04.8.2012 10:55:06

Dve senzácie ruského raketového cvičenia

Nová trojstupňová medzikontinentálna raketa na tekuté palivo RSM-54 môže niesť štyri deliace sa samonavádzacie jadrové hlavice s individuálnym navedením a dosahom do 11 tisíc kilometrov. Odpálila ju atómová ponorka Jekaterinburg. Kremeľ hliadkuje v oceánoch s ponorkami, ktoré majú jadrové okrídlené rakety na palube.

 

Viktor Litovkin, vojenský korešpondent RIA Novosti

 

 

V ruskej severnej a tichooceánskej flotile prebehli manévre námorných strategických jadrových síl, ktoré ukončil štart medzikontinentálnych balistických rakiet. Sergej Ivanov, vicepremiér a minister obrany, pred televíznymi kamerami oznámil najvyššiemu veliteľovi ozbrojených síl Ruska Vladimírovi Putinovi, že manévre prebehli úspešne. 

 

Jedna z atómových ponoriek K-84 Jekaterinburg (projekt 667BDRM Delfín alebo podľa západnej klasifikácie Delta-IV), ktorá je dislokovaná v zálive Jageľnaja pri Koľskom poloostrove,  odpálila strategickú raketu RSM-54 (SS-N-23) s cieľom zasiahnuť strelnicu Kiža. Tá sa nachádza na úplnom konci poloostrova Kanin Nos v Archangeľskej oblasti.

Druhá atómová ponorka, ktorej označenie a číslo nebolo oznámené, uskutočnila štart podobnej rakety s rovnakým cieľom dopadu v oblasti Tichého oceánu. Po neúspešných skúškach novej medzikontinentálnej rakety Bulava, ktorú vystrelili z ťažkého atómového krížnika Dmitrij Donskij, čo je modernizovaný variant projektu 949, trieda Tajfún, a po požiari na atómovej ponorke Daniel Moskovský 971 projekt Ščuka-B, pri ktorom zahynuli dvaja námorníci, bol to skutočný úspech ruskej vojenskej námornej flotily.

 

Odpálili raketu spod ľadu Severného ľadového oceánu

Je potrebné si všimnúť aspoň dva neobyčajné momenty. Štart jednej z medzikontinentálnych rakiet sa uskutočnil pod ľadom Severného ľadového oceánu, z miesta, kde ponorka Jekaterinburg prelomila ľad svojim korpusom. Štart bol zo západnej pologule, ktorá sa začína hneď za Severným pólom. Raketa zasiahla určený cieľ, ktorý sa nachádzal, vzhľadom na určenie strategických rakiet, veľmi blízko - len niekoľko tisíc kilometrov.

Trojstupňová medzikontinentálna raketa na tekuté palivo RSM-54 (projektový index R-29RM) môže niesť štyri deliace sa samonavádzacie jadrové hlavice s individuálnym navedením a dosahom do 11 tisíc kilometrov. „Strieľať“ omnoho bližšie, je pre obsluhu i pre raketu samotnú mimoriadne náročné. Tým skôr, že štart sa uskutočnil prakticky zo Severného pólu, kde sa nachádza systém kozmickej korekcie a riadenia letu a kedy často dochádza k zlyhaniu systému. 

Od posledného analogického štartu zo Severného mora prešlo minimálne 12 rokov. Jekaterinburg odpálil raketu z podobného miesta naposledy v roku 1994. Vtedy bol dnešný kapitán Jekaterinburgu Sergej Kliženko len poručíkom, čerstvým absolventom Vyššieho vojenského námorného učilišťa. Avšak za toto obdobie ani on, ani posádka nestratili svoje bojové majstrovstvo.

Je potrebné všimnúť si ešte jeden detail. Atómová ponorka  K-84, na rozdiel od ponoriek K-117, K-114 a K-18 (Tula, Briansk a Karelia), nebola modernizovaná. Napriek tomu dokázala, že i staršia technika je schopná uskutočniť zodpovedné vojenské úlohy.

 

V oceánoch je 8 jadrových ponoriek

Druhým neobyčajným faktorom, podľa hlásenia ministra obrany, je, že v oceánoch sa nachádza 8 jadrových ponoriek s jadrovými zbraňami na palube. Päť ponoriek nesie strategické zbrane a tri zbrane mnohorakého určenia. Podobné prehlásenia sa podľa mienky špecialistov pred televíznymi kamerami len tak nerobia. To, že strategické ponorky nesú na palubách strategické zbrane, nie je novinka. Je to dávno známy fakt a nie je to žiadna senzácia. Snáď až na to, že v mori nie sú dve, tri, ale päť ponoriek z dvanástich, ktoré ešte donedávna Rusko používalo. Jedna z piatich bude stiahnutá z aktívnej služby vzhľadom na svoj vek a dve ďalšie budú odstavené kvôli modernizácii a opravám. Ak porovnáme uvedené čísla, zistíme, že prakticky všetky strategické ponorky sú v službe. Je to dobré, námorníci získavajú námornú prax a  „nepodopierajú móla“. Experti si však viac všimli tie slová S.Ivanova, ktorými oznámil, že v moriach sa nachádzajú tri taktické ponorky, ktoré na palubách taktiež nesú jadrové zbrane. Rusko v roku 1992 jednostranne prijalo záväzok, že morské taktické jadrové zbrane majú byť sústredené v pobrežných vojenských základniach. V roku 1991 podobný jednostranný záväzok prijali USA. Ak minister obrany prehlásil, že ruské taktické atómové ponorky majú na palubách atómové zbrane, znamená to, že ich rakety Granit a Granat, ktoré podľa doletu nemôžu byť hodnotené ako rakety taktické, majú jadrové hlavice. S takouto výzbrojou ruské ponorky v oceánoch už dávno neplávali. Ani pri havárii Kurska nebolo potvrdené, že by rakety Granit, ktorými bol Kursk vyzbrojený, niesli jadrové hlavice.

 

Ruská odpoveď Američanom

Skutočnosť, že na ruských taktických ponorkách sa nachádzajú podobné zbrane, hovorí o tom, že Kremeľ prijal rozhodnutie návratu k praxi bojového hliadkovania v oceáne s jadrovými okrídlenými raketami na palube. Tieto rakety  s doletom 750 km (Granit) alebo 3 000 km (Granat) nespadajú pod určenie taktickej jadrovej výzbroje a zároveň nie sú zaradené ani medzi strategické, kde je určený dolet 5 500 km. Podľa mienky expertov nie je vylúčené ani verejné prehlásenie, že sa jedná o ruskú odpoveď na nové americké skúšky systému protiraketovej obrany a pokusy vyzbrojiť jadrové strategické rakety atómových ponoriek Trident II. nejadrovými bojovými hlavicami pri zachovaní ničivej sily a efektívnosti atómového úderu.

Rakety Granit a Granat, ktoré sa v Rusku oficiálne volajú „protikorábové“, sú v skutočnosti okrídlené rakety, ktoré môžu útočiť aj na pozemné ciele ako sú vojensko-morské základne, riadiace strediská, priemyselné objekty a podobne. 

www.casopisdimenzie.sk