlastných hraníc
ku mnohým konfliktným zónam atd.

V spojení s týmto treba pripomenúť nie len iránsky problém, ktorý bez pochýb bude ešte dlho predmetom pre diskusie vo svete ale aj o Iraku. Konkrétne o jeho budúcnosti a stranách, ktoré poslúžia usporiadaniu situácie preto, že to, čo sa tam dnes deje, nemôže sa diať večne. Súčastne niet dôvodov predpokladať, že všetko sa samo spraví. Minimálne na vstrebávanie
je potrebné prostredie, ktorým sa skôr alebo neskôr začne zaoberať. Nie je vylúčené,
že s Ruskom sa tiež bude jednať o účasti.

Nakoniec je ešte jedna vrstva, v ktorej Rusko už neexistuje, a to ak niečo mimoriadne vnútorné nehodí ho späť do seba (a ak ani ekonómovia, ani polytechnológovia, ani sociológovia stále nevidia dôvody, ktoré nás môžu pohltiť rýchlo a bolestne). Touto vrstvou
je vzájomné pôsobenie akoby nad politikou, geopolitikou a energetikou. To je priestor ľudí, nápadov a projektov. Bekmambetov v Hollywoode, Aršavin v Zalsburge, Norman Foster a Guus Hiddink v Moskve. Víťazstva a výsledky (ak neodnášajú strechy) dávajú krídla. Dodávajú akoby nový význam. Spoločné projekty a prace spájajú. Toto sú taktiež
v posledných rokoch nové dimenzie, ktoré prekračujú cez všetky vojenské, energetické, hraničné a iné konflikty a urážky. Toto už nie sú zdvorilostné návštevy v štýle „a teraz by sme mohli dať jeden koncert a Rusom“. Akurát toto je aj zapájanie do svetového priestoru umenia. Bez pochýb je, že tvoriť takýmto spôsobom je možné vtedy, keď má kto tvoriť a je
za čo, preto terajší kultúrny vzrast je čiastočne tiež následkom ekonomiky.

Čo sa týka ostatných tém, ktoré aj tak nezmiznú, sú teraz už natoľko podrobení rôznym vonkajším faktorom, že riešenie bude závisieť nie len od Ruska a občas nie v takej miere
od Ruska. Samozrejme otázka dôvery a úverového rebríčka medzinárodného hráča
je potrebná a témy o hodnotách, o historických zónach vplyvu, o schopnostiach uzavrieť dohodu a vypracovať spätné konštruktívne ponuky sa budú vynárať periodicky. Ale aj tak, kým sa nezmení svetová konjunktúra – najskôr v širokom geopolitickom zmysle a nie je
v úzkom zmysle ropy – Rusko bude pravdepodobne celkom dosť žiadané vo svetových procesoch.



Svetlana Babajeva