Filozofické kaviarne v Paríži inšpirovali vznik Arbatu v Bratislave
Vo
štvrtok 6. októbra 2011 bol slávnostným stretnutím v Bratislave oficiálne
otvorený Slovensko-ruský klub Arbat. Odovzdávaním klubových kariet členom sa
tak začala jeho nová etapa.
Inšpiráciou pre vznik Slovensko-ruského
klubu sa pred štyrmi rokmi stali filozofické kaviarne v Paríži a v názve Arbat,
ktorý získal toho roku podľa ulice umelcov v Moskve, sa akcentuje sústredenosť
na kultúrne aktivity a komunikáciu v ruštine.
Moskovská ulica Arbat koncentruje v sebe Rusko v malom i jeho dejinný vývoj,
keďže Arbat sa v Moskve datuje od 15. storočia, spája sa najmä s umeleckým
prostredím i atmosférou. "Názov Arbat sme si zvolili preto, lebo aj na
Slovensku žijú významní dejatelia dosahujúci vysokú úroveň v kultúre, vede,
spoločenskej oblasti a, myslím si, že v rámci nášho klubu ide o vytvorenie
symbiózy medzi slovenskou a ruskou kultúrou," uviedla pre TASR jeho vedúca
Larisa Ivanovna Plechanovova (49).
Iniciatíva na vznik klubovej činnosti vzišla zdola v princípe od troch ľudí:
predsedu Slovensko-ruskej spoločnosti Jána Čarnogurského, podnikateľa Anatolija
Ostromeckého (59), ktorý sa narodil v Kyjeve a od druhej polovice 70. rokov 20.
storočia žije v Bratislave, a Larisy Plechanovovej. Tá žije na Slovensku od
roku 2000. Spolu konštatovali, že v Bratislave neexistuje miesto, kde by sa
mohli stretávať Slováci s tu žijúcimi Rusmi s cieľom po rusky sa porozprávať.
Ich rozhovor sa stal impulzom na hľadanie priestoru na komunikáciu v ruštine
najmä na témy z kultúry.
Prvé stretnutia sa uskutočňovali v jednej z bratislavských kaviarní najskôr v
nedeľu, termín sa však preniesol na štvrtok na 18.00 hod. Tak je to doteraz.
Myšlienka klubovej činnosti patrí Jánovi Čarnogurskému, ktorého inšpiroval
model filozofických kaviarní v Paríži. Zásada spočíva v tom, že v určitý deň v
stanovenú hodinu sa v kaviarni schádzajú ľudia, ktorí majú záujem diskutovať o
filozofických otázkach. O týždeň sa stretnú opäť. Podľa tohto modelu začal pred
štyrmi rokmi fungovať aj Slovensko-ruský klub, tému si účastníci vyberali v deň
stretnutia, v princípe išlo o kultúrne, spoločenské či aktuálne dianie v Rusku.
Komunikácia prebieha od začiatku existencie klubu v ruštine. "Po štyroch
rokoch sa činnosť dostala do štádia, keď sme už mali záujem o vlastné, i keď
prenajaté, priestory, v ktorých by sa členovia mohli stretávať" a dal by
sa pripravovať aj ďalší kultúrny program, uviedol Čarnogurský.
Členovia klubu sú priatelia a spája ich rusofilstvo, podčiarkol predseda
Slovensko-ruskej spoločnosti, ktorej zriadením Slovensko-ruský klub je.
Postupne do klubu prichádzali noví ľudia, medzi nimi napríklad právnici,
novinári, Slováci, ktorí v Rusku kedysi študovali, prípadne pracovali, ale aj
takí, čo majú kladný vzťah ku krajine, k jej jazyku. Na otázku TASR, kto sa
môže stať členom klubu a či majú aj ľudia z iných slovenských miest možnosť
chodiť do klubu, Larisa Plechanovová vyzdvihla, že Arbat je otvorený. Na
stretnutia do Bratislavy "prichádza z Viedne prekladateľ z ruštiny a
angličtiny a je šťastný, že môže hovoriť po rusky", uviedla. "Teraz
máme dvoch členov z Trenčína, pravdepodobne budeme mať člena z Partizánskeho,
ďalší je zo Zvolena," dodala. Naznačila, že v prípade záujmu môžu podobné kluby
vzniknúť aj v iných slovenských mestách, ak Slováci v nich budú mať záujem
stretávať sa a komunikovať po rusky na isté témy.
Prijatie nového člena do Arbatu sa uskutočňuje na základe odporúčania
niektorého zo starších členov.
Členovia Ruského klubu Arbat sa od novej klubovej sezóny schádzajú v
prenajatých priestoroch Na vŕšku v centre Bratislavy.
"Nie sme konkurenciou pre Ruské centrum vedy a kultúry (RCVK) ani pre Fond
Ruskij mir. Myslím si, že každá inštitúcia si plní svoju časť programu,
napokon, Rusko je také veľké a pestré, že každý môže pokojne vykonávať svoju
prácu a stále ostáva priestor i pre ďalších," povedala Plechanovová.
Igor Calpaš, snímky –vmi-
 |
 SRS.rar
|
