11.10.2020 12:12:30

Ján Čarnogurský: Pomôžme Arménom, uznajme Náhorný Karabach

Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
(foto: Facebook)


Nakoľko sa množia správy o tom, že sa prímerie dohodnuté v Moskve porušuje; výzva JUDr. Jána Čarnogurského je stále aktuálnejšia. Preto Vám ju opäť dávame do pozornosti:



Arméni bojujú svoj existenčný boj. Azerbajdžan spustil ofenzívu proti Náhornému Karabachu. 150-tisícový štátik vzdoruje 8-miliónovému štátu. Azerbajdžan má otvorenú podporu Turecka. Ba čo viac, Turecko presúva na azerbajdžansko-karabašský front tisíce zajatých teroristov zo Sýrie. Turecký prezident sa tým hrdí. Azerbajdžanské delostrelectvo bombarduje hlavné mesto Karabachu Stepanakert. Arméni sú dobrí vojaci. Chvália sa, že zo sovietskych maršalov najviac bolo Arménov. Za dve tisícročia svojho zápasu o udržanie sa naučili bojovať. Ale viac než zázrak nedokážu ani oni.

Ich boj je spravodlivý. Ešte v 19. storočí žili vo veľkej časti dnešného Turecka. Osmanská ríša ich zatláčala stále viac. V roku 1915 ich postihla prvá genocída v 20. storočí. Hnutie Mladí Turci vyvraždili asi 1,5 milióna Arménov. Utiahli sa do Sovietskeho Ruska, ale opäť ich postihli straty. Dnešný Náhorný Karabach, ich historické územie, Lenin a Stalin odtrhli od zvyšného Arménska, začlenili do Azerbadžanu ako autonómnu republiku bez územného spojenia s Arménskom. Až pri rozpade Sovietskeho zväzu, vo vojne v rokoch 1990-92 si vybojovali spojenie s Náhorným Karabachom. Bola to od Arménov hrdinská vojna. Padlých bojovníkov priviezli na nákladných autách na hlavné námestie Jerevanu, aby povzbudili ostatných mužov bojovať. Náhorný Karabach sa odtrhol od moslimského Azerbajdžanu, ale nedostal medzinárodné uznanie, neprijali ho do OSN. Žiadny štát ho nemohol uznať. Azerbajdžan sa už dvakrát pokúsil obsadiť Karabach. Nikdy sa mu to nepodarilo, pretože Arméni sú dobrí vojaci. Ale vždy musel Karabach bojovať sám. Aj keď mu Arméni z Arménska iste pomáhali, otvorene žiadnu pomoc nemohol dostať. Teraz už taká situácia nemôže pokračovať. Azerbajdžanský prezident Alijev otvorene vyhlásil, že cieľom Azerbajdžanu je obsadiť Náhorný Karabach a vyhnať odtiaľ Arménov „ako psov“ (SME 6. 10. 2020). Turecko posiela do boja džihádistov zo Sýrie. Azerbajdžan bombarduje civilné mestá. To je dostatočný dôvod, aby medzinárodné spoločenstvo zmenilo svoj postoj. Uznanie Náhorného Karabachu poskytne jeho obyvateľom medzinárodnú podporu. Umožní mu brániť sa aj v medzinárodných organizáciách a opierať sa o medzinárodné právo.

Slovensko má osobitnú povinnosť pomáhať Arménom ako sa dá. Naše obyvateľstvo je prevažne kresťanské. Arménsko je štát, ktorý ako prvý na svete uznal kresťanstvo ako štátne náboženstvo, už v roku 301. Kresťanské kostoly v Arménsku, aj v Karabachu sú z prvých storočí po Kristovi. Naviac, Slovensko sa voči Arménom veľmi previnilo. V roku 2018 dodalo Azerbajdžanu zbrane, rakety do zdokonalenej, súčasnej kaťuše. Rakety išli formálne do Izraela, tam sa zdržali na letisku pár hodín a pokračovali v lete do Baku. Rakety teraz Azerbajdžan strieľa na Náhorný Karabach. U nás traja ministri váľajú vinu jeden na druhého – minister hospodárstva, minister obrany a minister zahraničných vecí. Jedno je isté, nemali sme právo dodať rakety do Azerbajdžanu a keď sme ich posielali akože do Izraela, mali sme v zmluve zabezpečiť, aby z Izraela nemohli ísť ďalej.

Naše ministerstvo zahraničia, ale aj európski ministri vyzývajú bojujúce strany, aby prestali na seba strieľať. Sú to prázdne reči. Prázdne aj preto, že jedna zo strán, Náhorný Karabach, medzinárodne akoby neexistoval, čiže nie je stranou. Pokiaľ Azerbajdžan bude mať vyhliadku, že Náhorný Karabach dobyje, strieľať neprestane. Čo sa stane s tamojším obyvateľstvom, netreba dlho premýšľať. Potom budú nasledovať ďalšie prázdne reči, vyzývajúce na dodržiavanie ľudských práv. Medzinárodné uznanie Náhorného Karabachu bude jediný účinný krok na zastavenie paľby aj na dodržiavanie ľudských práv. Urobme ho.


JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti