04.8.2012 10:55:06

Interview Predsedu vlády Ruskej Federácie V.V. Putina pre americkú televíznu spoločnosť "CNN"

Soči, 28. augusta 2008

М. Chance: (preložené) Ďakujem Vám pán Putin, že ste súhlasili s poskytnutím interview.

Mnohí ľudia vo svete Vás považujú za – i keď už teraz nie ste Prezidentom ale Premiérom vlády – hlavným vodcom tejto krajiny a myslia si, že konkrétne Vy ste vydali príkaz na vstup ruských vojsk do Gruzínska.

Je to skutočne tak?

V.V. Putin: Samozrejme nie. V súlade s Ústavou Ruskej Federácie otázky zahraničnej politiky a obrany patria v plnej miere do kompetencie Prezidenta Ruska. Prezident Ruskej Federácie konal v rámci svojich právomocí.

Pán Prezident, Váš poslušný služobník, bol v tom čase, ako je známe, na otvorení Olympijských hier v Pekingu. I keď zoberieme do úvahy danú okolnosť, aj tak som sa nemohol zúčastniť na príprave tohto rozhodnutia, i keď samozrejme, Prezident Medvedev poznal môj názor na túto otázku. Nebudem skrývať, nie je tajomstvom, samozrejme, okamžite sme skúmali všetky možné varianty vývoja udalostí vrátane priamej agresie zo strany gruzínskeho vedenia.

Museli sme hneď porozmýšľať o tom, ako zabezpečiť bezpečnosť našich mierových síl a občanov Ruskej Federácie, ktorí majú trvalý pobyt v Južnom Osetsku. Zopakujem ešte raz, že prijať také rozhodnutie mohol len Prezident Ruskej Federácie, Vrchný veliteľ Ozbrojených Síl pán Medvedev. Je to jeho rozhodnutie.

М. Chance: Avšak v tom čase nebolo tajomstvom ani to, že ste dlhý čas naliehavo vyzývali Západ pristupovať seriózne a brať do úvahy znepokojenie, vládnuce v Rusku predovšetkým v takých otázkach ako je rozširovanie NATO smerom na Východ, vybudovanie systémov protiraketovej obrany v Európe a tak ďalej.

Nie je tento konflikt, tieto udalosti vašou demonštráciou toho, že v tomto regióne moc a sila naozaj patrí Rusku a že Vy tu určujete chod udalostí?

V.V. Putin : Samozrejme nie. Navyše, my nemáme záujem o konflikty podobného druhu a nechceme ich ani v budúcnosti.

A ak tento konflikt vznikol, bolo to preto, že naše varovania nikto nepočúval.

A vôbec, chcem Vám povedať nasledovné. Je potrebné pozerať na tento konflikt zo širšieho pohľadu.

Myslím, že aj pre Vás a vašich, či našich dnešných divákov bude zaujímavé dozvedieť sa čo – to o histórii vzťahov medzi národmi a etnikami v tomto regióne sveta. O tom nikto nič nevie.

Ak si myslíte, že to nie je dôležité, môžete to „vystrihnúť“ z programu. Prosím, nebudem protestovať.

Avšak chcem pripomenúť, že všetky tieto štátne útvary svojho času vstúpili z vlastnej vôle do Ruského impéria a každé vstúpilo v inom čase. Prvé vstúpilo do Ruského impéria ešte v XVIII. storočí v rokoch 1745-1747 práve Osetsko. Vtedy to bol jeden štátny útvar. Severné a Južné Osetsko – tvorili jeden štát.

V roku 1801, ak ma pamäť neklame, Gruzínsko, ktoré bolo pod známym tlakom zo strany Osmanskej ríše sa k Rusku pripojilo dobrovoľne.
Až po 12 rokoch, v roku 1812 do Ruského impéria vstúpilo Abcházsko. Dovtedy to bol nezávislý štát - nezávislé kniežatstvo.

Až uprostred XIX. storočia bolo prijaté rozhodnutie odovzdať Južné Osetsko do Tiflisskej gubernie. Toto, v rámci spoločného štátu sa to nepovažovalo za niečo veľmi dôležité. Môžem Vás uistiť a život v nasledovných rokoch ukázal, že sa to osetíncom nie veľmi páčilo. Centrálnou cárskou mocou boli de-facto odovzdaní pod jurisdikciu dnešného Gruzínska.

