14.4.2020 18:37:02

Dunaj a jeho nezabudnuteľná ruská flotila

(foto: zdroj: rcvkba.sk)


Najnovšie a najaktuálnejšie sa hovorí, že: Človek mieni, koronavírus mení. Áno výrazne zmenil, tak ako každému a nielen u nás, úplne všetko. My, v RCVK, neochvejne tiež veríme, že je to len dočasne a nie nadlho. Nestrácame nádej, že naše plány spojené s realizáciou podujatí, na ktoré sa všetci naši priaznivci a návštevníci našej kultúrnej inštitúcie tak veľmi tešili, určite uskutočníme.





Len čo nám to situácia dovolí, pozveme Vás na osobné stretnutie s našim dlhoročným spolupracovníkom, priateľom a uznávaným odborníkom pánom Ing. Ernestom HUSKOM. Práve s ním malo byť u nás v tomto období stretnutie, na ktorom by nás bol zasvätene voviedol do menej známych a pritom takých pozoruhodných udalostí, historicky navždy spätých s našim hlavným mestom a jeho veľtokom.


Kým sa tak reálne bude môcť stať, ponúkame Vám malú ochutnávku v podobe rozhovoru s ním:

RCVK: Čím si vypĺňate naše súčasné spomalené dni, Vy taká aktívna osobnosť?

E.H.: Dalo by sa to vyjadriť troma slovami: pracujem – čítam - varím. Ale to vari robíme teraz všetci. Čo iné nám aj zostáva. Avšak ja ,,varím“ rád chutné, mrazené, ruské pelmene. Ešteže máme skvelú ruskú predajňu v Bratislave, odkiaľ mám vždy, aj v čase ne-koronavírusu, riadne zásoby tejto mrazenej dobroty a mnohých ďalších. Okrem pelmeňov si odtiaľ domov odnášam ich úžasnú 30 % smotanu, neodolateľné malé zavárané patizóny a aj ostrú ruskú horčicu. Priznám sa, že si odtiaľ doprajem niekedy aj kvas. A aby sa nás nelepila nadváha, chodím do záhradky. Aj po tieto dni tam čo - to hrabem, sadím. Som tam sám, nikoho nemôžem infikovať, avšak zatiaľ som stále zdravý a aj mňa tam určite nemá kto ohrozovať. To ticho tam je božské. Rád tam meditujem.

 

RCVK: Je o Vás známe, že máte priam obdivuhodné vedomosti z histórie a nás, v RCVK teší, že ich našim návštevníkom, neraz aj nezištne sprostredkúvate. Naposledy to bol vydarený podvečer venovaný ruskému kozmonautovi Alexejovi Leonovi, či nezabudnuteľné Vaše vystúpenie pri tabuli ruského cára Petra 1. Veľkého na dunajskom nábreží. Najnovšie, len čo nám to umožní súčasná situácia, si Vás všetci radi vypočujeme na už avízovanú tému, tiež veľmi blízku Dunaju. Čo to bude konkrétne?

E.H.: Nuž áno, ja som monarchista - tak mi je postava Petra Veľkého obzvlášť blízka, bol to veľký panovník, ale aj človek so všetkými cnosťami - aj s necnosťami.

Tento rok máme 75.výročie ukončenia 2.svetovej vojny, porážky fašizmu a nacizmu. Tak sme si aj roky mysleli, že konečnej. Žiaľ, vývoj u nás, aj v okolí ukazuje, že odseknuté hlavy začínajú dorastať. Rád by som návštevníkom RCVK ukázal, akú úlohu hrala Dunajská flotila pri oslobodzovaní juhu Slovenska a Bratislavy. Všetci poznáme, aj z filmov, bežiacich vojakov a valiace sa tanky, to sa aj ľahšie opisuje aj zobrazuje. Ale málo sa už teraz vie, akú špecifickú úlohu zohrali vojaci a námorníci Dunajskej flotily a ich bojové lode. Počtom neveľká, ale významom naozaj veľká. Mocná hŕstka, ak použijem hudobný termín. Kto už si dnes spomenie na mená ako : viceadmirál Cholostjakov, kapitán Aržavkin, kontraadmirál Matuškin a ďalší - všetko to sú pritom čestní občania Bratislavy. Zvlášť postava admirála Cholostjakova je veľmi zaujímavá, žiaľ, aj jeho smutný osud a smrť, hoci 20 rokov po vojne, stále súvisiaca s 2.svetovou vojnou. Treba si to všetko neustále pripomínať.

 

RCVK: Pán Huska, vo svojom kariérnom vzostupe ste isté obdobie pôsobili na riaditeľskej pozícií v známom a obľúbenom Múzeu dopravy v Bratislave. Tam ste sa tiež venovali lodiam, plavidlám...Dunaju. Máte práve s ním spojenú aj nejakú nateraz ešte nesplnenú túžbu?

E.H.: Múzeum dopravy má obrovský potenciál, žiaľ nie v tejto podobe v akej je, čiže ako bez právnej subjektivity pobočka košického, aj keď celoslovenského, Slovenského technického múzea. Bratislava ani ako hlavné mesto a ani ako samosprávny kraj nemá vlastné technické/priemyselné múzeum, čo je vážny nedostatok a chýba. Pre mapovanie dejín techniky aj návštevníkom. Múzeum dopravy samozrejme toto nahrádzalo ako sa len dalo, občas aj prekračovalo svoje obmedzenia zamerania sa na dopravu, ale to nestačilo. A nebude stačiť. Stačí sa len pozrieť do Brna, aké skvelé technické múzeum tam je a to ani nie je celoštátne hlavné mesto.

A áno – mám túžbu – Múzeum Dunaja. Rieka aj lokalita vyformovali Bratislavu, jej prínos v doprave aj v obchode vytvorili toto mesto. Dunaj však stále vnímame viac ako dopravnú prekážku, musíme cez vodu stavať mosty, namiesto aby sme využili príležitosť. Na kraji Zimného prístavu je na jednom mieste 5 (národných) kultúrnych pamiatok - loď Šturec z r.1937, lodný výťah, Dom lodníkov, lodná hala a len kúsok aj prečerpávacia stanica. Nie je iné miesto v meste, kde by bola väčšia koncentrácia tak zachovaných technických pamiatok mesta, pričom aj samotné dva bazény prístavu z prelomu 19. a 20.storočia aj haly či lodné žeriavy sú unikátne, aj keď podstatne mladšie. Mojou túžbou je, že práve tam by mohlo byť nové Múzeum Dunaja, teda nie len techniky, ale prírody, vody, lodí a lodiarstva, lodí obchodných aj vojenských, veď tu kotvili za 1.vojny dunajské monitory Rakúsko-Uhorska a aj tu kotvila vojenská hliadková loď Masaryk z 1.ČSR. A malá túžba, dostať sem na návštevu z Budapešti posledný funkčný dunajský monitor Lajta, vyše 100 rokov starý, zvyčajne od jari do jesene kotviaci pred Parlamentom. Inak loď ktorá reálne začala 1.svetovú vojnu ostreľovaním Belehradu ešte pár hodín skôr, ako sa pohla R+U pozemná armáda...

No a potom ešte taká malá túžba, možno pomôžu darom ruskí modelári. Získať veľký model niektorej zo slávnych lodí Dunajskej flotily a ak by som si mohol vybrať tak asi najviac skúšanej lode – monitoru Železňakov.

Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave