04.8.2012 10:55:06

Dohovor o konvenčných ozbrojených silách v Európe: nikto nechce ustupovať

Skončila sa návšteva veliteľa generálneho štábu ozbrojených síl Ruska armádneho generála Jurija Balujevského. Generál sa zúčastnil na každoročnom samite Rady Rusko-NATO za účasti náčelníkov hlavných štábov, ktorý sa konal v polovici mája. Podľa záverov samitu, Balujevský navrhol kolegom východisko zo slepej uličky, ktorá vznikla okolo osudu Dohovoru o konvenčných ozbrojených silách v Európe (DKOSE).
V decembri minulého roku Rusko pozastavilo svoju účasť na Dohovore do tých čias, kým partneri z NATO nepristúpia k ratifikácii jeho adaptovanej varianty, odrážajúcej skutočnosti tohto storočia. Storočia, v ktorom už nejestvuje Varšavská zmluva, ktorá bola účastníkom Dohovoru, ale jestvujú štáty Severoatlantickej aliancie so svojimi armádami a iné štáty, ktoré nie sú členmi tejto aliancie, napríklad, Rusko, Ukrajina, Bielorusko a Kazachstan. Moskva, Kyjev, Minsk a Astana ratifikovali adaptovaný DKOSE. No doposiaľ tak neučinil ani jeden štát NATO a Vilňus, Riga a Talin sa k nemu ani nepridali, čo, ako sa nazdávajú v Moskve, dáva celej aliancii jednostranné vojenské výhody, s ktorými v ruskom hlavnom meste nemôžu súhlasiť.
Po tom, čo sa Rusko odmietlo naďalej zúčastňovať Dohovoru (DKOSE) neratifikovanom štátmi NATO, aliancia mierne zmenila svoju pozíciu, ktorá predtým spočívala v tom, že jej účastnícke štáty pristúpia k ratifikácii Dohovoru len za podmienky, že Rusko splní svoje istambulské záväzky, a to – úplný odsun vojsk z Gruzínska a Moldavska. Teraz v Bruseli navrhujú začať paralelný proces – NATO spustí mechanizmus ratifikácie a Moskva pristúpi k úplnému a definitívnemu odsunu svojich vojsk z dvoch bývalých sovietskych republík.
V Kremli i v generálnom štábe ozbrojených síl Ruska považujú tieto požiadavky za prehnané a neprijateľné. Skutočnosť, že sa západné štáty tohto procesu zriekli, už viedla k tomu, že Moskva zmrazila svoju účasť na DKOSE a pol roka neuvádza Severoatlantickej aliancii údaje o rozmiestnení a redislokácii svojich vojsk na európskom území, o ich množstve, obnove a modernizácii, a nevpúšťa do svojich útvarov inšpektorov NATO.
Idea Jurija Balujevského je namierená na odblokovanie situácie s DKOSE. Navrhol kolegom, aby súhlasili s tým, aby sa Rusku dovolilo zrušiť obmedzenia množstva zbraní na krídlach skupín vojsk – na severe a juhu európskej časti štátu, čo dá možnosť ruskému vojenskému veleniu voľne premiestňovať svoje ozbrojené sily a bojovú techniku po celom svojom území, operatívne reagovať na udalosti vznikajúce v oblasti účinnosti Dohovoru.
S čím sú späté také návrhy, je vojenským špecialistom jasné. Tým, že štáty NATO a ich armády odmietli ratifikovať adaptovaný DKOSE alebo brzdiť jeho ratifikáciu, získali v porovnaní s ruským vojenským potenciálom, rozmiestneným v európskej časti štátu, vážnu vojenskú prevahu. V niektorých druhoch zbraní, napríklad v tankoch a bojových obrnených vozidlách, ako tvrdí Ruské ministerstvo obrany, 4 až 6 –násobnú. Navyše je tu zvýšenie bojového potenciálu ozbrojených síl Gruzínska, ktoré v poslednom čase dostalo od svojich západných partnerov 175 bojových tankov, 126 obrnených vozidiel, 67 delostreleckých zbraní, 4 bojové lietadlá, 12 vrtuľníkov a 8 vojenských lodí a člnov a aj iné zbrane.
Ruské vojenské vedenie znepokojuje, aj prítomnosť zosilnených kontingentov amerických vojsk na základniach v Rumunsku a v Bulharsku, aj plány Pentagonu rozmiestniť v Česku a Poľsku - a perspektívne v Turecku, Gruzínsku, Nórsku a vo Veľkej Británii - prvky svojej strategickej protiraketovej obrany. Ako sa domnievajú v Moskve, tieto môžu prudko znížiť nie iránsky, ale ruský obranný potenciál strategických síl. A, ako sa svojho času vyjadril Vladimír Putin, „nechystáme sa poskytovať štátom NATO jednostranné vojenské výhody.“
Pravda, návrh generála Balujevského nezískal podporu zahraničných kolegov. Oficiálny predstaviteľ Aliancie zopakoval starú pozíciu.
No neexistenciu Dohovoru možno považovať za prehru všetkých účastníkov tohto dokumentu, ktorí nechcú nikomu a v ničom ustupovať ako prví.
Nikita Petrov, pre RIA Novosti, (krátené)