Keď sa po Prvej Svetovej Vojne rozpadlo Ruské Impérium, Gruzínsko vyhlásilo vznik vlastného štátu a Osetsko sa rozhodlo zostať pod krídlami Ruska, stalo sa to ihneď po revolúcii roku 1917.

Gruzínsko v spojitosti stým uskutočnilo v roku 1918 veľmi tvrdú trestnú operáciu, ktorú v roku 1921 zopakovalo ešte raz.

Keď vznikal Sovietsky Zväz, z rozhodnutia Stalina tieto územia definitívne prešli pod správu Gruzínska. Stalin bol ako je známe, Gruzínec.

Takže tí, ktorí trvajú na tom, aby tieto teritóriá aj naďalej patrili Gruzínsku sú stalinisti – obhajujú rozhodnutie Josifa Visarionoviča Stalina.

Nech sa momentálne deje čokoľvek a nech sa ľudia zatiahnutí do konfliktu riadia čímkoľvek, všetko, čo sa momentálne deje pred našimi očami je rozhodne tragédia.

Pre nás je to obzvlášť tragédia, pretože za mnohé roky spoločnej existencie sa gruzínska kultúra a gruzínsky národ, tento národ starej kultúry - áno, gruzínska kultúra sa stala časťou mnohonárodnostnej kultúry Ruska.

Aj pre nás to má príchuť občianskej vojny, i keď samozrejme Gruzínsko je nezávislý štát, o tom niet pochybností. Nikdy sme nesiahali na suverenitu Gruzínska a nechystáme sa to urobiť ani v budúcnosti. Ale aj tak, ak berieme do úvahy, že takmer milión, možno aj viac gruzíncov sa presťahovali do Ruska máme osobitné duchovné prepojenie s touto krajinou a s týmto národom. Pre nás je to osobitná tragédia.

A uisťujem Vás, že smútiac za padlými ruskými vojakmi a v prvom rade za civilistami tu, v Rusku mnohí smútia aj za mŕtvymi Gruzíncami.

Zodpovednosť za tieto obete, samozrejme, leží na dnešnom gruzínskom vedení, ktoré sa rozhodlo uskutočniť tieto zločinecké akcie.

Prepáčte mi tento dlhý monológ, ale myslel som si, že to bude pre Vás zaujímavé.

М. Chance: Táto otázka – história Ruského impéria – je skutočne dôležitá, zaujímavá a aktuálna, pretože jeden z následkov prebiehajúceho konfliktu spočíva v tom, že v mnohých krajinách – bývalých republikách Sovietskeho zväzu si teraz kladú otázku, čo bude ďalej. Je to zvlášť aktuálne napríklad pre Ukrajinu, kde podstatnú časť obyvateľstva tvoria práve Rusi. V Moldove, v Strednej Ázii, v baltických štátoch, všade si dávajú túto otázku. Môžete garantovať, že sa toto nikdy nestane, že takéto akcie sa nikdy nebudú opakovať v súvislosti s inými susedmi Ruska?

V.V. Putin: Ja kategoricky protestujem proti takejto formulácii otázky. Nie my musíme garantovať, že na niekoho nezaútočíme. My sme na nikoho nezaútočili. My žiadame garancie od iných, aby na nás viac nikto neútočil a aby nikto nezabíjal našich občanov. Snažia sa z nás urobiť agresora.

Zoberme si chronológiu udalostí, ktoré sa stali v dňoch 7., 8. a 9.8. Dňa 7.8. o 14.42 gruzínski dôstojníci, ktorí sa nachádzali v štábe Zmiešaných vojenských formácií na zachovanie mieru, opustili tento štáb, odišli odtiaľ – a tam boli aj naši vojaci, aj gruzínski, aj osetskí – pod zámienkou príkazu svojho velenia. Oni opustili svoje stanovisko a nechali tam našich vojakov samých a viac sa tam nevrátili. Asi po hodine začalo ostreľovanie z ťažkého delostrelectva.

V čase 22 hodín, 35 minút sa začal masívny útok na Cchinvali. O 22.50 sa začalo premiestňovanie pozemných jednotiek gruzínskych ozbrojených síl do oblasti bojovej činnosti. Súčasne boli v bezprostrednej blízkosti zriadené gruzínske vojenské nemocnice. A o 23 hodine a 30 minúte pán Kruašvili, brigádny generál, veliaci v rámci tohto regiónu mierovým silám Gruzínska, oznámil, že sa Gruzínsko rozhodlo vypovedať Južnému Osetsku vojnu. Oznámil to priamo, verejne, hľadiac pritom do televíznej kamery.

