06.5.2019 21:39:28

Klub Arbat Bratislava navštívil pamätné miesta kde padli vojaci Červenoarmejci v centre Bratislavy

Blumental pomník hroby ČA pred návštevou
Blumental pomník hroby ČA pred návštevou
(foto: PZV)

D6.mája 2019, Bratislava: Členovia Klubu Arbat v Bratislave sa zišli pri pamätnej tabuli na Floriánskom námesti pri Blumentálskom kostole, pripomínajúcej miesto poľného cintorína padlých Čevenoarmejcov pri oslobodzovaní Bratislavy v dňoch 2.-4.apríla 1945. Po uložení kytice vďaky a chvíľke piety prešli k ďalšiemu miestu, kde bol zriadený ďalší provizórny cintorín padlých sovietskych vojakov – a to v parčíku pri Grassalchovičovom paláci na Hodžovom námestí (dnes pri paláci Prezidenta SR) - viď foto

Z príhovoru pr pamätnej tabuli: „Nachádzame sa tu dnes, 6.mája 2019, pri pamätnej tabuli pripomínajúcej, že na tomto mieste bol v apríli roka 1945 zriadený poľný vojenský cintorín Červenej teda Sovietskej armády pre padlých vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy a našej vlasti.

Podľa informácií Ministerstva obrany RF počas 2.sv.v. v rokoch 1941 – 1945 na území Slovenska zahynulo v bojoch, zomrelo na následky zranení a bolo pochovaných 63 517 vojakov Červenej armády. Dnes poznáme mená 18 602 vojakov

V Katalógu hrobov vojakov a dôstojníkov Červenej armády, ktorí padli v druhej svetovej vojne a sú pochovaní na území Slovenskej republiky, sa uvádzajú predovšetkým údaje o vojenskom memoriálnom komplexe Slavín v Bratislave (kde je pochovaných 6 845 vojakov). Na Slavín boli premiestnené ostatky a vznikli hroby všetkých padlých vojakov z provizórnych cintorínov, a to v roku 1960. Dňa 4.apríla 1960 Slavín slávnostne sprístupnili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou. Na pamiatku vojakov ČA bolo postavených celkom 238 pamätníkov a inštalovaných približne1 000 pamätných tabúľ a iných pamätných symbolov.

V tomto parčíku uprostred, dnes na Floriánskom, predtým Sovietskom ( do 1990), ešte predtým Pribinovom námestí (z roku 1933) je pamätná tabuľa pripomínajúca poľný cintorín padlých sovietskych vojakov pri oslobodzovaní mesta od Rudolfa Šipkovského.  V prípade hrobov na cintoríne Blumentál, tu bol aj skutočný civilný cintorín pre obyvateľov mestskej štvrte Blumenthal ( Údolie kvetov) a cintorín sa od 18.storočia rozrastal na území medzi cestami z Rače a od Trnavy. Možno historici niekde budú poznať presný počet hrobov tu padlých vojakov, zriadenie tohto dočasného pohrebiska pre padlých vojakov a hneď ďalšieho smerom od Blumentálu iba dva km pri Grassalchovičovom paláci svedčí, že vojaci  pri oslobodzovaní Bratislavy bojovali urputne a aj keď bolo mesto Bratislava oslobodené rýchlo, straty ľudských životov sú nenahraditeľné...medzi tými dvomi poľnými cintorinmi sa nachádzal dočasne zriadený poľný vojenský lazaret– dnes na ulici 29.augusta pri Medickej záhrade.  Napríklad pri kostole Blumentál na jednotlivých hrobových parcelách bolo 40 – 60 hrobových miest. Provizórnych cintorínov je v meste oveľa vac, často sú pripomínané už len tabuľou v zarastenom parčíku.

