15.11.2016 10:12:05

Ján Čarnogurský: Valdajský klub 2016

 

Koncom októbra sa opäť uskutočnil Valdajský diskusný klub v čiernomorskom olympijskom meste Soči. Asi 150 účastníkov z Ruska a 35 krajín sveta diskutovalo na všeobecnú tému „Budúcnosť začína dnes – črty zajtrajšieho sveta“, rozdelenú do 9 – tich čiastkových podtém a diskusných stretnutí so štyrmi vrcholnými predstaviteľmi ruskej administratívy v Rusku a s prezidentom Putinom.

 

Všetky diskusie boli zaujímavé, ale z priestorových dôvodov v tomto texte budem písať len o stretnutiach s ministrom zahraničných  vecí Sergejom Lavrovom a s prezidentom Vladimírom Putinom. Tematicky sa ich argumentácia čiastočne prelínala.

Americký viceprezident  Joe Biden v septembri 2014 povedal na stretnutí so študentmi Harvardskej univerzity genealógiu sýrskej krízy. Zabíjanie vlastných občanov sýrskou armádou prezidenta Asada sa v nej nevyskytuje. Sýrska vládna armáda je najefektívnejšia sila proti teroristom a žiadny účinný boj proti islamskému štátu a príbuzným organizáciám si bez sýrskej armády nemožno predstaviť.

Humanitárny konvoj do Aleppa 19. septembra nesprevádzali sily OSN, hoci predtým všetky konvoje sprevádzali. Práve tento konvoj napadli teroristi.

Diskutuje sa o ekonomickej spolupráci v organizácii v Euroázijský ekonomický zväz, Šanghajská organizácia spolupráce, ASEAN a ďalších v Ázii a Tichomorí. Hrozí ekonomické rozdelenie sveta na euroatlantickú časť a celého ostatného sveta.

Organizácia africkej jednoty mala v roku 2011 plán na uzmierenie občianskej vojny v Líbyi. Západ uskutočnenie plánu znemožnil, sám sa zamiešal do občianskej vojny a výsledkom je rozpad Líbye ako funkčného štátu. Ohľadom Lýbie bola rezolúcia OSN o embargu zbraní všetkým bojujúcim stranám v občianskej vojne, ale Francúzsko otvorene oznámilo, že bude dodávať zbrane bojovníkom za slobodu. Taktiež francúzske lietadlá aktívne zasiahli do občianskej vojny bombardovaním a ostreľovaním Kaddáfiho jednotiek. Na to nemali žiadny súhlas Bezpečnostnej rady OSN.

Na stretnutí G20 americký prezident Obama žiadal prezidenta Putina o prímerie v Sýrii na približne 14 dní, aby USA mohli rozlíšiť pozície tzv. umiernenej sýrskej opozície a islamistov. Prezident Putin nakoniec súhlasil. Po piatich dňoch trvania prímeria však americké letectvo zaútočilo a bombardovalo pozície sýrskej vládnej armády. Prišlo tam o život 62 sýrskych vojakov a okolo stovky bolo zranených. Čiže Spojené štáty samé porušili dohodnuté prímerie medzi prezidentmi.  USA potom vyhlásili, že to bol omyl. V americkom armádnom časopise sa však objavil článok amerického generála, ktorý velil operácii amerických lietadiel a on napísal, že operácia sa pripravovala dva dni. Aký omyl teda mohol nastať?

V diskusnej časti s prezidentom Putinom prišla reč aj na odstúpenie Ruska od dohody o plutóniu. Podľa tejto dohody USA a Rusko mali zničiť všetky svoje zásoby plutónia, z ktorého sa dajú vyrábať atómové bomby. Rusko vybudovalo závod na zničenie plutónia, ale USA sa chystali plutónium iba uložiť do osobitných nádob a zakopať do zeme. To by umožnilo USA plutónium vybrať a opäť použiť na výrobu atómových bômb. Rusko preto odstúpilo od dohody o zničení plutónia, ale vyhlásilo, že ak USA preukážu technickú pripravenosť a politickú vôľu na zničenie plutónia, dohoda sa môže obnoviť.

Pri tej príležitosti však prezident Putin sformuloval podmienky obnovenia partnerských vzťahov Ruska a USA. Sú to podmienky, ktoré signalizujú zmenu pomeru síl vo svete. Podľa nich Rusko je ochotné obnoviť partnerské vzťahy s USA, ak USA a NATO stiahnu všetky svoje zariadenia z krajín, v ktorých ich vybudovali po roku 2000, čiže po rozšírení NATO na východ. Ďalšou podmienkou je zrušenie tzv. Magnického zákona v USA o zákaze vstupu niektorých ruských občanov do USA a o niektorých ekonomických obmedzeniach, ďalšou podmienkou je zrušenie ekonomických sankcií proti Rusku a náhrade škody spôsobenej týmito sankciami a náhrade škody spôsobenej Rusku ruskými kontrasankciami. Vo svojej otázke Putinovi som tieto podmienky nazval ofenzívnymi podmienkami, ktoré by anulovali rozšírenie NATO na východ, ak by ich USA splnili.

Prejavy fínskej exprezidentky Tarji Halonenovej a rakúskeho exprezidenta Heinza Fischera sa snažili byť vyrovnané na obe strany a preto vyzneli nevýrazne. Naproti tomu juhoafrický exprezident Thabo Mbeki bol vo svojom prejave obsahovo na ruskej strane a preto jeho prejav vyznel presvedčivejšie.

Po zasadnutí klubu som nadobudol dojem, že sa črtá zápas medzi euroatlantickými krajinami na jednej strane, čiže aj Slovenska, a hlavných krajín celého ostatného sveta, kedysi označovaného za Rusko, Čínu a tretí svet.

Optimistický tón zaznel z úst ruského prof. Sergeja Karaganova, ktorý povedal, že USA sa snažia zachrániť jednopolárny svet, ktorý už ale prehrali. Možno však očakávať, že za 8 – 10 rokov sa dosiahne svetový „koncert mocností“, ktorý bude určovať nový svetový poriadok.

JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko – ruskej spoločnosti