Známi ma na rozhovor upozornili (Denník N nečítam) a napísal som Denníku N žiadosť o odpoveď podľa tlačového zákona. Dostal som odpoveď od vydavateľa, že tlačový zákon sa na internetové vydanie nevzťahuje, Blahove výroky o mne zopakovali a z mojej žiadosti odcitovali úryvky.
Blaha dával moje výroky do súvisu, že ako študentský aktivista sa mi chválil, že dostali podporu od Sorosa a Nadácie otvorenej spoločnosti. Vraj to neskôr zmenil, že od Nadácie Charty 77.
Na Blahove výroky som odpovedal: Michala Blahu nepoznám. Ak tvrdí, že sa so mnou stretol v parlamentnej jedálni, je to možné, ale nepravdepodobné. Od 10. decembra 1989 som bol členom federálnej vlády a do SNR som nechodil. Po voľbách v júni 1990 som sa stal členom slovenskej vlády a Blaha sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia, opäť bolo nepravdepodobné, že by sme sa stretli v parlamentnej jedálni.
Výslovne popieram, že by som Michalovi Blahovi, aj keby sme sa nejakou zhodou okolností stretli, alebo komukoľvek hovoril, že vo svete existuje akési židovské sprisahanie. V prvom rade preto, že si to nemyslím.
Podozrivá je aj súvislosť, ktorú Michal Blaha spomína. Vtedy, začiatkom 90-tych rokov nebol vo svete známy ani Soros ani jeho Nadácia otvorenej spoločnosti. Pokiaľ niektorá mimovládna organizácia u nás dostala grant od Nadácie otvorenej spoločnosti na verejnoprospešný účel, nikto proti tomu nenamietal.
Ja sa nebudem s Michalom Blahom súdiť a roky strácať čas na súdoch. Riešim to inak: tvrdím, že Michal Blaha je chrapúň.
JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti
