04.8.2012 10:55:06

Gruzínsko porušilo medzinárodné právo

Gruzínsko odštartovalo v piatok 8. augusta 2008 ozbrojenú akciu proti svojej bývalej autonómnej oblasti Južné Osetsko. Gruzínska armáda vtrhla do Južného Osetska, rozstrieľala a obsadila jeho hlavné mesto Cchinvali, pričom zahynulo do 2000 civilných obyvateľov, vrátane starcov, žien a detí. Zásah Gruzíncov je v rozpore s medzinárodným právom.

Južné Osetsko obývali a obývajú prevažne etnickí Osetínci, ktorí sú etnicky odlišní od Gruzíncov. Osetínci obývajú aj Severné Osetsko, ktoré je autonómnou súčasťou Ruskej federácie a s Južným Osetskom ho rozdeľuje štátna hranica medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom. Osetsko, pôvodne celé, nerozdelené na severné a južné, sa stalo súčasťou Ruskej ríše začiatkom 19. storočia, keď ho ruská armáda vybojovala od Perzskej ríše. Krátko predtým Gruzínsko požiadalo o začlenenie do Ruskej ríše, pretože vojenská obrana proti moslimskej Perzskej ríši sa stávala nemožnou. Gruzínska šľachta a duchovenstvo dali prednosť kresťanskému Rusku pred moslimskou Perziou. Osetínci sú prevažne taktiež pravoslávni kresťania a začlenenie do Ruskej ríše im vyhovovalo, nakoľko to dnes možno posúdiť. Administratívnym centom Zakaukazska v Ruskej ríši sa stalo Tbilisi, preto všetky zakaukazské územia patriace Ruskej ríši, vrátane Osetska a Abcházka, administratívne patrili k Tbilisi. Po vzniku sovietskeho Ruska, ktoré už vtedy sprevádzali ozbrojené zrážky medzi Gruzíncami a Osetíncami, Južné Osetsko sa stalo autonómnou oblasťou v rámci Gruzínskej zväzovej republiky. Etnická rozdielnosť medzi Gruzíncami a Osetíncami zostávala ako trvalý zdroj vnútorného napätia v Gruzínsku. Komunistický systém však nedovolil, aby napätie prerástlo do ozbrojených zrážok. Po rozpade Sovietskeho zväzu v r. 1991 ozbrojené zrážky medzi Gruzínmi a Osetíncami prepukli a neboli to zrážky vyprovokované nejakou treťou stranou, napr. Ruskom. Vtedajší gruzínsky prezident Zviad Gamsachurdia zrušil autonómiu Južného Osetska.

Ako všetky ozbrojené zrážky na Kaukaze, boli veľmi krvavé a sprevádzali ich masové etnické čistky ako Gruzíncov, tak aj Osetincov. Aj Gruzínsko, aj Rusko mali záujem na ukončení ozbrojených zrážok a 24. júna 1992 podpísalo Rusko a Gruzínsko v Soči Dohodu o princípoch regulovania gruzínsko-osetinského konfliktu. V dohode sa konštatuje krvavý konflikt medzi Osetíncami a Gruzíncami. Dohodli sa na zastavení bojov dňom 28. júna 1992. Ozbrojené útvary bojujúcich strán sa mali stiahnuť a nad dodržiavaním dohody mala bdieť zmiešaná kontrolná komisia za účasti strán zúčastnených na konflikte. Komisii mala napomáhať skupina vojenských pozorovateľov. Dohodu schválila Organizácia pre bezpečnosť a spolupráce v Európe, aj Organizácia spojených národov. Na základe dohody začali vykonávať svoju funkciu v Južnom Osetsku ruskí vojaci. Dohoda bola uzavretá na neurčito a bez uzavretia inej dohody žiadna strana, čiže ani Gruzínsko, nebolo oprávnené vojensky vstúpiť na územie druhej strany, v tomto prípade Južného Osetska. Gruzínsko to však 8. augusta 2008 urobilo a tým porušilo Dohodu zo Soči, ktorá sa stala súčasťou medzinárodného práva. Ako píšeme vyššie, gruzínska armáda zabila do 2000 civilných osôb, ktoré sa ničím neprevinili a podľa správ tlače, prakticky vytrela z mapy mesto Cchinvali. Politické vedenie Gruzínska a predovšetkým prezident Michael Saakašvili sa rozkazom na uskutočnenie vojenskej akcie dopustili vojnových zločinov.

Je charakteristické pre súčasnú slovenskú tlač, že 2000 zabitých Osetíncov takmer nespomenula, ale rozčuľuje sa nad zásahom ruskej armády, ktorá prišla na obranu obyvateľov Južného Osetska. Je taktiež charakteristické pre súčasnú slovenskú tlač, že neuvádza, na základe akého ustanovenia medzinárodného práva gruzínska armáda vstúpila do Južného Osetska. Takého ustanovenia jednoducho niet.

Keď v bývalej Juhoslávii Slobodan Milosevič zrušil autonómiu Kosova, stalo sa to trvalou témou publicistiky na tému Juhoslávie. O tom, že Gruzínsko zrušilo autonómiu Južného Osetska v r. 1991, sa bežný slovenské čitateľ tlače nemá odkiaľ dozvedieť. Keby ruská armáda nebola zasiahla na ochranu pozostalých obyvateľov Južného Osetska, možno predpokladať, že ďalších obyvateľov Cchinvali, skrývajúcich sa v pivniciach, by čakal osud ich 2000 mŕtvych rodákov.

Slovensko-ruská spoločnosť sa necíti viazaná žiadnou politickou korektnosťou, ktorú nastolili samozvaní tvorcovia a bude aj naďalej pravdivo prezentovať fakty, ktoré jednoducho nemožno poprieť.



Slovensko-ruská spoločnosť
JUDr. Ján Čarnogurský
predseda