28.11.2022 16:57:02

František Škvrnda st.: O mieri v najhoršej bezpečnostnej situácii od konca druhej svetovej vojny

Na zábere analytik František Škvrnda st.
Na zábere analytik František Škvrnda st.
(foto: ta3.com)


Pred časom vyšla 16. správa Ústavu pre mier a ekonomiku (Institute for Economics & Peace – ďalej len IEP; ktorý sídli v Sydney) s názvom Global Peace Index 2022: Measuring Peace in a Complex World (voľne to možno v kontexte jej obsahu preložiť ako Globálny index mieru 2022: Meranie mieru v zložitom svete). (noveslovo.eu)



Aj tento index ako súhrnný ukazovateľ relatívne presne vymedzeného fenoménu má prvky subjektivizmu, vykonštruovanosti až špekulatívnosti. Ide aj o to, že hodnotenia a závery takýchto výskumných analýz sa do praxe či reálneho stavu spoločnosti, najmä v súvislosti s tým, že ide o súhrny, neraz aj kvalitatívneho charakteru, automaticky ťažko prevádzajú. Ale aj tak, hoci závery o mierumilovnosti niektorých štátov sú diskutabilné, v každom prípade je táto správa cennejšia a prínosnejšia (i humánnejšia) ako index globálnej palebnej sily (Global Firepower Index), ktorý je na tento rok tiež k dispozícii ako 2022 Military Strength Ranking

Zvláštnu pozornosť a najmä hlboké zamyslenie nad realitou si správa zasluhuje aj v súvislosti s tým, že mediálno-politicky sa už bežne pripúšťa, že bezpečnostná situácia vo svete je najhoršia od konca druhej svetovej vojny. Časť z tých, ktorí v týchto podmienkach rôznym strašením i vyhrážaním chcú politicky „bodovať“, či zvýšiť sledovanosť, vo veľkom rozvíjajú zasvätené úvahy o možnosti vzniku tretej svetovej vojny. Nechýbajú ani tvrdenia, že to, čo sa deje vo svete, tou vojnou už je. 


Obsah správy o Globálnom indexe mieru 2022

Správa o Globálnom indexe mieru (ďalej len GIM) 2022 sa začína precíznym a výstižným zhrnutím a kľúčovými závermi k jednotlivým častiam. Tomu, kto nemá v dnešnej uponáhľanej informačnej dobe (devastovanej neoliberalizmom) čas (mnohí už ani chuť a v najhoršom prípade takí, ktorí už stratili aj schopnosť) čítať zhruba stostranový text, pre orientáciu ponúkame tento súhrn zhrnutia a záverov.

Správa pozostáva zo šiestich častí/sekcií:
1. Výsledky
2. Trendy
3. Ekonomický dopad násilia
4. Dopad vojny na Ukrajine na mierumilovnosť
5. Prílohy

V článku sa okrem vybraných pasáží z príloh budeme zaoberať len dvomi časťami správy – Výsledky a Trendy. Zostávajúce časti si vyžadujú samostatnú analýzu v súvislosti s tým, že sa zaoberajú špecifickou dimenziou dopadov násilia a vojny (resp. ich absencie) a majú iný charakter ako všeobecná charakteristika obsahu, stavu a vývoja základných znakov GIM.

Na úvod uvedieme najvšeobecnejšie údaje. V správe sa hodnotí úroveň mierumilovnosti 163 nezávislých štátov a území, ktoré zahŕňajú 99,7 % svetovej populácie. Úroveň globálneho mieru sa v tomto roku zhoršila o 0,3 %. Aj keď je to mierne, ide už o jedenáste zhoršenie úrovne mieru za posledných štrnásť rokov.


Metodológia merania Globálneho indexu mieru

Metodológiu merania vysvetľuje správa v poslednej časti, ale predsunieme ju dopredu, aby čitateľ mal predstavu o tom, čo všetko sa berie do úvahy a započítava sa do výsledného indexu. GIM sa vytvára na základe 23 ukazovateľov (poznamenáme, že Global Powerfire, ktorý zahŕňa 142 štátov, sa pripravuje na základe 50 ukazovateľov), ktoré zostavil v roku 2007 panel odborníkov a každý rok sú preskúmavané. Každý ukazovateľ má skóre od 1 do 5. Ak je kvalitatívny, tak sa zaraďuje do piatich stupňov, ak je kvantitatívny, hodnotí sa v tomto rozmedzí na tri desatinné čiarky.