V tom čase sme sa snažili spojiť s gruzínskym vedením – tí sa však s nami skontaktovať nechceli. 8. augusta v čase 0 hodín, 45 minút Kruašvili to všetko ešte raz zopakoval. O 5 hodine a 20 minúte začali kolóny tankov gruzínskych vojsk útočiť na Cchinvali a predtým bol uskutočnený masívny útok zo systémov "Grad" (krupobitie) a vtedy sme zaznamenali prvé straty na životoch.

V tom čase, ako už viete, nachádzal som sa v Pekingu a mal som možnosť krátko hovoriť s Prezidentom Spojených Štátov. Priamo som mu povedal, že sa nám nepodarilo spojiť s gruzínskym vedením, avšak jeden z veliteľov Ozbrojených Síl Gruzínska oznámil, že začali vojnu s Južným Osetskom.

George mi odpovedal – ja som už o tom hovoril verejne – že vojny nikto nechce. Dúfame, že Administratíva USA vstúpi do tohto konfliktu a zastaví túto agresiu gruzínskeho vedenia. Nič podobné sa však nestalo.

Navyše, už o 12 hodine miestneho času jednotky Ozbrojených Síl Gruzínska obsadili mestečko vojakov ruských mierových síl na juhu Cchinvali, tak sa aj volá „Južnyj“ a naši vojaci boli prinútení – bola tam presila 1:6 zo strany Gruzínska – odísť smerom do centra mesta. A potom – vojaci našich mierových síl nemali ťažké zbrane a to, čo mali, bolo zničené počas prvého delostreleckého útoku. Pri jednom z prvých útokov zahynulo 10 našich ľudí.

Začal útok na severné mestečko mierových síl. Budem citovať zo správy Generálneho štábu: "V čase 12 hodín 30 minút prápor mierových síl Ruskej Federácie, rozmiestnený v severnej časti mesta už mal za sebou päť odrazených útokov a pokračoval v boji".

V tom čase gruzínske letectvo vykonalo bombové útoky na mesto Dzau (Džava), ktoré sa nachádza mimo oblasti vojenskej činnosti v strede Južného Osetska.

Kto na koho zaútočil? My sa na nikoho nechystáme zaútočiť a s nikým sa nechystáme bojovať.

Ja som bol Prezidentom osem rokov a často som počul jednu a tú istú otázku: aké miesto chce v rámci sveta Rusko zaujať, kde samé seba vidí, aké je to miesto? My sme - mierumilovný štát a chceme spolupracovať so všetkými našimi susedmi a so všetkými našimi partnermi. Ak si však niekto myslí, že nás môže prísť zabíjať, že naše miesto je na cintoríne, potom sa títo ľudia musia zamyslieť nad následkami takejto ich politiky.

М. Chance: Vždy ste udržovali úzke osobné vzťahy s Prezidentom Spojených Štátov. Myslíte si že to, že nemohol zadržať Gruzínsko pred útokom, poškodilo nejakým spôsobom Vaše vzťahy?

V.V. Putin: Samozrejme, toto uškodilo naším vzťahom, predovšetkým medzištátnym.

Avšak podstata nie je len v tom, že Administratíva USA nedokázala zadržať gruzínske vedenie pred vykonaním tejto zločineckej akcie – americká strana fakticky vyzbrojila a vyškolila gruzínsku armádu.

Načo dlhé roky viesť ťažké rokovania a hľadať zložité kompromisné riešenia v konfliktoch medzi etnikami? Je ľahšie vyzbrojiť jednu stranu a nabádať ju na likvidáciu druhej strany – a vec je vybavená. Zdá sa to také jednoduché. Ako sa však ukazuje, nie je to vždy tak.

Mám však aj iné dôvody. To, čo teraz poviem, je predpoklad, len predpoklad, tu sa ešte treba dôkladne zorientovať. Myslím si, že je o čom rozmýšľať.

Dokonca aj v časoch „studenej vojny“ – tvrdej konfrontácie Sovietskeho zväzu a Spojených štátov – sme sa vždy vyhýbali priamym konfliktom medzi našimi civilistami a o to viac medzi vojakmi.

Máme vážne dôvody predpokladať, že sa priamo v zóne bojových činností nachádzajú občania Spojených Štátov. Ak to tak je, ak sa to potvrdí, je to veľmi zlé. Je to veľmi nebezpečné a je to chybná politika.

Ak to naozaj tak je, potom môžu mať dané udalosti aj vnútropolitický americký rozmer.

Ak sa moje dohady potvrdia, môžu vzniknúť podozrenia, že niekto v Spojených Štátoch špeciálne vytvoril tento konflikt s cieľom vyostriť situáciu a získať prevahu v konkurenčnom boji pre jedného z kandidátov v boji o post Prezidenta Spojených Štátov. A ak to tak je, potom to nie je nič iné, ako využívanie takzvaného administratívneho potenciálu vo vnútropolitickom boji, pričom v tom najhoršom – krvavom rozmere.

М. Chance: Ale to sú dosť závažné obvinenia. Chcel som spresniť, myslíte si, že nejaké osoby v Spojených Štátoch, skutočne vyprovokovali tento konflikt preto, aby niekto z kandidátov na prezidenta získal lepšiu pozíciu z pohľadu debát, získal body?

V.V. Putin: Hneď to vysvetlím.

М. Chance: Ak si to naozaj myslite , aké máte nato dôvody?

V.V. Putin: Povedal som Vám, že ak sa potvrdia fakty o prítomnosti amerických občanov v bojovej zóne, znamená to len jedno – že sa tam mohli nachádzať len na priamy rozkaz svojho vedenia. A ak to tak je, potom to znamená, že v zóne vojenských činností sa nachádzajú americkí občania, vykonávajúci svoju služobnú povinnosť. Toto môžu robiť len na príkaz svojich nadriadených a nie z vlastnej iniciatívy.

Obyčajní špecialisti, ktorí vyučujú vojenskú vedu by to nemali robiť v zóne bojových činností, ale na polygónoch, vo výcvikových centrách.

Opakujem, že toto vyžaduje ešte dodatočné potvrdenie. Hovorím Vám to podľa rozkazov našich vojakov. Samozrejme, ešte budem od nich požadovať doplňujúci materiál.

Nerozumiem, prečo Vás udivuje moja domnienka? Na Blízkom Východe sú problémy, tam sa nedarí uzavrieť prímerie. V Afganistane lepšie nebude. Navyše, talibanci prešli do jesenného útoku a po desiatkach zabíjajú vojakov NATO.

V Iraku po eufórii z prvých víťazstiev nastali problémy a množstvo obetí dosiahlo už vyše 4 tisíc.

Aj problémy v ekonomike dobre poznáme. Problémy s financiami. Hypotekárna kríza. Nás to tiež trápi a chceme, aby sa tá kríza skončila čo najskôr, ale ona pretrváva.

Tu je potrebná krátka vojna s víťazným koncom. A ak sa to nepodarí, potom je možné urobiť z nás zločinca a vo svetle takéhoto "hurá - patriotizmu" znovu zomknúť svoje rady okolo určitých politických síl .

Čudujem sa, že Vás udivuje to, čo Vám hovorím. Je to predsa jasné.

М. Chance: V každom prípade to, čo hovoríte, sa zdá byť trochu prehnané. V každom prípade, v čase konfliktu som bol v tom regióne, bol som v Gruzínsku. Počul som podrobne množstvo chýrov, ktoré vtedy kolovali, tvrdili, že niektorí americkí vojaci boli zastihnutí v oblasti bojov. Je to pravda ?

V.V. Putin: Nemám také informácie. Myslím si, že podobné tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti.

Opakujem, budem od našich vojakov požadovať ďalšiu informáciu, potvrdzujúcu prítomnosť amerických občanov v zóne konfliktu a bojovej činnosti.

М. Chance: Vráťme sa k diplomatickým následkom toho, čo sa stalo. Teraz sa v mnohých krajinách hovorí o nevyhnutnosti prijatia opatrení, vrátane možnosti vylúčenia Ruska z "osmičky" priemyselne najrozvinutejších krajín. Hovorí sa o zmrazení kontaktov vo vojenskej oblasti s NATO a o prijatí iných opatrení.

Aká bude odpoveď Ruska, ak skutočne budú vykonané kroky, vedúce k diplomatickej izolácii Ruska z dôvodu rastu napätia?