Je načase pripomínať si, že boje o Bratislavu a oslobodenie Bratislavy sa odohrávali tu priamo v meste, tu na našich uliciach sa strieľalo a tu umierali a boli ranení Červenoarmejci, ktorí v priebehu vojenskej oslobodzovacej operácie nazvanej Bratislavsko-Brnianska sa ani poriadne nezastavili,  kadiaľ prechádzal aj štáb 2.ukrajinského frontu maršála Rodiona Malinovského.“  ďalšie informácie, ktoré sme sa dozvedeli na akcii:

Dnešní mladí netušia, že tu v strede mesta boli zriadené frontové cintoríny a hroby sa kopali aj pred dnešným Prezidentským palácom. Mnohé pamätné tabule súvisiace s vojnou skončili v zberni surovín. Zmizli kedysi zákonom chránené žulové smerníky, ktoré vyznačovali postup vojsk. Starší Bratislavčania si ešte pamätajú takisto chránenú kultúrnu pamiatku, tabuľu s nápisom „Provereno – min niet!“ v azbuke, ktorá bola chránená plexisklom na fasáde policajnej budovy „U dvoch levov“.

 "Spojený útok 7. gardovej armády Červenej armády pod velením generálplukovníka M. S. Šumilova s podporou tankových vojsk (vrátane 2. rumunského tankového pluku) a Dunajskej flotily, ktorého výsledkom bolo oslobodenie Bratislavy, sa začal 2. apríla. Jednotky 2. ukrajinského frontu maršala R. J. Malinovského vtedy už obsadzovali obec Vajnory. Na ďalší deň bola oslobodená aj Rača, bojovalo sa v Trnávke, Prievoze a na Pálenisku. Delostrelecká paľba zasahovala nemecké pozície na Kolibe, v Ružinove a na Nivách. Útočiace jednotky si tým otvorili hlavné prístupové cesty do vnútorných častí mesta. Pred vlastným útokom pechoty sa centrum stalo cieľom silnej delostreleckej a raketovej paľby zo známych kaťuší. Obyvatelia Bratislavy boli na útok na mesto dlho predtým pripravovaní nútením do obranných prác, kopaním zákopov a preto v čase oslobodzovania kto mohol skryl sa do pivníc a do krytov.

V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách v hlavnom smere po dnešnej Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej ulici, z Prievozskej cesty cez Mlynské Nivy a prístav do vnútorného mesta. Okolo obeda sa ešte bojovalo v Starom Meste, potom sovietske jednotky prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní. Súbežne boli na druhej strane Dunaja nemecké vojská vytlačené z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou republiky. Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla. Koncom mesiaca bolo vnútorné mesto, spolu s obcami Prievoz, Vajnory, Rača a Dúbravka, vypustené sovietskym velením z „bojového pásma“. Petržalka, Lamač a Devín ostali jeho formálnou súčasťou až do polovice júna. Na území Bratislavy bolo po skončení bojov pochovaných 742 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z ktorých väčšina zahynula priamo v bojoch o mesto." (z  archívu mesta Bratislavy) 

Podľa údajov z Archívu Múzea hlavného mesta Bratislavy „na strane nepriateľa padlo 470 vojakov. Počas bojov o mesto zahynulo aj okolo  120 civilistov a zničených bolo vyše tisíc domov, najviac v oblasti Krížnej a Záhradníckej ulice“.

A znova treba pripomenúť, že výber miesta – pamätnej tabule na mieste provizórneho vojenského cintorína Blumentál nebol náhodný. Tu sa bojovalo dom po dome, ulica po ulici, tu je vedľa tá Krížna ulica ( kde sa schádzal strategický smer od Trnavy a od Rače cez centrum mesta) a Záhradníckej ulice. Oproti bol areál Kefárskej fabriky, pôvodne podminovanej...

Dodnes nik nenakrútil k týmto bojom pri oslobodzovaní Bratislavy film a nehľadá a nedokumentuje amatérske filmové zábery tak bežné v českej kinematorgrafii pri oslobodzovaní miest. Slovenská kinematografia je to dlžná, poznáme romantizujúci film Májové hvězdy z oslobodzovania stredu Čiech a Prahy, naše mesto Bratislava nemá čo ponúknuť mladým generáciám,  ktorí „nevedia“ že boje a streľba sa pred 74.rokmi odohrávali aj tu v centre mesta.


DODATOK -doplnené 12.5.2019 - foto z archívu TASR - poslal jeden z čitateľov našej webstránky s poďakovaním, že takéto články zverejňujeme - je to fotografia z roku 1950 - Sovietske námestie, Blumentálsky cintorín a hroby domácich občanov i Červenormejcov...


1950 Blumentálsky cintorín s hrobmi vojakov ČA


fotogaléria z memoriálnej akcie Klubu Arbat Bratislava 6. mája 2019

red.,PZV