24.4.2014 10:17:28

Ján Čarnogurský: Nejednotná Ukrajina môže strácať oblasť za oblasťou

Dnes už klasické dielo svetovej politológie „Zrážka civilizácií“ od amerického profesora Samuela Huntingtona uvádza hranicu medzi východokresťanskou a západokresťanskou civilizáciou ako príklad pevnosti civilizačných hraníc. Okolo tejto hranice sa viedli vojny 500 rokov. Žiadna s hranicou nepohla. Na území dnešnej Ukrajiny vedie približne okolo mesta Ľvov, po východnej hranici Karpát dolu na juh k Rumunsku. Heslá a formy zápasov o hranicu sa menia.

Západ podcenil Východ

Ale prejdime si niektoré – z historického hľadiska – detaily. Prvým je prehnané sebavedomie Západu hraničiace s nevzdelanosťou o geopolitickej kapacite Východu. Keď sa americký prezident George Bush st. dohodol s Michailom Gorbačovom o skončení studenejvojny, sľuboval, že NATO sa nerozšíri na Východ. Ale NATO sa rozšírilo a ruské protesty nepomohli. Rusko by vstup Ukrajiny do EÚ možno prijalo, ale nikdy nestrávi jej vstup do NATO. Práve spájanie členstva v EÚ a v NATO muselo popudiť Moskvu, aby nedovolila ani vstup Ukrajiny do EÚ. Ďalším detailom je medzinárodné právo. Západ, najmä USA, si vykladal medzinárodné právo ako záväzné len vtedy, keď to zaväzovalo iných. Keď bolo treba vymyslieť klamstvo na odôvodnenie útoku na Irak, tak vymysleli klamstvo o zbraniach hromadného ničenia v Iraku. Keď bolo pre Západ vhodné uznať samostatnosť Kosova, tak uznali samostatnosť Kosova, aj keď vyhnaní Srbi sa doteraz nemohli vrátiť domov. V roku 2011 Bezpečnostná rada OSN povolila iba bezletovú zónu nad Líbyou, ale Západ v Líbyi bojoval zo vzduchu a priamo podporil jednu stranu v líbyjskej občianskej vojne. Počas oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004 bol Juščenko zvolený až v treťom kole prezidentských volieb, ktoré ukrajinská ústava nepoznala.

Majdanu sa všetko tolerovalo

Posledné udalosti na Ukrajine vykladá Rusko ako typický príklad dvojakého metra Západu. Policajná jednotka Berkut na Majdane iba stála a bránila demonštrantom obsadiť vládne budovy. Demonštranti do nej hádzali zápalné fľaše, dlažobné kocky, bili do nej reťazami. V odpočutom telefonickomrozhovore estónsky minister zahraničných vecí Urmas Paet povedal splnomocnenkyni EÚ pre zahraničnú politiku Cathrin Ashtonovej, že snajperov nasadili na Majdane demonštranti. Naposledy to potvrdila nemecká verejnoprávna televízia ARD vo vysielaní 10. apríla na základe vlastného vyšetrovania. Ale Západ považuje za zločincov veliteľov Berkutu, veliteľov majdanovskej domobrany nie.

Prechod Krymu k Rusku bol v porovnaní s Majdanom mierovou operáciou.

Ukrajina je rozpoltená

Zvrhnutie Janukovyčovej vlády v Kyjeve sa uskutočnilo za prítomnosti demonštrantov v ukrajinskom parlamente. Nová vláda na Kryme bola dosadená tiež za prítomnosti neidentifikovaných vojakov a nedal by som ruku do ohňa, že to neboli ruskí. Ale na Kryme majú Rusi väčšinu a niet pochýb, že obyvateľstvo Krymu si návrat k Rusku naozaj želalo. Na východnej Ukrajine žijú ľudia prevažne hovoriaci po rusky a pracujúci v továrňach, ktoré by po vstupe Ukrajiny do EÚ pravdepodobne skrachovali. Prítomnosť ruských vojakov sa tam dokazuje zatiaľ len tak, že ktorýsi z nich mal použiť slovo, používané iba v St. Peterburgu. Prečo ukrajinské úrady nezatkli aspoň zopár takých vojakov a nepredviedli ich pred medzinárodných novinárov? Keď kyjevská vláda nemá na východnej Ukrajine ani takú moc, potom si východná Ukrajina asi naozaj neželá politiku reprezentovanú kyjevskou vládou.

Rusko sa cíti ako zvrchovaný štát a je aj zvrchovaným štátom. Všetky tieto detaily, ktoré si Západ ani neuvedomuje, Rusko vníma a pod Putinom už dosť zosilnelo, aby si ich nenechalo otierať o nos.

Problém Ukrajiny je iný. Je to vnútorne rozdelená krajina, preto nemôže jej vláda robiť radikálnu jednostrannú politiku. Pokiaľ si to v Kyjeve neuvedomia, budú strácať oblasť za oblasťou.

Ján Čarnogurský