V každom štáte sa v troch oblastiach (doménach) meria úroveň negatívneho mieru (ináč vyjadrené miera, stupeň porušenia mieru), ktorá podmieňuje jeho mierumilovnosť.

Prvou oblasťou sú prebiehajúce domáce a medzinárodné konflikty. Zisťuje sa zapojenie štátu do vnútorných (domácich) a vonkajších (medzinárodných) konfliktov, dĺžka ich trvania a akú pri tom zohráva úlohu. Používa sa šesť ukazovateľov:
– počet a trvanie vnútorných konfliktov,
– intenzita vnútorných konfliktov (kvalitatívne hodnotenie analytikmi IEP),
– počet úmrtí v dôsledku bojov vo vnútorných konfliktoch,
– počet a trvanie vonkajších konfliktov a úloha štátu v nich,
– počet úmrtí v dôsledku bojov vo vonkajších  konfliktoch,
– vzťahy so susednými krajinami (kvalitatívne hodnotenie analytikmi IEP).

Pri meraní sa využívajú aj údaje Uppsalského programu údajov o konfliktoch (Uppsala Conflict Data Program), ktorý je súčasťou univerzity vo fínskej Uppsale.

Druhú oblasť predstavuje sociálna ochrana a bezpečnosť. Zohľadňuje sa pri tom aj úroveň harmónie alebo nesúladu v rámci štátu ako prejav jeho mierumilovnosti. Uplatňuje sa až jedenásť ukazovateľov:
– úroveň vnímania kriminality v spoločnosti (údaje zo svetových ankiet Gallupovho ústavu, odhady IEP),
– počet utečencov a vnútorne vysídlených osôb ako percentá populácie (údaje z úradov OSN),
– politická nestabilita (kvalitatívne hodnotenie analytikmi IEP),
– miera politického teroru (údaje z webovej stránky http://www.politicalterrorscale.org.),
– dopady terorizmu (z materiálu Global Terrorism Index, spracovávaného v IEP),
– počet vrážd na 100 000 obyvateľov ľudí (údaje z úradov OSN, odhady IEP)
– úroveň násilnej trestnej činnosti (údaje z úradov OSN, kvalitatívne hodnotenie analytikmi IEP),
– násilné demonštrácie (údaje z ACLED, The Armed Conflict Location & Event Data Project – Projekt údajov o polohe a udalostiach ozbrojených konfliktov, mimovládnej organizácie registrovanej v USA),
– počet väzňov na 100 000 obyvateľov (údaje z World Prison Brief na Inštitúte pre výskum kriminálnej politiky v Birkbecku, Londýnska univerzita),
– počet príslušníkov vnútornej bezpečnosti a polície na 100 000 ľudí (údaje z úradov OSN),
– možnosti prístupu k ručným a ľahkým zbraniam (kvalitatívne hodnotenie analytikmi IEP)

Treťou oblasťou je militarizácia štátu – zisťovanie vplyvu ozbrojených síl a zbrojenia na mierumilovnosť štátu. Hodnotenie zahŕňa šesť ukazovateľov:
– výška vojenských výdavkov a ich percentuálny podiel na HDP (údaje z Military Balance, Medzinárodný ústav pre strategické štúdie v Londýne)
– počet príslušníkov ozbrojených síl na 100 000 obyvateľov (údaje z Military Balance),
– veľkosť dovozu veľkých konvenčných zbraní na 100 000 obyvateľov (údaje zo SIPRI – Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru),
– veľkosť vývozu veľkých konvenčných zbraní na 100 000 obyvateľov (údaje zo SIPRI),
– finančné príspevky na mierové misie OSN (údaje z úradov OSN),
– kapacita (schopnosti) jadrových a ťažkých zbraní (údaje z Military Balance).

Podrobná metodika vyhodnocovania jednotlivých ukazovateľov je v správe uvedená na s. 84 – 91.

