06.12.2022 18:23:19

Ján Čarnogurský: Decembrová Moskva

Advokát, disident, osnovateľ politického konzervativizmu na Slovensku, niekdajší premiér SR
Advokát, disident, osnovateľ politického konzervativizmu na Slovensku, niekdajší premiér SR
(foto: Marek Kaľavský)


Koncom novembra a začiatkom decembra som na krátko navštívil Moskvu, už štvrtýkrát v roku. Ruskí organizátori ma pozvali na dve konferencie hovoriť o západnom (!) pohľade na súčasné Rusko. Nepokladal som za žiadnu prednosť, že slovenský prednášateľ mal v Moskve hovoriť o západnom pohľade na Rusko.



Nevdojak som mal na pamäti, že na Národnom cintoríne v Martine sú ešte stále hroby zo štúrovskej generácie s nápisom v azbuke - Večnaja pamjať. Že Andrej Hlinka, keď bol vo väzení v Segedíne (1907-1910) aj za panslavizmus, učil sa ruštinu. Ale geopolitické hranice nikdy nezostávajú trvalé.

Prednášku som mal v Akadémii geopolitických problémov a v Nadácii Gorčakova. Akadémiu geopolitických problémov založili bývalí alebo aj slúžiaci vyšší dôstojníci ruskej armády ako oponentnú inštitúciu voči stavu a rozvoju ruskej armády. Oponentnú z pozícií ruského vlastenectva a kritiky jej – z ich pohľadu – nedostatočného rozvoja. Dlhoročným predsedom Akadémie bol viacnásobne vyznamenaný generál Leonid Ivašov. Stretol som sa s ním asi pred 15-timi rokmi v Moskve. Súčasným predsedom je ruský Armén Araik Stepanjan, človek so širokým geopolitickým rozhľadom.

Nadáciu pre verejnú diplomaciu Alexandra Gorčakova založilo ruské Ministerstvo zahraničných vecí. Uskutočňuje cez Nadáciu verejné vzdelávanie, prípadne iné aktivity. V Nadácii som sa zúčastnil na stretnutí s ministrom Sergejom Lavrovom, ktorý mal výklad o súčasnej ruskej zahraničnej politike. S ministrom sme sa pozdravili, Lavrov ma poznal z minulých stretnutí. Minister tvrdo kritizoval západnú dvojtvárnosť v prístupe k Rusku. Západ ešte pred súčasnou vojnou na Ukrajine tam budoval vojenské základne, ktoré by robili ruské mestá zraniteľnými.

Lavrov hovoril, ako sa Rusko odpútava od Západu a končí vzájomnú historickú spätosť. Nasledujúci deň na tlačovej konferencii toto rozhodnutie Ruska oficiálne potvrdil. Pre Slovensko je to dramatická a nie priaznivá zmena, pretože Rusko je našim historickým spojencom.

V mojej prednáške, s malými modifikáciami v oboch inštitúciách, som poukázal na rozdielny historický vývoj strednej a západnej Európy, ktorý sa dodnes prejavuje. Stredná Európa mala celé dejiny relatívnu samostatnosť. Založil ju vznik štátnosti. Poľského a uhorského/panónskeho kráľa ustanovil pápež, nie cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa (s výnimkou českého kráľa). Stredná Európa je preto iná než západná. V strednej Európe (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko) bol najviac rozvinutý odpor proti komunizmu a voči závislosti na Moskve; teraz sa naopak v týchto krajinách najviac prejavuje odpor proti centralizácii právomocí v Bruseli. Medzi Poľskom a ostatnými krajinami je rozdiel v politike voči Rusku, ale to je osobitný problém. Ruská diplomacia by preto nemala pristupovať k všetkým európskym krajinám rovnako, ale zohľadňovať rozdiely.

 

Ešte k vnútorným problémom Európskej únie

Po rozpade východného bloku sa stredoeurópske krajiny ocitli v hospodárskych ťažkostiach, na Slovensku stúpla nezamestnanosť na 15 – 20 %. Potrebovali sme nové investície a tie nám mohol poskytnúť len Západ. Vtedajšia Európska únia predstavovala prechod do nového usporiadania bez obnovenia starých problémov. Obmedzene dobrovoľný vstup do NATO sa objavil ako podmienka až dodatočne.

Súčasné vnútorné problémy Európskej únie môžu čoskoro vyžadovať (ako riešenie) rozšírenie integračných opatrení, ktoré sme si kedysi nevedeli ani predstaviť a určite si ich neželáme.

Je charakteristické, že rozpory maďarského predsedu vlády Viktora Orbána s Bruselom mu neuberajú na popularite ani v Maďarsku ani v zahraničí, skôr opačne. Paradoxne, súčasné ekonomické problémy EÚ, spustené nerozumnými sankciami proti Rusku dokazujú, že Eurázia je skôr jeden kontinent. Oddelenie Európy od Ruska spôsobuje surovinový nedostatok v Európe a kultúrne a informačné ochudobnenie v oboch častiach kontinentu. To, že sú medzi Západom a Ruskom tak viditeľné rozdiely, so sebou ale prináša nádej. Kto zo súčasných európskych a amerických politikov (na vedúcich pozíciách) sa dokáže verejne dištancovať od ideológie LGBTI+? Rusi to dokážu.

Ešte, že Nemci hanebne dopadli na futbalových majstrovstvách sveta v Katare.



JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti