28.9.2020 19:42:07

Komentár Úradu pre informácie a tlač Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie k nezrovnalostiam a protirečivým informáciám v súvislosti so situáciou okolo A. Navaľného

Na snímke budova Ministerstva ZV RF
Na snímke budova Ministerstva ZV RF
(foto: Sputnik/Natalia Seliverstova)


Ruská federácia v situácii okolo A. Navaľného spočiatku zaujala maximálne  transparentnú pozíciu. Na žiadosť príbuzných operatívne dostal súhlas na liečbu v Nemecku, kam ho dopravili bez akýchkoľvek prekážok,  len čo sa lekárom nemocnice v Omsku podarilo stabilizovať jeho stav. Okrem toho ruskí lekári odovzdali údaje zhromaždené kolegami o zdravotnom stave pacienta a boli pripravení pokračovať v spolupráci na jeho rýchlom uzdravení.



Žiaľ, odpoveďou bolo  kategorické odmietnutie nemeckej vlády spolupracovať pri zisťovaní pravdy o situácii s A. Navaľným. Prakticky, od prvého dňa Berlín prešiel na  „megafónnu" diplomaciu, k rozsiahlej kampani obviňovania ruských orgánov z údajnej otravy ruského občana. Euroatlantickí spojenci a centrála NATO a EÚ sa na tejto kampani aktívne zúčastnili a pod záštitou Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) požadovali akési „nezávislé medzinárodné vyšetrovanie".

Prekvapivo, na rozdiel od ruských toxikológov, lekári univerzitnej kliniky Charite okamžite u ruského bloggera  zistili prítomnosť inhibítorov cholínesterázy a vyhlásili, že bol otrávený. Potom sa  do situácie promptne zapojili nemeckí vojenskí chemici z mníchovského Ústavu pre farmakológiu a toxikológiu Bundeswehru, ktorí na pozadí pokračujúcej protiruskej hystérie na Západe dospeli k celkom predvídateľnému záveru, že A. Navaľný  „zasiahnutý" jedovatou látkou patriacou do skupiny „Novičkov".

Činnosť Nemecka bola tak dobre skoordinovaná, že  vyvstalo veľa otázok, či nejde o  ďalší podvrh na  tému mystického použitia chemických zbraní, ale teraz nie v Sýrii a Veľkej Británii, ale tu v Rusku. Takéto myšlienky vyvoláva celý rad okolností, menovite: okamžité vyhlásenie na najvyššej úrovni pripravenosti previezť bloggera Navaľného na liečenie  do Nemecka; prítomnosť zástupcov Bundeswehru a špecializovaných vozidiel vojenského oddelenia počas jeho prepravy; zapojenie do situácie  najvyššieho vojensko-politického vedenia, za „hosťa"  ktorého bol vyhlásený dotyčný „pacient". Zdá sa, že všetky tieto organizačné otázky boli súčasťou plánu na politizáciu tohto incidentu s pochopiteľným cieľom obviniť Rusko z porušenia Dohovoru o chemických zbraniach, o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení.

V rozpore so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach z roku 1959 a dvoch dodatkových protokolov k nemu, nemecká vláda aktívne odmieta predbežnú kontrolu incidentu týkajúceho sa   A. Navaľného v Rusku, čím bráni zisteniu pravdy v rámci ruskej legislatívy. Dôkazom toho je kategorické odmietnutie spolupráce s ruskou stranou prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a zdravotníckych zariadení, ignorovanie oprávnených požiadaviek Generálnej prokuratúry Ruskej federácie a odvolávanie  na „odborný" potenciál Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Toto je  tiež pochopiteľné, pretože kedysi pomerne úspešná a autoritatívna  špecializovaná medzinárodná štruktúra, ktorá v roku 2013 získala Nobelovu cenu za mier za chemickú demilitarizáciu Sýrie, sa iróniou osudu dnes úsilím euroatlantických spojencov zmenila na nástroj implementácie ich geopolitických plánov na Blízkom východe i mimo neho.

Skutočnosť, že nemecká strana zatajila informácie o fľaši s údajnými  stopami vysoko toxických chemikálií,  ktorú v rozpore s trestným poriadkom zaistil sprievod A. Navaľného z hotelovej izby v Tomsku, a následný neoprávnený vývoz tohto usvedčujúceho predmetu do Nemecka, signalizuje politické pozadie celej udalosti. Je zrejmé, že takýto „dôkaz" je z právneho hľadiska veľmi diskutabilný.

Z tej istej „série" a podľa toho, ako amatérsky z hľadiska „chémie" a toxikológie, to všetko bolo predstavené vo videomateriáloch − všetci zúčastnení  partajníci A. Navaľného,  sú predstavitelia Bundeswehru či nemeckí lekári bez ochranných rúšok, v takýchto prípadoch povinných. Sú tam tiež otázky týkajúce sa bežného správania ľudí okolo „otráveného" A. Navaľného  v hoteli, na letisku, či   v lietadle, ktorí logicky by mali byť vážne ohrození. K tomu však nedošlo, tiež, zdá sa, šťastnou   zhodou  okolností. Skrátka, všade boli neuveriteľné veci na pokraji fikcie.

Otvorené ignorovanie žiadostí ruskej generálnej prokuratúry o právnu pomoc Berlína je priamym porušením paragrafu 2 článku VIII OPCW, ktorý zaväzuje všetky zmluvné štát poskytovať  takúto pomoc. Navyše, požiadavky vedenia Nemecka a spojencov NATO, aby Rusko „pomáhalo pri vyšetrovaní" pod záštitou OPCW, vyhlásené začiatkom septembra tohto roku, nie sú ničím iným ako podkopávaním základných princípov OPCW a pokusom využiť túto medzinárodnú štruktúru na zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, pod priamu jurisdikciu ktorého spadajú udalosti v Tomsku a Omsk.

Detekcia a identifikácia vysoko toxických látok nazývaných „Novičok" na Západe laboratóriami v Nemecku, Francúzsku a Švédsku dokazuje, že sú tieto látky už dlho dobre známe vo viacerých krajinách NATO a Európskej únie, že ich tam skúmali a vyvíjali pomocou high-tech vybavenia. V niektorých  štátoch, napríklad, v USA, boli vydané patenty na vojenské účely, čo je samo osebe jasné, a to aj v kontexte  prípadu A. Navaľného.

Dôkazom o veľkej pozornosti k tejto skupine toxických látok je vedecká publikácia, ktorú  zverejnili  začiatkom tohto roka odborníci amerického Vojenského chemického laboratória (Aberdeen, Maryland) publikácia o výskume vlastností látky „Novičok", čo naznačuje, že boli nezávisle syntetizované tri jedovaté látky tohto typu (A230, A232 a A234). V každom prípade táto skutočnosť podlamuje všetky možné argumenty v prospech skutočnosti, že takéto technológie by mali byť spojené výlučne so ZSSR a Ruskom.

Otázna je úloha Technického sekretariátu OPCW v tejto situácii. Osobitná pozornosť si vyžaduje fakt, že odkedy generálny riaditeľ Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) Fernando Arias  tretieho septembra t. r. dostal od nemeckej strany informácie o údajnom otrávení  A. Navaľného,  Technický sekretariát prijal niekoľko „prípravných opatrení" v očakávaní žiadosti z Nemecka a bol s Berlínom v neustálom kontakte. Táto okolnosť otvorene odhaľuje zaujatosť a predpojatosť Technického sekretariátu OPCW, ktorý zatajil v kontaktoch so Stálym zastupiteľstvom Ruska pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW), svoju aktívnu interakciu s Berlínom.

Ukázalo sa, že odborníci z OPCW 5. a 6. septembra tohto roku „nezávisle" odobrali od A. Navaľného biomateriál, ale  oficiálnu žiadosť o technickú pomoc na základe paragrafu  38 pís. e) Článku  VIII OPCW , Berlín  odoslal až  12.-13. septembra.  Technický sekretariát tak začal poskytovať „pomoc" v tomto spolitizovanom prípade bez príslušného mandátu. Navyše, vo vyhlásení nemeckej vlády zo 14. septembra sa uvádza , že transfer vzoriek do OPCW už bol podávaný ako hotová vec, zatiaľ čo samotný Technický sekretariát nám svoju účasť v tomto procese potvrdil až 17. Septembra t. r.

V správe pre médiá zverejnenej na internetovej stránke OPCW 17. septembra ohľadne nemeckej požiadavky  poskytnúť  technickú pomoc,   je jasne vidieť,  že Technický sekretariát prekročil svoje právomoci  a porušil stanovy OPCW. V článku VIII Dohovoru sa nestanovuje nijaká úloha Technického sekretariátu pri predbežných a vyšetrovacích procedurálnych krokoch uskutočňovaných zúčastnenými štátmi v rámci ich právnych predpisov, v tomto prípade týkajúcich sa skutočností možného použitia chemických zbraní jednotlivcami alebo právnickými osobami. Keď teda Technický sekretariát poskytol nemeckej strane technickú pomoc stanovenú v paragrafe 38 článku VIII OPCW v rámci „údajnej otravy A. Navaľného", prekročil tým svoj mandát. Berlín nevyžaduje pomoc OPCW pri analýze vzoriek v laboratóriách certifikovaných touto organizáciou, čo sám dokonale preukázal, keď oslovil  Francúzsko a Švédsko bez akejkoľvek „mediácie" OPCW.

Ba čo viac,  Technický sekretariát OPCW nemal právo bez súhlasu Ruskej federácie zverejniť informácie o poskytovaní technickej pomoci, keďže podľa ustanovení Prílohy o ochrane osobných údajov pre OPCW (par. 2 písm. c) ii) akékoľvek informácie, ktoré OPCW dostala v súvislosti s vykonávaním Dohovoru, sa môžu zverejniť len s priamym súhlasom zmluvného štátu, ktorého sa tieto informácie týkajú. Technický sekretariát si bol dobre vedomý, že situácia s A. Navaľným  sa priamo dotýka Ruska, ale jeho vedenie, ktoré sa už dlho utápalo v politických intrigách, sa opäť rozhodlo ignorovať svoje povinnosti, dlho „hrať komédiu", a zatajovať, na odporúčanie Berlína, svoju účasť na kauze ruského občana.


redakcia z Rusemb