Zdroje, z ktorých správa čerpá, sa označujú za „vysoko rešpektované“. Poznamenáme, že v tomto vyjadrení sa skrýva háčik, lebo s výnimkou úradov OSN ide o zdroje, ktoré pôsobia na Západe, sú blízke jeho establišmentu a vo svojej výskumnej činnosti vychádzajú spravidla zo západného „videnia sveta“ a jeho problémov. Nie je v nich ani jeden zdroj, ktorý by sa hlásil ku kritickým teóriám spoločnosti či bezpečnosti. Nemusí ísť o údaje z čínskych či ruských oficiálnych zdrojov, ale vo viacerých ázijských a latinskoamerických štátoch sú výskumné inštitúcie, ktoré skúmajú a hodnotia svet a jeho bezpečnosť z iného uhla pohľadu ako na Západe.

Vo viacerých našich textoch v Slove i inde sme poukazovali na to, že koncepcia ľudskej bezpečnosti, vytvorená v rámci Rozvojového programu OSN (UNDP), má odlišný obsah ako interpretácie bezpečnosti so zvýrazňovaním vojenskej bezpečnosti v médiách západného hlavného prúdu. Tiež je k dispozícii správa za rok 2022 pod názvom New threats to human security in the Anthropocene, Demanding greater solidarity (Nové hrozby pre ľudskú bezpečnosť v antropocéne, Požiadavka väčšej solidarity), ktorá vyšla 8. februára t.r.


O stave Globálneho indexu mieru v roku 2022

Štáty sveta boli zaradené do piatich stupňov mierumilovnosti: veľmi vysokej, vysokej, strednej, nízkej a veľmi nízkej. Poradie štátov bolo stanovené podľa hodnoty indexu. Najlepšia hodnota je 1,000, ktorá je však absolútna a ani jeden zo štátov ju nedosiahol, lebo všade sú nejaké odchýlky od úplne mierového, resp. pokojného stavu. Hodnota sa postupne zvyšovala. V roku 2022 bola najhoršia na úrovni 3,554. Tento údaj nebudeme pri jednotlivých štátoch uvádzať, aby sme text „neprepchali“ číslami, ktorých aj aj tak dosť.

Ako veľmi vysoko mierumilovných bolo hodnotených 15 štátov v poradí Island, Nový Zéland, Írsko, Dánsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko, ČR, Singapur, Japonsko, Švajčiarsko, Kanada, Maďarsko, Fínsko a Chorvátsko. Vysoko mierumilovnými bolo 52 štátov, medzi nimi aj Slovensko na 20. mieste (oproti roku 2021 sa napriek agresívnej protiľudovej politike neschopnej vlády zlepšilo o 5 priečok). 59 štátov bolo stredne mierumilovných a 23 málo mierumilovných. Veľmi málo mierumilovných bolo 14 štátov.   Uvedieme ich od najhoršieho, ktorým sa stal Afganistan a pred ním vzostupne boli Jemen, Sýria, Rusko, Južný Sudán, Konžská demokratická republika, Irak, Somálsko, Stredoafrická republika, Sudán, Ukrajina, Severná Kórea, Líbya a Mali.

Doplníme ešte umiestnenie štyroch stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí vyššie uvedení neboli: 34. Veľká Británia (vysoko), 65. Francúzsko (vysoko), 89. ČĽR (stredne), 129. USA (nízko).

Ak by sme bezvýhradne verili tomu indexu, tak NATO je vysoko mierumilovnou organizáciou, lebo z jeho 30 členských štátov je 8 veľmi vysoko mierumilovných, 19 vysoko mierumilovných a len 2 boli málo mierumilovné – USA a Turecko. Luxembursko nie je medzi hodnotenými štátmi. Aj dva štáty, ktoré sú na ceste stať sa členmi NATO, majú dobré hodnotenie mierumilovnosti – Fínsko veľmi vysoké a Švédsko vysoké. No ak by sme sa zamysleli nad výrokmi vedúcich predstaviteľov paktu a jeho členských štátov (nemusia to byť ani najväčšie, či len staré, stačí Poľsko a pobaltské štáty) v posledných mesiacoch, tak sa dá pochybovať, či toto meranie zahŕňa komplexne všetky aspekty mierumilovnosti – ešteže sa dá zobrať na pomoc dialektika s jednotou a bojom protirečení.