V.V. Putin: Po prvé, ak je môj predpoklad o vnútropolitickom zafarbení tohto konfliktu v samotných Spojených Štátoch správny, je nepochopiteľné, prečo spojenci Spojených Štátov musia podporovať v priebehu volebnej kampane jednu stranu Spojených Štátov oproti druhej. To je vo vzťahu k americkému národu nie celkom čestná pozícia. Ale nevylučujeme, ako to bolo aj v minulosti, že sa Administratíve aj tentoraz podarí donútiť svojich spojencov, aby splnili jej vôľu.

Čo urobiť? Aké máme možnosti? Z jednej strany, máme dovoliť, aby nás zabíjali, ale udržať si tým pádom svoje miesto, povedzme v "osmičke"? Ale kto potom zostane v "osmičke", ak nás všetkých zabijú?

Hovorili ste o možnej hrozbe zo strany Ruska. Teraz tu sedíme a pokojne diskutujeme v meste Soči. Niekoľko stoviek kilometrov odtiaľto prišli americké bojové lode s raketami na palube, ktorých dolet je práve niekoľko stoviek kilometrov. Nie naše lode prišli k vašim brehom, ale vaše prišli k našim. Aké máme možnosti?

Nechceme žiadne komplikácie, nechceme sa s nikým hádať, nechceme s nikým bojovať. Chceme normálnu spoluprácu a vážne vzťahy voči nám a našim záujmom. Je to vari veľa?

Hovoríte o "osmičke". Avšak „osmička“ v dnešnej podobe už nie je plnohodnotná váhová kategória. Bez pozvania Čínskej Národnej republiky alebo Indie, bez komunikácie s nimi, bez vplyvu na ich rozhodnutia nie je možné predstavovať si normálny rozvoj svetovej ekonomiky.

A boj, povedzme s drogami, s rozširovaním infekčných ochorení, boj s terorizmom, téma okolo rozširovania? No dobre, ak chce toto niekto robiť celkom bez Ruska - nakoľko bude táto práca efektívna?

Myslím, že nie o tomto treba rozmýšľať ani netreba nikoho strašiť. Vôbec to nie je strašné. Jednoducho treba reálne preanalyzovať situáciu, pozrieť sa do budúcna a vytvoriť normálne vzťahy, pritom si treba vážiť záujmy toho druhého.

М. Chance: Spomenuli ste celý rad dôležitých problémov alebo otázok medzinárodnej spolupráce medzi Ruskom a Spojenými Štátmi. Osobitne dôležitá je spolupráca v rámci iránskeho problému, týkajúca sa jadrového programu Iránu, ktorý vyvoláva veľké diskusie. Chcete povedať, že ak sa na Rusko bude vyvíjať významný diplomatický tlak, potom Rusko môže odmietnuť svoju podporu silám v týchto oblastiach, ako sú Spojené Štáty, či OSN?

V.V. Putin: Rusko veľmi dôsledne a svedomito pracuje so svojimi partnermi vo všetkých problémoch – aj ktoré som spomenul ja, aj ktoré ste Vy teraz doplnili. Nie preto, že by nás niekto o to požiadal a my by sme preto chceli v niečích očiach vyzerať dobre. Robíme to preto, že to zodpovedá našim národným záujmom, že v týchto oblastiach sa naše národné záujmy, ako aj záujmy mnohých európskych krajín a tiež Spojených Štátov stotožňujú. Ak s nami o týchto otázkach nikto nebude chcieť rokovať a spolupráca s Ruskom nebude potrebná – nech sa páči, potom pracujte sami.

М. Chance: Čo môžete povedať v súvislosti s otázkou energetických dodávok? Európa je teraz vo veľkej miere závislá na dodávkach ruskej ropy a plynu. Ak bude pokračovať rast napätia, využije niekedy Rusko energetické dodávky v podobe páky vplyvu na tieto krajiny?

V.V. Putin: Nikdy sme to nerobili. Výstavbu prvého plynovodného systému sme začali v 60-tych rokoch, počas rozkvetu "studenej vojny" a celé tieto roky počnúc 60-tymi rokmi až doteraz, Rusko stabilne a veľmi spoľahlivo, bez závislosti na nejakej politickej konjunktúre plnilo svoje zmluvné záväzky.

Nikdy nepolitizujeme ekonomické vzťahy a veľmi nás udivuje stanovisko niektorých oficiálnych osôb Administratívy Spojených Štátov, ktoré cestujú po európsky krajinách a presviedčajú Európanov, aby nebrali náš produkt, napríklad plyn – je to jednoducho ohromujúca politizácia ekonomickej oblasti, vo svojej podstate veľmi škodlivá.

Áno, Európania sú závislí od našich dodávok, avšak aj my sme závislí od toho, kto kupuje náš plyn – je to vzájomná závislosť, garancia stability.

Nakoľko sme už začali hovoriť o ekonomických otázkach, chcem aj Vás informovať o jednom rozhodnutí, ktoré bude prijaté v blízkej dobe. Chcem hneď povedať, že to nie je vôbec spojené s nejakými krízami – ani so situáciou v Abcházsku, ani v Južnom Osetsku – sú to otázky čisto ekonomického charakteru. Hneď poviem, o čom bude reč.

Už dlho sa u nás diskutuje o otázkach dodávok rôznej produkcie z rôznych krajín vrátane Spojených Štátov. A predovšetkým, samozrejme sa spravidla dosť ostro diskutuje o dodávkach poľnohospodárskej produkcie.

V júli a v auguste tohto roku naši hygienici vykonali kontrolu amerických podnikov, ktorí na náš trh dodávajú hydinové mäso. Bola to náhodná kontrola. Kontrola zistila, že 19 podnikov neakceptovalo pripomienky našich odborníkov, ktoré boli ešte z minulého roku 2007. Týchto 19 podnikov bude vylúčených zo zoznamu exportérov hydinového mäsa do Ruskej Federácie.

Ďalších 29 podnikov bude upozornených, že v najbližšej dobe musia napraviť situáciu, s ktorou nie sú naši hygienici spokojní. Dúfame, že ich reakcia bude rýchla a spomenuté podniky budú môcť pokračovať v dodávkach svojej produkcie na ruský trh.

Toto je informácia, ktorú mi len teraz oznámil minister poľnohospodárstva.

Opakujem ešte raz, nechcel by som, aby bolo všetko hodené na jednu kopu – aj problém konfliktných situácií, politika, ekonomika, mäso. Všetko má svoj vlastný rozmer a jedno s druhým nie je spojené.

М. Chance: Pán Predseda vlády, to čo Vy hovoríte sa môže chápať aj ako ekonomické sankcie. Ak môžete, povedzte konkrétne, v čom sa tých 19 podnikov previnilo, čo robili zle?

V.V. Putin: Ja nie som odborník v oblasti poľnohospodárstva. Minister poľnohospodárstva mi dnes ráno referoval nasledovné.

Už som hovoril a chcem zopakovať ešte raz. V júli a auguste tohto roku boli vykonané náhodné kontroly amerických podnikov, dodávajúcich hydinové mäso na ruský trh. Kontrola zistila, že niektoré pripomienky, ktoré mali naši odborníci ešte v roku 2007 boli odignorované a tieto podniky neurobili nič pre to, aby boli odstránené nedostatky, zistené v priebehu predošlých kontrol. Preto Ministerstvo poľnohospodárstva prijalo rozhodnutie vylúčiť ich zo zoznamu exportérov.

V ďalších 29 podnikoch boli taktiež zistené určité porušenia. Boli vypracované príslušné dokumenty , v ktorých sa poukázalo na to, čo musia zmeniť vo svojej práci, aby sa doterajšie dohody o ich dodávkach do Ruska zachovali. Dovtedy však týchto 29 podnikov bude dodávať svoju produkciu tak, ako doteraz. Dúfame, že nedostatky, zistené v priebehu týchto kontrol, rýchlo odstránia.

Ide o prekročenie maximálnych hodnôt obsahu niektorých látok v ich produkcii, ktoré sa u nás nachádzajú pod sprísnenou kontrolou. Je to nadmerné množstvo antibiotík. Podľa mňa sú tam ešte nejaké látky podobné arzénu. Ja neviem. Je potrebné, aby sa odborníci z oblasti poľnohospodárstva na to pozreli. Toto však nemá nič spoločné s politikou. Toto nie sú žiadne sankcie. Takéto oparenia sa u nás prijímali nie raz aj v minulosti. To nie je nič katastrofické. Jednoducho treba na tom pracovať spoločne.

Navyše, keď Minister zatelefonoval a hovorí : "Nevieme, čo urobiť. Bude sa to chápať ako sankcie, ale my musíme prijať nejaké riešenie. Môžeme, samozrejme urobiť aj nejakú pauzu".

Podľa mňa povedali arzén. Máme svoje pravidlá. Ak chcete dodávať na náš trh, je potrebné prispôsobiť sa našim pravidlám. Vedia všetko. Vedia o tom už od roku 2007.

М. Chance: Spojeným Štátom sa to nebude páčiť.

V.V. Putin: Ani nám sa nepáči všetko, čo robia. Treba jednoducho užšie spolupracovať s Ministerstvom poľnohospodárstva. Toto tu už bolo.

Aj sme zakázali, ale potom znovu povolili. Toto bolo nielen vo vzťahu k americkým dodávateľom, ale aj k brazílskym.

М. Chance: Chcel by som na záver rozhovoru povedať...

V.V. Putin: Môžeme sa rozprávať, ja sa nikde neponáhľam.

М. Chance: Pán Putin, Vy ste sa viac, ako ktorýkoľvek iný človek po rozpade Sovietskeho zväzu, po chaose v 90-tych rokoch podieľali na úspechoch, ktoré boli dosiahnuté pri znovuvybudovaní medzinárodnej prestíže vašej krajiny. Netrápi Vás ten fakt, že sa momentálne tieto úspechy, tieto priaznivé výsledky znehodnocujú v dôsledku týchto udalostí, operácií vo vzťahu ku Gruzínsku, zákazu importu hydinového mäsa a v dôsledku iných krokov?

V.V. Putin: Už som Vám povedal, že to nie je zákaz hydinového mäsa USA. Zákaz platí pre niektoré podniky, ktoré nereagujú na naše pripomienky v priebehu celého roka.

Musíme si chrániť vnútorný trh a svojich spotrebiteľov – robia to všetky krajiny vrátane Spojených Štátov.

Čo sa týka prestíže Ruska. Nepáči sa nám, čo sa teraz deje, avšak túto situáciu sme nevyprovokovali my. Ak hovoríme o prestíži, potom prestíž niektorých iných krajín utrpela v posledných rokoch vážne škody. Keď sa to tak vezme, v podstate v posledných rokoch naši americkí partneri pestujú právo sily a nie medzinárodné právo. Keď sme sa snažili zastaviť rozhodnutie prijaté ohľadom Kosova, nikto nás nepočúval. Hovorili sme nerobte to, počkajte. Staviate nás do hroznej polohy na Kaukaze. Čo povieme malým národom Kaukazu, prečo mohlo Kosovo získať nezávislosť a oni nie? Vy nás staviate do hlúpej polohy. Nikto okrem nás vtedy nehovoril o medzinárodnom práve. Teraz si spomenuli všetci. Teraz, ktovie prečo, začali všetci hovoriť o medzinárodnom práve.

Kto otvoril túto Pandorinu skrinku? Boli sme to my? Nie, neboli. Toto nie je naše riešenie a nie je to ani naša politika.

V medzinárodnom práve je aj to, aj ono: je tam aj princíp územnej celistvosti štátu, je tam aj právo na sebaurčenie. Treba si jednoducho dohodnúť pravidlá hry. Myslím, že už na to nastal čas.

A čo sa týka otázky, ako prebiehajúce udalosti vníma verejnosť, to samozrejme vo veľkej miere závisí nielen od politikov, ale aj od šikovnosti ovládania masovo komunikačných prostriedkov a ako tieto vplývajú na svetovú spoločenskú mienku. Našim americkým kolegom sa toto samozrejme darí oveľa lepšie, ako nám. Máme sa čo učiť. Avšak vždy to prebieha v rámci normálneho, demokratického režimu, sú to vždy čestné a objektívne informácie?

Spomeňme si aspoň , ako prebiehalo interview malého 12-ročného dievčatka a jeho tety, žijúcich ako som pochopil v Spojených Štátoch, ktoré boli svedkami udalostí v Južnom Osetsku. Ako ju na jednom z najväčších kanálov "Fox News" neustále prerušoval moderátor. Neustále ju prerušoval. Keď sa mu nepáčilo, čo hovorila, začal ju prerušovať, kašlať, chripieť, škrípať. Už mu zostávalo len naložiť do nohavíc, ale urobiť to tak výrazne, aby celkom zmĺkli. To je jediné, čo neurobil, ale obrazne povedané, bol presne v podobnom stave. Toto je vari čestné, objektívne podanie informácií? Takéto má byť informovanie občanov svojej vlastnej krajiny? Nie, toto sú dezinformácie.

