26.11.2014 01:03:05

Jakov Kedmi: Ako Boeing zostrelili, tak naň aj zabudli

Prečo európski politici ustupujú diktátu USA? Prečo niet žiadnych výsledkov pri vyšetrovaní katastrofy Boeingu-777 a  zverejnené fakty sa ignorujú? Ako Rusku reagovať na zosilnenie medzinárodného napätia? V priamom prenose videokanálu pravda.ru o tom hovoril bývalý šéf jednej zo špeciálnych služieb Izraela Jakov Kedmi.


Politológovia hovoria, že Američania na vedúcich predstaviteľov európskych krajín jednoducho tlačia a šikanujú ich. Nebodaj majú na nich nejaké vážne kompromitujúce materiály?

- Aké tam kompromitujúce materiály?! Všetko je omnoho jednoduchšie - ekonomický tlak. Ekonomické sankcie boli základom americkej politiky ešte z 30-tych rokov, no z nejakého dôvodu sa nepoužívali vo vzťahu k nacistickému Nemecku. Nikdy. Používali sa vo vzťahu k Sovietskemu zväzu. Poslúžili ako zámienka vojny Japonska proti USA. Japonsko zaútočilo proti Pearl Harboru v rámci odpovede na ekonomickú blokádu Spojených štátov, zákazu dodávok do Japonska niklu a ropných produktov, čo znamenalo zastavenie japonského priemyslu.

Politika ekonomickej blokády je už dávno jednou zo súčastí americkej zahraničnej politiky. Pozrite sa na Kubu. Nie v tom nič prekvapujúce. Európa sa len v poslednej dobe začala pripájať k tejto politike. A nie náhodou si teraz Čína, Rusko, štáty BRICS a ďalšie krajiny myslia, že používanie ekonomického nátlaku je neprípustné v medzinárodnej politike. No a práve tento spor je dnes jedným z najhlavnejších na medzinárodnej svetovej scéne.   

Používanie ekonomických sankcií sa dá nazvať medzinárodným ekonomickým výpalníctvom. Je to jedno a to isté. Má to príznačný názov a aj podstatu.

Svet sa teraz nachádza v určitom štádiu, podobnému toho, ktorý bol počas ranného rozvoja hospodárstva v jednotlivých krajinách, ke´d im na uliciach kraľovali výpalníci. A kým sa nenájde iná, autorita moci, ktorá to vráti do rámcov zákona, dovtedy budeme ma´t tento zákon ulice, zákon bandy, výpalníctvo bude vládnuť nad všetkým a všetko aj riadiť. My, napríklad, chceme, aby ste konali tak a tak. Vy, ak to tak neurobíte, tak vás pritlačíme ekonomicky, čiže zaplatíte za to peniazmi, ktoré vám odoberieme, alebo ktoré nebudete môcť zarobiť. Taká je dnes norma medzinárodnej politiky.

Možno, že toto obdobie prichádza k svojmu koncu, na poslednom stretnutí lídrov BRICS rázne odsúdili túto normu správania sa. Bol to prvý krokna yastavenie takých metód.

 

Nedávno bola v relácii "Odnako" zverejnená snímka katastrofy Boeinga. Moderátor Leontiev absolútne rozumne poznamenáva: my nevieme, či je to pravda. Nech sa na to pozrú experti, nech to preanalyzujú, nech si to vydiskutujú. Nájdite ďalšie zábery. Veď odvtedy už prešlo toľko času a doteraz neboli zverejnené rozhovory dispečérov, žiadne ďalšie snímky - a vôbec, niet ničoho. Ako hodnotíte túto situáciu?

- O čom to hovoríte! Veď prebieha propagandistická vojna. V tejto propagandistickej vojne sa používajú akékoľvek prostriedky. Používajú sa také akoby dôkazy o pohyboch ruských vojsk alebo o vine separatistov, ktoré neznesú žiadnu kritiku. Žiadna previerka faktov sa neuskutočňuje. Len taká je odpoveď: "My nič nevieme". nepredstavené sú družicové dôkazy, zo sledovacích prostriedkov ani Američanmi a ani Európanmi.

Ak by mali dôkazy na ich verziu, ktorú okamžite začali mediálne šíriť, oni by sa s ňou už vytasili. No a keďže sa s ňou nevytasili, znamená to, že nič nemajú. Čiže ich vyhlásenia, že Boeing zostrelili domobranci, je proste kec.

 

Poskytnite dôkazy... Akohovoril Leontiev, existuje niekoľko inštitútov komerčných, nech oni zanalyzujú tieto snímky. Za peniaze...

Ja by som sa vydal práve po tejto ceste. Obrátil bysom sa na súkromné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú družicovými snímkami a ich rozšifrovaním za peniaze.

 

 

To je dobrý nápad, no kto ho počuje? Problém je v tom, že už sa ignorujú aj najočividnejšie fakty. Dokonca aj na zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.

 

- Na čierne hovoria biele, na biele hovoria čierne a nikto sa nehanbí. Toto je vlastné nielen súčasným ukrajinským úradom, vždy sa na tom stavala medzinárodná politika.  

 

Nepoznám príklad, žeby si ktorýkoľvek štát priznal vinu, ak sa mu to nenadiktovalo v rámci politickej výhody... Čiže čakať na to v OSN, že to niekto urobí je v jej súčasnej zostave, pri súčasných normách, zbytočné. Každý bude dúchať do svojej trúby.

 

Podľa pravda.ru, 25. november 2014