27.5.2020 13:58:01

Ján Čarnogurský (z Facebooku)

Predseda Slovensko-ruskej spoločnosti
Predseda Slovensko-ruskej spoločnosti
(foto: Facebook)


Prečítal som knihu historika Pavla Dvořáka (1937 - 2018) Slovensko v čase tureckých vojen. Vyšla ako 8. zväzok jeho série Stopy dávnej minulosti.



Podáva dramatický obraz slovenských dejín, keď v podstate na našich terajších južných hraniciach prebiehala frontová línia medzi kresťanstvom a islamom. Trvala od víťazstva Turkov v Moháčskej bitke (1526) do porážky Turkov pod Viedňou (1683). Na Slovensku vtedy prebiehali dve vojny: medzi vzbúrenou uhorskou šľachtou a Habsburgovcami a medzi Turkami a cisárskou armádou (Habsburgovcov). Slovensko bránili opevnené mestá a hrady, ale Turci viaceré z nich dobyli. Turecké oddiely robili každé leto výpady na Slovensko, zabíjali ľudí, brali do zajatia, pálili mestá a dediny. Súčasťou tureckých oddielov boli obyčajne aj Krymskí Tatári. Uvediem len niektoré údaje: v 50-tych rokoch 17. storočia zahynulo 3000 Krupinčanov (z neopevnenej časti mesta, mesto samotné Turci nedobyli), Krupina mala vtedy 2-3 tisíc obyvateľov, v roku 1554 Turci dobyli Fiľakovo, odtiaľ robili výpady do širokého okolia, vrátane Spiša a oblasti Košíc, v roku 1562 dobyli Sečany, padlo 10 tisíc našich vojakov a tisíc zobrali do zajatia (takých predávali na trhoch s otrokmi), dobyli Šahy, Ďarmoty, Plášťovce, v r. 1663 Nové Zámky. Z takej inšpirácie vznikla báseň Padli Turci na Poniky a ďalšie diela. Na takej historickej pamäti spočíva náš odpor proti prijatiu Turecka do EÚ (teraz už na šťastie passé), aj nechuť k prijímaniu migrantov z Blízkeho východu. Tých cca 150 rokov je hrdinským obdobím našich dejín, mali sme účasť na obrane Európy. Generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea pri rôznych príležitostiach opakovane hovorím, že SNM by malo usporiadať reprezentačnú výstavu o našom boji proti Osmanom. Veď to je naša legitimácia aj pre dnešnú Európu.

V období tureckých vojen sa vyskytuje kuriózna postava Ján Zápoľský (1487 – 1540). Historici ho podozrievajú, že so svojim vojskom úmyselne meškal na moháčske pole, aby uhorský kráľ Ladislav II. prehral bitku s Turkami a on sa potom mohol vyhlásiť za kráľa. To aj urobil. V nasledujúcich bojoch ťažisko jeho moci bolo na dnešnom Slovensku (Horné Uhorsko) a uzavrel spojenectvo s tureckým sultánom proti Habsburgovcom. Spojenectvo poškodilo najmä jeho synovi Jánovi II. Žigmundovi a príbeh rodiny Zápoľských sa skončil. Po Matúšovi Čákovi to bol ďalší vládca Slovenska, ktorý zle odhadol medzinárodné vzťahy a doplatil na to. Nasledoval Slovenský štát 1939 – 45. Teraz je súčasná Slovenská republika.

Minister obrany Jaroslav Naď odkrojil ďalšie koliesko zo salámovej taktiky vybudovania americkej základne na Slovensku. Hlavné správy uverejňujú jeho výrok, že treba rekonštruovať letisko Kuchyňa (Malacky) a ak by prišla ponuka na spolufinancovanie (zo zahraničia – pozn.) pravdepodobne by na ňu pristúpil. Ponuka spolufinancovania samozrejme príde, z USA. Spojená s podmienkami, ktoré tu už raz boli. Letisko budú užívať aj americké vojenské lietadlá, bude na letisku aj americká posádka, ktorá nebude podliehať slovenským zákonom, americká vojenská polícia bude môcť vnikať do domov slovenských občanov (hľadajúc teroristov), na Slovensku budú skladiská zbraní a munície, do ktorých nebude mať prístup slovenská armáda ani polícia. V Trestnom zákone je na to paragraf – vlastizrada.

JUDr. Ján Čarnogurský