04.8.2012 10:55:06

Dve témy o jednom a tom istom

Prvá, NATO má opätovne potvrdiť svoju vernosť medzinárodnému právu
Povedané inak, Rusko bude trvať na tom, aby Severoatlantická aliancia v rámci Rady Rusko – NATO opätovne potvrdila svoju vernosť medzinárodnému právu, vyhlásil v utorok (15. novembra 2011) stály predstaviteľ RF pri NATO Dmitrij Rogozin.
V priebehu tohto zasadnutia rady v Bruseli na úrovni veľvyslancov bol ruskou stranou rozšírený projekt vyhlásenia ministrov zahraničných vecí rady o formáte ich decembrového bruselského zasadnutia, „podstata ktorého sa zameriava na návrat NATO do legálneho rámca Bezpečnostnej rady OSN“.
NATO preukázalo ignorovanie noriem medzinárodného práva, osobitne to bolo badať počas vojnových činností proti Líbyi, a v tejto súvislosti budeme trvať, aby nadvláda medzinárodného práva, nedeliteľnosť bezpečnosti a ďalšie princípy boli opätovne potvrdené v rámci Rady Rusko – NATO. Práve tomuto účelu má slúžiť rozšírený dokument, prezradil Rogozin agentúre Novosti.
Ruská strana plánuje zaradiť do decembrového programu ministerského rokovania rady aj také témy, ako sú situácia v Afganistane, v Kosove a v Líbyi.
RIA Novosti, 15. november 2011

Druhá, 10 rokov po operácii Milosrdný anjel
V rovnaký deň v Bratislave odštartovala vernisážou výstava Stane Ribiča „NEZABUDNIME“, venovaná 10. výročiu bombardovania Srbska NATO-m, postavená na dokumentárnych fotografiách Martina Candira.
Aká to bola vojna? Bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 bola vojnou bez precedensu vo svetových dejinách. Nebola ani vyhlásená a ani nebolo priznané jej vedenie. Jej páchatelia sa za to chceli schovať, ako keby vojny ani nebolo. No neschovali sa! Zanechali svoje stopy na spustošenej krajine a zhoreniskách, na zabíjaní bez dôvodu...
V tejto vojne je násilie nazývané právom, zabíjanie humánnosťou, ničenie prírody dobročinným aktom. Školy v nej boli vojnovými cieľmi, na autobus plný civilistov sa pozeralo ako na tank s vojenskou posádkou. Nemilosrdne sa zabíjalo všetko: ľudia, zvieratá, stromy, rieky, polia, fabriky, kultúrne pamiatky, mosty, cintoríny...
NATO začalo bombardovať Zväzovú republiku Juhosláviu 23. marca 1999 o 19.45 hod. Bombardovanie trvalo 78 dní do 13.30 hod 10. júna 1999.
Asi neexistuje v Srbsku mesto, ktoré by počas týchto dní nebolo NATO-m zbombardované. Niektoré aj viackrát. Najviac postihnutými boli Belehrad, Novy Sad, Pančevo, Valjevo, Užice, Alexinjac, Kuršumlija, Čuprija, Kragujevac, Niš, Surdulica, Lučany, Priština...
Počas operácie bolo zranených 5173 vojakov a policajtov a vyše 6 tisíc civilistov. O život prišlo 1031 vojakov a vyše 2500 civilistov, vrátane 89 detí.
Bombardovaním bolo zasiahnutých 995 civilných objektov, z toho 119 objektov bolo úplne zničených. Spôsobené škody prekonali 110 mld. USD. Zničené a poškodené boli priemyselné podniky, infraštruktúra, obchodné a civilné objekty (napr. čínske veľvyslanectvo), 39 škôl (z toho 6 materských, 19 základných, 6 stredných a 8 vysokých škôl), 31 zdravotníckych zariadení (z toho 15 nemocníc a medicínskych centier, 11 polikliník a 5 ambulancií), 59 cirkevných objektov (z toho 23 kláštorov, 31 kostolov, 1 kaplnka a 4 cintoríny). Z priemyselných objektov zničené boli 2 rafinérie, 1 železiareň, 18 strojárskych, 14 chemických a 7 elektrotechnických tovární, 3 automobilky, 4 továrne na výrobu pneumatík, 4 továrne na výrobu nábytku, 7 potravinárskych tovární, 5 textilných a 4 obuvnícke továrne a 7 ďalších priemyselných objektov.
Z objektov infraštruktúry boli poškodené a zničené 2 teplárne, 1 hydroelektráreň, 4 transformačné stanice, elektrodistribučná spoločnosť a distribučné vedenie. Ďalej 16 skladov paliva, 3 sklady plynu, 3 čerpacie stanice, 1 železničné depo. K tomu 4 železničné stanice a 17 tratí, 45 mostov, 6 nadjazdov, 8 magistrálnych ciest, 4 autobusové stanice, 4 pošty, 4 civilné letiská, 3 firmy automobilovej dopravy, 1 riečna lodenica, 1 prístav, 3 satelitné stanice, 6 vysielačov, televízna veža, 2 budovy rádií atď.
Z hospodárskych objektov bolo poškodených alebo zničených 12 poľnohospodárskych družstiev, 2 farmy, 2 plantáže, 3 vínne pivnice, 4 národné parky a lesné hospodárstva, 5 stavebných podnikov, 2 riadiace budovy, 7 hotelov, 2 motely, 2 kúpele, 2 banky, 7 obchodných podnikov, 2 obchodné domy, 4 potravinárske sklady, 2 meteorologické stanice a veľké množstvo rodinných domov, bytových domov, štvrtí a sídlisk.
Na bombardovanie Juhoslávie boli použité aj zbrane, ktoré sú podľa všetkých medzinárodných konvencií zakázané. Napríklad vyše 50 tisíc projektilov s ochudobneným uránom, na 112 cieľov dopadlo 36 tisíc kazetových bômb. Ďalej bolo použitých 15 tisíc kg munície s rádioaktívnymi prímesami.
Negatívne následky agresívneho aktu NATO sú obrovské. Aj niekoľko rokov po nej v niektorých oblastiach narastá počet nádorových ochorení. V súčasnosti je oproti dobe pred bombardovaním napr. o 30 percent viac prípadov genetických porúch u detí, počet spontánnych potratov a predčasne narodených detí.
Plánovači NATO sú spokojní, operácia Milosrdný anjel (akýže je to len cynizmus) splnila svoj cieľ.
x x x
O tejto vojne môžu srbskí žiaci hovoriť nie podľa kníh, ale podľa svojich prežitkov. Kvôli vojne boli školy zavreté, vojna ich učila žiť s bombami a výstrelmi, dozrievali medzi sirénami a rojčili v úkrytoch...
Ak týmto nezačala 3. svetová vojna, tak Srbi prežili jej generálnu skúšku.

Srbsko prežilo to, čo o ňom už v roku 1876 napísal Victor Hugo: „Zabíjajú jeden národ. Kde? V Európe! Je tu niekto, kto to dosvedčí? Svedok je jeden: celý svet. A vlády to vidia? Nie, nevidia!“

Zaznamenal Vladimír Mikunda


Popis pod foto:
Vpredu vpravo organizátor výstavy „NEZABUDNIME“ Stane Ribič a veľvyslankyňa Srbskej republiky v SR Radmila Hrustanovič.

10_vroie_vernis.JPG 10_vroie_vernis.JPG10_vroie_vernis.JPG