Aby správa nebola statická a zrejme aj v záujme zaujímavosti uvádza správa aj ďalšie údaje o stave a vývoji mierumilovnosti štátov. V roku 2022 sa priebežná konfliktnosť zvýšila o 0,025 bodu, ale militarizácia štátov klesla o 0,020 bodu. Je to podivná korelácia, ale čísla v danej metodológii nepustia. Z jednotlivých ukazovateľov sa najviac zlepšila kapacita (schopnosti) jadrových a ťažkých zbraní – poklesla o viac ako 4 %. Najhorší vývoj bol pre ukazovateľ počet úmrtí v dôsledku bojov vo vnútorných konfliktoch, ktorý sa zvýšil o 4 %. 

K najväčšiemu zlepšeniu mierumilovnosti došlo v Líbyi, Egypte, Saudskej Arábii, na Filipínach a v Alžírsku. Najviac sa situácia zhoršila na Ukrajine, v Guinei, Burkine Faso, Rusku a na Haiti.

Bolo uvedené aj najlepšie, resp. najhoršie hodnotenie štátov v troch oblastiach (doménach). V prebiehajúcich domácich a medzinárodných konfliktoch boli na tom najlepšie Botswana, Bulharsko, Island, Maurítius a Singapur, kde sa situácia ohodnotila na úrovni 1,000, teda nebol tam vôbec nijaký konflikt. Naopak najhoršie na tom boli Somálsko, Afganistan, Rusko, Jemen a Sýria.

Z hľadiska sociálnej ochrany a bezpečnosti bola najlepšia situácia na Islande, v Nórsku, Japonsku, Dánsku a Singapure. Najhorší stav bol v Afganistane, Venezuele, Jemene, Konžskej demokratickej republike a Južnom Sudáne.

Najnižšia militarizácia bola na Islande, v Slovinsku, Novom Zélande, Maďarsku a Malajzii. Slovensko (zopakujeme, že napriek konaniu neschopnej, agresívnej a protiľudovej vlády) bolo zaradené na šieste miesto – v tejto oblasti sa dostalo z hodnotených oblastí  najvyššie). Najviac zmilitarizované boli Izrael, Rusko, Severná Kórea, USA a Francúzsko. ČĽR, obviňovaná USA a často aj ich spojencami z rastúcej agresivity, je na 119. mieste.

Obľúbeným prvkom zostavovania všakovakých indexov je aj ich regionalizácia. V GIM sa vymedzuje 9 veľkých regiónov sveta: ázijsko-tichooceánsky, blízkovýchodný so severnou Afrikou, európsky (do ktorého sa zaraďujú aj postsocialistické štáty v strednej Európe, v Pobaltí a na Balkáne, ale aj Turecko), juhoamerický, juhoázijský, rusko-euroázijský (tam je 12 postsovietskych republík), severoamerický, stredoamerický s Karibikom a subsaharský. Nebudeme rozoberať najviac a najmenej mierumilovné štáty v jednotlivých regiónoch, ale poukážeme len na to, že z pohľadu GIM sa v roku 2022 situácia najviac zlepšila v južnej Ázii a na Blízkom východe a v severnej Afrike. K zvýšeniu mierumilovnosti došlo aj v ázijsko-tichooceánskom priestore,  južnej Amerike a Európe. Situácia sa zhoršila v strednej Amerike a Karibiku, subsaharskej Afrike a severnej Amerike. Najhoršie to bolo v rusko-euroázijskom priestore.


Trendy vývoja Globálneho indexu mieru

Od roku 2008 sa úroveň GIM zhoršila o 3,2 %. Pokles mierumilovnosti vo svete je výrazný od roku 2014, ale kľúčovou hybnou silou je od roku 2008 konflikt na Blízkom východe.

Znovu sa poukázalo (paradoxne) na to, že od roku 2008 sa znižuje militarizácia (o 5,2 %), k čomu došlo v 113 štátoch. Zhoršuje sa však priebežná konfliktnosť (9,3 %) i sociálna ochrana a bezpečnosť (3,6 %). Predpokladá sa, že v dôsledku ukrajinského konfliktu militarizácia štátov vzrastie.

V súvislosti s poklesom militarizácie považujeme za potrebné ukázať na protirečenia. Prvým je, že hoci 94 štátov znížilo svoje vojenské výdavky v percentách k HDP, v absolútnom svetovom súhrne vzrástli. K poklesu militarizácie došlo na začiatku predchádzajúceho desaťročia, pričom trend sa od roku 2014 mení. Uviedlo sa, že po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa objavilo mnoho vyjadrení o potrebe zvýšenia vojenských výdavkov v blízkej budúcnosti, takže sa predpokladajú zmeny v tejto oblasti.

Pozitívnym trendom je aj znižovanie počtov príslušníkov ozbrojených síl (v prepočte na 100 000 obyvateľov). Od roku 2008 došlo k nemu v 112 štátoch. Ukazovateľ je čiastočne relatívny, lebo nezohľadňuje, že v štátoch s rýchlo rastúcim počtom obyvateľstva sa celkový početný stav ozbrojených síl môže zväčšovať, pričom v tomto prepočte klesá.

Najväčšie zhoršenie vo vývoji mierumilovnosti zaznamenali násilné demonštrácie, ktoré sa považujú za fenomén spojený so sociálnou ochranou a bezpečnosťou, ale nie sú zaradené medzi základné, samostatné ukazovatele. Ukazovateľ vyvinul IEP na základe údajov z projektu ACLED. Zachytáva frekvenciu a závažnosť násilia počas protestov, demonštrácií a nepokojov, ktorých sa dopúšťajú demonštranti alebo bezpečnostné sily pri zásahoch proti nim. Na základe prepracovanej metodiky sa vyhodnocujú štyri typy udalostí: protest so zásahom; nadmerná sila proti demonštrantom, demonštrácie, pri ktorých dôjde k násiliu a davové násilie.

Od roku 2008 násilné demonštrácie vzrástli o 49 %. Tento ukazovateľ sa zhoršil v 126 štátoch. Zhoršil sa takmer vo všetkých regiónoch – najviac v južnej Ázii a južnej Amerike. Zlepšil sa len na Blízkom východe a v severnej Afrike (najmä po odznení tzv. arabskej jari), ale aj tam zostal stále vysoký. Opäť možno poukázať na paradox – v severnej Amerike, predovšetkým v USA, je tento ukazovateľ od roku 2021 horší ako na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Konštatuje sa, že najväčšie zhoršenie násilných demonštrácií zaznamenali tzv. úplné demokracie, kde narástli o 73 %. Celková úroveň týchto demonštrácii je však hodnotená  nižšie ako v štátoch s ďalšími typmi vlád. IEP používa definície typov vlády podľa Economist Intelligence Unit – výskumného a analytického oddelenia mediálnej spoločnosti The Economist Group so sídlom v Londýne. Okrem úplných demokracií vymedzujú ako tri ďalšie typy vlády demokracie s chybami, hybridné režimy (tam je skóre týchto demonštrácií najvyššie) a autoritárske režimy.

Analyzujú sa násilné demonštrácie v 10 štátoch, kde sa v roku 2021 najviac zhoršili. Ide o Kazachstan, Papuu Novú Guineu, Rwandu, Botswanu, Dominikánsku republiku, Lesotho, Severnú Kóreu, Eswatini (predtým Svazijsko), Bosnu a Hercegovinu a Čad.

Nárast násilných demonštrácií naznačuje, že spoločnosti sú polarizovanejšie, čo sa prejavuje aj v kritickejšom správaní ľudí voči existujúcim administratívnym štruktúram štátov. V podmienkach prehnaného, ale dvojtvárneho „pretláčania“ mediálno-politického liberalizmu sa znižuje aj tolerancia k nesúhlasným názorom či už štátov voči obyvateľstvu, ale aj opačne – obyvateľov voči štátom.


GIM je jedna vec a mier vo svete druhá alebo Čo sa z výskumu nedá speňažiť, západné vládne kruhy nezaujíma

Už sme naznačili, že hoci tvorcovia GIM vychádzajú zo západného chápania sveta a mieru v ňom, realita je omnoho zložitejšia. Tvorcovia západnej politiky sa iste potešia pomerne dobrému hodnoteniu Západu (aj keď voči USA sú mnohé pripomienky) v správe, ale v reálnej politike ho rešpektujú málo.

Rusko po viac ako trištvrte roka trvajúcich bojov na Ukrajine a spôsobe, akým ho vedie, už stratilo charakter štátu s prívlastkom „ochranca medzinárodného mieru“, ktorý budovalo takmer tri desaťročia. Začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine predchádzala séria protirečivých udalostí, ktorými sa mohlo cítiť ohrozené. Dnes sa ukazuje, že príprava operácie a predstavy o jej uskutočnení neboli dostatočne premyslené a pripravené nielen vojensky, ale ani politicky. Podcenila sa aj možná reakcia Západu, najmä USA, ktoré situáciu využili na vedenie zástupnej vojny proti RF. Životy v nej nasadzujú ukrajinskí vojaci, doplnení najmä žoldniermi, výnimočne aj dobrovoľníkmi zo zahraničia. Washington dokázal nahuckať proti Rusku aj štáty NATO (čo nie je divné), ale aj EÚ. USA so svojimi spojencami sa snažia Rusko vyčerpať ekonomicky a izolovať ho od sveta. Najviac však pri tom trpí ukrajinské obyvateľstvo.

S konaním Ruska sa vo svete nesúhlasí, ale v jeho nezápadnej časti, až na vzácne výnimky, však ani vojenská pomoc Ukrajine či snahy izolovať Rusko tak, ako si to predstavoval Washington, nenašli odozvu. Možno povedať, že nielen ruskí stratégovia neboli pri príprave dostatočne prezieraví, ale ani USA a ich spojenci neodhadli náročnosť konfliktu, ktorý devastuje aj ich samotných a teraz nevedia, ako z neho vycúvať bez toho, aby stratili tvár. Napriek nekonečným patetickým rečiam o liberalizme, demokracii a slobode sa dnes považuje za nebezpečný každý názor, ktorý konanie USA a ich spojencov kritizuje, a najmä odhaľuje ich skutočné záujmy a ciele. Niečo so svetom, kde sa presadzuje riešenie problém a lá USA, nie je v poriadku. A aktérom, ktorý na bojoch na Ukrajine neuveriteľne zarába, je len nadnárodný vojensko-priemyslovo-finančný komplex anglosaského sveta. O zvýšenom daňovom zaťažení sektora energetiky krízou vydesené západné vlády začínajú rôzne uvažovať, ale nieto sily, ktorá by navrhla zvýšiť dane nesmierne profitujúcemu západnému vojensko-priemyslovému komplexu.

Musíme vyjadriť aj hlboké poľutovanie nad agresívnym charakterom úpadku, ku ktorému dospelo súčasné vedenie EÚ a takmer všetkých jej členských štátov, keď neprejavujú ani štipku ochoty k hľadaniu mierového riešenia  a ukončeniu bojov na Ukrajine (od USA nič takého neočakávame). Ktovie kde, v ktorých kruhoch vznikla táto nehumánna agresívna koncepcia (politická línia).

Predstava, že Rusko bude vojensky porazené tým, že Západ bude dodávať Ukrajine zbrane a vojenskú techniku a že bude „tak dlho, ako to bude potrebné“ podporovať vládu inklinujúcu k neonacizmu, je ťažko realizovateľná. V tejto vojne už víťaza nebude, budú v nej len obete a nesmierne škody.

Zlovestne vyznievajú slová generálneho tajomníka NATO „jastraba“ Jensa Stoltenberga, z ktorého sa stal už krvilačný politik, že ak prehrá Ukrajina, prehrá aj NATO. Je to len dôkaz toho, že NATO sa nedokáže vtesnať do svojej kože. Bude ju však naťahovať dovtedy, kým sa mu nenatrhne. Ináč uvedené, robí už dávnejšie to, čo by robiť nemalo, lebo nie je jasné, prečo sa musí stále nafukovať (územne i slovami). Tomu, že ide o obranný pakt, dnes uveria len slaboduchí a tí, ktorých úlohou je toto šíriť (a možno už ani všetci z nich tomu neveria, ale iné asi hovoriť či písať nevedia).


Prečo vojna priťahuje v myslení i konaní väčšiu pozornosť ako mier

Už v počiatkoch európskeho myslenia, siahajúceho do antického Grécka, sa väčšia pozornosť venovala vojne ako mieru. Starému gréckemu filozofovi Herakleitovi sa pripisuje myšlienka, že boj (niekedy zápas) je otcom i kráľom všetkých (všetkého). Aj v gréckej mytológii toho bolo o boji, vojne a svároch oveľa viac ako o mieri, pokoji, harmónii. Známy je boh vojny Ares, ktorý prinášal zúrivé, krvavé boje a vojnové besnenie, narušoval poriadok a spájal sa aj s inými negatívnymi prejavmi. Bola tu však aj Aténa, ktorá bola nielen bohyňou múdrosti, ale aj (víťaznej) vojny a stratégie. Teda už od počiatkov západného myslenia, ktoré korení v antike, mala vojna protirečivý, dvojaký obraz. Zjednodušíme to tak, že išlo nielen o tvrdú mužskú tvár – násilia, ale aj ženskú tvár, ktorá sa spájala s potrebou premýšľania, múdrosti. Menej známa je grécka bohyňa mieru Eiréné (Irena), ktorá sa spájala aj s hojnosťou.

Preskočíme storočia a uvidíme, že sa vytvorili dve línie politického myslenia i praxe – militarizmus a pacifizmus. V militarizme sa preferuje vojna, násilné riešenie sporov, ktoré spravidla stojí na vojenskej sile a často vyúsťuje do uplatňovania „práva silnejšieho“. Nie je jasný historický pôvod militarizmu, ale politicky sa spája s novovekom, najmä s napoleonským Francúzskom či bismarckovským Nemeckom, teda so západnou Európou. V 20. storočí sa stal globálnym fenoménom a tak pôsobí doteraz. Opiera sa najmä o vojensko-priemyslový komplex, ktorý ku svojej existencii potrebuje vojny, alebo aspoň atmosféru ich  hrozieb.

Pacifizmus odmieta vojnu a násilie a považuje za možné mierumilovné riešenie bojov za všetkých podmienok a okolností. Pacifisti vystupujú proti akejkoľvek vojne. Spravidla sa kvôli tomu dostávajú do väčších sociálno-ekonomických ťažkosti ako militaristi.

Militarizmus, vojny, ozbrojené sily sú v súčasnej teórii rozpracované oveľa viac aj hlbšie ako otázky mieru. Teoretikov vojny je oveľa viac ako teoretikov mieru. Zjednodušene povedané podôb vojny (násilia) je veľa, ale mier je vlastne len jeden.

Ak sa pozrieme aj na kultúru a umenie, vojna, násilie, rozvrat sa v nich objavujú oveľa viac ako pokoj, mier a harmónia. O vojne a násilí sa vo filmoch dajú nakrútiť oveľa „príťažlivejšie“ scény ako o mieri či pokoji. A to nehovoríme o masovej kultúre, ktorá sem prišla z USA a aj jej symboly sú väčšmi agresívne ako upokojujúce.

Zarmucujúci je pohľad na vlády, ktoré rozdeľujú spoločnosť, vnášajú do nej napätie, nenávisť, rozvrat a pod. Mnohé z nich siahajú k rôznym podobám sofistikovaného, prešpekulovaného násilia proti vlastnému obyvateľstvu. Stačí nám príklad už spomínanej súčasnej slovenskej, neschopnej, protiľudovej, agresívnej vlády. Žiaľ, v dnešnej Európe nie je až takou výnimkou.

V Európe sa takmer úplne sa stratilo mierové hnutie a v mediálno-politickej hystérii okolo bojov na Ukrajine je nezvykle silne potláčané. Každá aktivita, ktorá sa dnes hlási k mieru, je však veľmi potrebná, ba oveľa viac ako v minulosti. V dejinách sa už neraz ukázalo, že pomery sa dajú rozvrátiť rýchlo a ľahko, ale ich náprava je oveľa ťažšia a dlhšia. A dejiny majú ešte jednu nepeknú vlastnosť – spravidla sa pomstia na tých, ktorí za to, čo sa stalo, vôbec nemôžu.

V tomto duchu sa možno zamyslieť aj nad správou o GIM 2022. Nie je dokonalá, ale naznačuje, čo všetko nám hrozí, ale dá sa aj zlepšiť. Mohla by prispieť aj k tomu, aby sa o mieri viac nielen hovorilo, ale aj sa preň robilo oveľa viac ako doteraz.

Svetu hrozí kdejaká kríza, ale zakončíme tým, že napriek protirečivosti individuálneho i sociálneho života predstavuje mier jednu z najvyšších ľudských hodnôt – po živote asi najvyššiu. Bez mieru nieto ani slobody, demokracie, rozvoja (ani neoliberálmi zbožšťovaného rastu)…


Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave


Súvisiace:

Iveta Kompišová: Globálny mierový index/Global peace index (GPI) za rok 2022



František Škvrnda st. (noveslovo.eu)