24.10.2020 20:55:46

Ján Čarnogurský: Záborskej zákon neprešiel, ako ďalej?

Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
(foto: Facebook)


Návrh poslankyne Anny Záborskej na kozmetickú zmenu zákona o interrupciách neprešiel rozdielom jedného hlasu. Pani poslankyňa sa vyjadrila, že o pol roka podá návrh nanovo, ale otázka zostáva: ako ďalej?



Richard Sulík a spol., najhlasnejšie poslankyňa Cigániková plesajú a je jasné, že žiadnu zmenu zákona o interrupciách (potratoch) nepodporia. Z iného kraja politického spektra sa ozvali hlasy, že za zákon nehlasovali práve preto, že je len kozmetický. Potraty neobmedzoval, len predlžoval čas na rozmyslenie pre žiadateľku o potrat o dva dni a ešte čosi podobné.

Pri zvažovaní, ako ďalej je dobré sa rozpomenúť, ako k tejto situácii došlo. Súčasný zákon o potratoch je ešte komunistický, bol prijatý v roku 1986 a bez podstatnej zmeny platí. Už krátko po Novembri sa ozvali v kresťanskom prostredí hlasy na jeho zmenu, ale pre odpor liberálov nikdy neuspeli. Potom už aj kresťanské sily rezignovali. Kto to prelomil? Marián Kotleba. Jeho strana podala v roku 2018 prvý vážny návrh na zmenu potratového zákona, nie iba kozmetickú a to návrh podporený politickou stranou. A odrazu sa liberáli všetkých slovenských okresov spojili a začali volať – s fašistami nemožno hlasovať. K tejto falošnej výzve sa pridali aj – žiaľ – niektorí kresťania. Chceli aj zostať vo vládnucom systéme, ale aby uspokojili svoje svedomie, ohlásili, že čoskoro oni – teda nie fašisti – podajú vlastný návrh obmedzenia potratov. Kotlebov návrh neprešiel. V roku 2019 sa objavil návrh zákona poslanca Richarda Vašečku. Nikto z liberálov ho nepodporil a návrh neprešiel. Nasledoval opätovne návrh poslanca Vašečku, poslancov OĽaNO, súčasného ministra Krajniaka a situácia sa opakovala. Zatiaľ posledným pokusom bol návrh poslancov okolo Anny Záborskej. Liberáli spustili aj proti tomuto miernemu zákonu pokrik. Nakoniec za zákon nehlasovali ani poslanci Juraj Šeliga a Jana Žitňanská od Za ľudí. Juraj Šeliga sa posledným hlasovaním ukázal ako najväčší podvodník v slovenskej politike. Verejne známym sa stal na vlne demonštrácií Za slušné Slovensko. Vtedy vedúci demonštrácií sľubovali, že nepôjdu do politiky, oni chcú len urobiť Slovensko slušným. Keď sa však ponúkla príležitosť ísť do politiky cez novú stranu Za ľudí, jeho sľub neísť do politiky nevydržal. Naviac, v roku 2019 strane Za ľudí prieskumy dávali vyhliadky na úspech vo voľbách a účasť vo vláde (lepšiu než nakoniec voľby umožnili). Išiel teda do politiky, ale dával najavo, že ide preto, aby presadzoval kresťanské princípy. Je členom spolku mladých katolíckych intelektuálov Spoločnosť Ladislava Hanusa a podaktorí mu aj verili. Ale pri hlasovaní o Záborskej zákone ako podpredseda parlamentu práve riadil schôdzu, hlasovanie o zákone presunul z konca schôdze, ako bolo pôvodne plánované na začiatok, keď viacerí podporovatelia zákona neboli prítomní a on sám za zákon nehlasoval. Zákon neprešiel jedným hlasom, s určitým prehnaním by sa dalo povedať, že Šeliga sa zaslúžil o zamietnutie zákona. Nechcel oslabiť hlasovaním za zákon svoje pozície vo vládnucom systéme (establishmente)?

Záborskej zákon sa zaslúžil aspoň o to, aby zobrazil, že konzervatívci a liberáli sa v dôležitých otázkach nikdy nedohodnú. Žijú na iných planétach. Núka sa príklad z minulosti. V roku 1977 po vzniku Charty 77 komunistická propaganda spustila proti chartistom zúrivú kampaň. Vtedy signatár Charty Václav Benda napísal článok v samizdatovej tlači pod názvom Paralelní polis (paralelné mesto). V terminológii antického Grécka prijal skutočnosť, že režim a chartisti sa nikdy nedohodnú a budú žiť v paralelných ideových mestách. Po zamietnutí Záborskej zákona vieme, že aj my na Slovensku žijeme v paralelných polis.

Čo z toho vyplýva? S dohodou s liberálmi nemôžeme nikdy počítať. Ale ak chceme pokračovať v zápase, musíme skončiť pokusy o dohodu s liberálmi od samého začiatku. Začiatkom je jazyk, ktorý nám chcú vnútiť. Začína to tvrdením, že ich tzv. politická korektnosť je všeobecne platná. Nie je, je to ich politická korektnosť, naša nemusí byť, my máme svoju vlastnú. Liberáli rozšírili svoju politickú korektnosť o heslo „s fašistami nehlasovať“ a snažia sa našim poslancom zabrániť podporiť inak správny zákon (o zúžení zákona o potratoch) len zato, že ho podali „fašisti“, v našom prípade kotlebovci. Liberáli však podobný zákon, ani miernejší nepodporia ani náhodou. Čiže my sa máme vzdať – pre ich politickú korektnosť – prípadných hlasov na podporu nám obsahove vyhovujúceho zákona, ale oni takto odpadnuté hlasy nenahradia pri zákone, ktorý podajú naši. Takúto ich logiku musíme odmietnuť. Pri hlasovaní za zákon, najmä dotýkajúci sa etiky života, hlasujme podľa toho, či nám obsahove vyhovuje a nie podľa toho, kto ho podal. Keď kotlebovci podajú zákon na obmedzenie potratov, kresťanskí poslanci by mali hlasovať za taký zákon. To im vôbec nebude brániť, aby hlasovali proti zákonu, predloženého opäť kotlebovcami, ktorí im obsahove nebude vyhovovať. Liberáli musia vedieť, že nás nedokážu pritlačiť k múru žiadnou svojou tzv. politickou korektnosťou. Naopak, musia vedieť, že každý ich tlak nás povedie len ďalej od nich. Kedysi pred desaťročiami som na námestí povedal, že Mečiara musíme naučiť, aby sa nás začal báť. Bol vtedy na vrchole moci. To heslo – mierne upravené – platí stále.

To by mala byť naša cesta ďalej.     


JUDr. Ján Čarnogurský