04.8.2012 10:55:06

História ruskej Puškinovej spoločnosti

Ustanovujúca konferencia celozväzovej Puškinovej spoločnosti (dnes Ruské Puškinove spoločenstvo) sa konalo pred dvadsiatimi rokmi 14. februára 1990.
Prvý krúžok milovníkov Puškinovej poézie bol založený v Petrohrade v roku 1880.
O dva roky neskôr bolo vytvorené Puškinove zhromaždenie, ktorému predsedal lexikograf Nikolaj Makarov. A o storočie po poetovej smrti sa v roku 1899 objavila Všeruská Puškinova spoločnosť.
Tradície „puškinistov“ nepretrhla ani októbrová revolúcia, 11. februára 1921 si pamiatku na tohto poeta uctilo hneď niekoľko literárnych organizácií. Medzi podpismi nájdeme Annu Achmatovovú, Alexandra Bloka, Nikolaja Gumileva, Vladislava Chodaseviča ...
V roku 1922 bol založený „Puškinov kútik“ a o ďalšie dva roky vzniklo spoločenstvo jeho priateľov. S hlavnou úlohou propagovať tvorbu Puškina v masách pracujúcich.
V októbri 1931 vzniklo v Leningrade na základe Spoločenstva priateľov Puškinovho kútika bolo zorganizovaná Puškinova spoločnosť. Vznikla z iniciatívy takých osobností vedy a kultúry ako boli prezident akadémie vied ZSSR akademik Alexander Karpinský, spisovateľ Maxim Gorký, či literárny vedec Boris Tomaševský. Cieľom bolo štúdium a popularizácia ruskej klasickej literatúry 19. storočia, predovšetkým tvorby A. S. Puškina.
K roku 1935 mala Puškinova spoločnosť 540 členov (k 1. januáru 1937 – 1030 osôb). Jej prvým predsedom bol akademik Nikolaj Deržavin. V prezídiu spoločnosti sa tiež nachádzali „puškinovedci“ Viktor Manujlov a Lev Modzalevský, spisovatelia Jurij Tynianov, Konstantin Fedin, Alexander Čapygin, herečka Jelizaveta Time a skladateľ Boris Asafiev. V spoločnosti fungovali sekcie – ochrany pamätných miest, vydavateľské komisie... Po roku 1937 sa predsedom spoločnosti stal spisovateľ Alexej Tolstoj.
V rokoch 1937 – 38 Puškinova spoločnosť výrazne rozšírila obsah svojej činnosti, zaradiac sem aj štúdium a propagandu všetkej ruskej klasickej literatúry, sovietskej literatúry a tvorby národov ZSSR. Okrem regulárnych vedeckých zhromaždení spoločnosť organizovala prednášky, umelecké večery, literárne besedy, zaoberala sa vydávaním kníh.
V roku 1938 sa táto spoločnosť podujala na prípravu vydania novej učebnice pre stredné školy „História literatúry národov ZSSR“.
V roku 1939 sa začalo s organizačnými prácami nad vytvorením Puškinovej spoločnosti v Moskve. A bezprostredne pri tom aj s vytvorením všezväzovej Puškinovej spoločnosti. Takou sa stala na roky 1939 až do roku 1952 kedy bola zlikvidovaná. Pričom na mnohých jej aktivistov dopadli represie. Filiálky spoločnosti však žili ďalej, obzvlášť v oblastných ruských mestách. Niekde, dokonca, vznikali aj nové. Navyše, analogické spoločnosti sa začali objavovať aj za hranicami – v Anglicku, NSR, vo Francúzsku, v USA a Japonsku.
V roku 1989 sa začalo na návrh akademika Dmitrija Lichačeva so znovuzrodením Puškinovej spoločnosti. 14. februára 1990 sa v Moskve konala ustanovujúca konferencia Všezväzovej Puškinovej spoločnosti. Jej predsedom sa stal D. Lichačev.
Od roku 1991 sa spoločnosť nazýva Ruské Puškinove spoločenstvo a má viac ako 20 oddelení od Kaliningradu po Vladivostok.
Cieľom spoločenstva zostala podpora „puškinistiky“ a národnej kultúry v oblastiach, organizátorstvo Puškinových spoločenstiev, klubov, detských a študentských krúžkov, múzeí. Pri pomoci kultúrneho fondu Puškinove spoločenstvo materiálne i morálne podporilo rad iniciatív. Napríklad založenie štátneho múzea Puškina v Zacharove-Vjazemach, priložilo svoje úsilie k znovuzrodeniu chrámov spojených s Puškinovým menom: Bolšoe Voznesenie v Moskve a Spasa Nerukotvornogo v Sant Peterburgu.
Podľa RIA Novosti, 14. február 2010