04.8.2012 10:55:06

Klasika sa stane prepychom

Čo myslíte, koľko stojí sovietska literatúra? – Ani halier, tvrdili antisovietski radikáli. Lenže pravda, objektivizovaná moskovským súdom v utorok 2. marca 2010, ocenila tvorbu sovietskeho spisovateľa Alexandra Beljajeva na 7,5 miliardy rubľov. Naozaj vysoká hodnota, lenže nakoniec bude táto kauza pre ruskú spoločnosť ešte drahšia.

Meritum veci – spor o autorskom práve. Za právnickou stranou tejto histórie však stojí tragický osud veľkého fantastu – Alexandra Romanoviča Beljajeva (1884 – 1942), ktorý vo svojich dielach akoby predpovedal súčasný ťažký život.
V „Hlave profesora Deila“ a v „Človek – obojživelník“ sa hovorí o tom, ako sa výsledkov vedeckej práce zmocňujú naničhodní lotri, ktorí sa však omnoho lepšie ako páni vedci orientujú v ľudských slabostiach i v právnických paragrafoch. Nie nadarmo Beljajeva nazývali - sovietsky Jules Verne. Veď už v dvadsiatych rokoch minulého storočia predpovedal budúce úspechy v transplantácii orgánov, v dobýjaní kozmu a morských hlbín.
Zrejme najdôležitejším bolo jeho videnie ešte spred 2. sv. vojny a vynájdenia atómových zbraní. Dospel k presvedčeniu, že: spoločnosť, zaoberajúca sa len technickým progresom, zabúdajúca na rozvoj mravov a regulujúca sa len tvrdou rukou zákona, je vopred odsúdená na zánik.
Azda práve preto sa v Beljajevových dielach nastoľujú problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť v podmienkach nášho „pozemského zákonodarstva“. Nezodpovedný lekár – sadista Kern v románe „Hlava profesora Deila“ doslova kradne myšlienky svojho učiteľa Deila. Oživí jeho od tela oddelenú hlavu a prinúti ju poskytovať mu lekárske rady. Zdalo by sa - priame podobenstvo, analógia autorského práva. Lenže aj Kern sa dopúšťa zločinov kvôli autorským právam – taktiež chce získať copyright na profesorovu špeciálnu zmes, s pomocou ktorej by navracal do života „vplyvné“ hlavy „posadiac“ ich na telá zdravých jedincov.
V Beljajevových románoch teda nenájdeme právnicky čisté a jednoznačné odpovede. Rovnako, ako ich niet ani v žalobe vydavateľstva „Terra“ proti vydavateľstvu „Astreľ“, riešenej na marcovom pojednávaní moskovského súdu.
V čom je podstata veci? Vydavateľstvo „Astreľ“ vydalo v posledných troch rokoch Beljajevovo dielo v náklade 25 tisíc kusov, predpokladajúc, keďže od spisovateľovho úmrtia v roku 1942 prešlo už vyše pol storočia, že texty jeho kníh sa stali celospoločenským vlastníctvom. Lenže ...?
Ukázalo sa, že vydavateľstvo „Terra“ si ešte v roku 2001 dohodlo so spisovateľovou dcérou Svetlanou Alexandrovnou Beljajevovou exkluzivitu na vydávanie diela jej otca.
Odvolávajúc sa na občiansky zákonník, advokáti vydavateľstva „Terra“ ... skrátka, vyrátali si škodu spôsobenú vydavateľstvom „Astreľ“ na sumu 7 miliárd 567 miliónov rubľov.
(A iba mimochodom, dospeli k nej tak, že maloobchodnú cenu (viac ako 114 tisíc rubľov) svojho najdrahšieho exkluzívneho darčekového vydania kompletného Beljajevovho diela zdvojnásobili a ďalej vynásobili 25 000 krát, čo je reakcia na 25 tisícový náklad konkurenta.)
Predstavitelia vydavateľstva „Astreľ“ tvrdia: podľa sovietskych zákonov prestali mať autorské práva účinnosť na zákonnú ochranu Beljajevových diel po 25-tich rokoch od autorovej smrti. Preto v sovietskych časoch mnohé vydavateľstvá vydávali Beljajevove diela bez akýchkoľvej právnych obmedzení. Neskoršie sa však ochrana práv predĺžila z 25 na 50 rokov a v roku 1993 nastalo ďalšie zvýšenie až na 70 rokov. A teda, zdalo sa, že voľné nakladanie s Beljajevovým dielom začalo byť opäť právne blokované.
Lenže advokáti vydavateľstva „Astreľ“ tvrdia, že práve ono posledné predĺženie ochrany autorských práv v roku 1993 sa už netýkalo autorov, odo dňa úmrtia ktorých v roku 1993 už 50 rokov uplynulo.
Na toto zase zareagoval advokát vydavateľstva „Terra“, tvrdiaci že vo vzťahu k Beljajevovi platí osobitný právny režim, dotýkajúci sa priamych účastníkov vojny a veteránov tyla. A že teda ochrana vydavateľských práv naďalej existuje.
Ak je všetko pravda, vyzerá to tak, že oných takmer 7,5 mld rubľov predsa len zmení majiteľa.
x x x
V našej postsocialistickej prítomnosti je takýto spor skôr raritou. Pre Rusko, konkrétne pre vydavateľstvá vydávajúce ruskú literatúru 20. storočia však vytvára pomerne zložitý precedens. Lebo pod tieto tvrdé pravidlá copyrightu padne takmer celá sovietska literatúra. Možno tým začne nová poľovačka na následnícke práva autorov, ktorých diela tvoria súčasť školských programov.
Čo sa však stane určite je, že následkom tohto opatrenia zmiznú z predajných pultov lacné klasické vydania. A preto si už teraz položme otázku: čo sa stane s jednými z najväčších čitateľov planéty, s ruskou čitateľskou obcou?.
Podľa RIA Novosti, z 3. marca 2010