Chceme žiť v mieri, v súlade, chceme normálne obchodovať, pracovať vo všetkých smeroch: aj v oblasti zabezpečenia medzinárodnej bezpečnosti, aj v oblasti odzbrojovania, v boji s terorizmom, s drogami, v iránskom jadrovom probléme, taktiež v severokórejskom, ktorý má teraz tendenciu vyostrovania. Sme na toto všetko pripravení a chceme aby bola táto práca čestná, otvorená, partnerská a nie egoistická.

Netreba nikoho označovať za nepriateľa a nie je potrebné takýmto nepriateľom strašiť svoje vlastné obyvateľstvo a snažiť sa na takomto základe zomknúť okolo seba nejakých spojencov. Je potrebné jednoducho otvorene a čestne pracovať nad vyriešením problému. Toto chceme a na toto sme pripravení.

М. Chance: Chcel by som sa ešte raz rýchlo vrátiť k potvrdeniu toho, že USA vyprovokovali vojnu, konflikt v Gruzínsku...

V.V. Putin: Na túto otázku odpoviem veľmi ľahko. Rusko od začiatku 90-ch rokov, hneď ako tento konflikt vznikol a on vznikol v nedávnej histórii ako dôsledok rozhodnutia gruzínskej strany zbaviť Abcházsko a Južné Osetsko ich autonómnych práv. V rokoch 1990 a 1991 gruzínske vedenie pozbavilo Abcházsko a Južné Osetsko autonómnych práv, ktoré im prináležali ešte za čias, keď boli začlenené do Sovietskeho zväzu a boli súčasťou Sovietskeho Gruzínska; ako náhle bolo prijaté toto rozhodnutie, v okamihu vznikol medzietnický konflikt a začal sa ozbrojený boj.

Vtedy Rusko podpísalo množstvo medzinárodných dohôd a všetky tieto dohody sme aj dodržovali. Na území Južného Osetska a Abcházka sme mali len mierotvorný kontingent, ktorý bol stanovený týmito dokumentmi, ani sme neprekročili jeho početnosť.

Druhá strana, konkrétne gruzínska s podporou Spojených Štátov najhrubším spôsobom porušila všetky dohody.

Ako že sú to jednotky Ministerstva vnútra do zóny konfliktu a k nim boli tajne presunuté vojská, riadna armáda, špeciálne vojenské jednotky a ťažká technika. V podstate, touto ťažkou technikou a tankami obkolesili zo všetkých strán hlavné mesto Južného Osetska - Cchinvali. Obkľúčili naše mierové sily tankami a začali na nich paľbu.

Až potom, čo sme zaznamenali prvé obete a ich zoznam podstatne narástol – hovorili sme už o niekoľkých desiatkach našich mŕtvych vojakov z mierových síl, podľa mňa tam už zahynulo 15-20 ľudí a tiež už boli veľké obete spomedzi obyvateľstva, ktoré sa počítali na stovky – až potom Prezident Ruska prijal rozhodnutie o vstupe kontingentu na záchranu životov vojakov našich mierových síl a pokojných občanov.

Navyše, keď sa naše vojská pohli smerom ku Cchinvali, narazili na tajné opevnenie, ktoré vybudovali gruzínski vojaci. Boli tam boli zakopané tanky a ťažké delá a tie začali strieľať na našich vojakov.

Všetko to bolo porušenie predošlých medzinárodných dohôd.

Vieme si predstaviť samozrejme, že naši americkí partneri o tomto nič nevedeli. Je to však veľmi nepravdepodobné.

Absolútne neutrálny človek, bývalá ministerka zahraničných vecí Gruzínska, pani Zurabišvili – podľa mňa ona je francúzska občianka a teraz sa nachádza v Paríži – priamo do éteru povedala o tom, že veľké množstvo amerických poradcov samozrejme o všetkom vedelo.

Ak sa náš predpoklad, že sa v bojovej zóne nachádzali americkí občania potvrdí - opakujem, musíme ešte získať dodatočné informácie od vojakov – potom sa naše podozrenia naplnia.

Tí, ktorí praktizujú vo vzťahu k Rusku takúto politiku, si čo myslia, že nás začnú mať radi len vtedy, kedy zomrieme?

М. Chance: Pán Predseda vlády Vladimír Putin, veľmi pekne ďakujem.

V.V. Putin: Ďakujem.