Zástupcovia Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave, Slovensko-ruskej spoločnosti a folklórneho súboru Devčata sa 6. februára zišli na cintoríne Kozia brána pri hrobe Ľudmily Vladimirovny Losskej, aby naň v predvečer výročia jej smrti položili kvety. Ľudmila Vladimirovna skonala 7. februára 1943. Manžel jej dal vyhotoviť (podľa vlastných, spísaných pamätí) prekrásny pomník, ktorý však podľahol zubu času a stratil svoj pôvodný vzhľad. Zrenovovať sa ho podarilo až v r. 2017 vďaka iniciatíve Slovensko-ruskej spoločnosti.
Dejiny rodiny Losských sú úzko späté s udalosťami veľkej emigrantskej vlny nasledujúcej po boľševickej revolúcii resp. ako následok občianskej vojny v Rusku. Rodina bola medzi cestujúcimi tzv. "Parníka filozofov“, ktorí boli násilne vyhnaní boľševickými pohlavármi z Ruska. Navždy tak opustili svoju milovanú vlasť, a to bez nádeje na návrat. O čo prišlo sovietske Rusko, o to bola obohatená (nielen) Európa. Mnohí vysťahovaní intelektuáli z Ruska sa následne zapísali nezmazateľným písmom do jej histórie...
Manželovi Ľudmily Losskej - Nikolajovi nebolo súdené spočinúť vedľa svojej manželky. Jeho hrob leží vo Francúzsku, na preslávenom ruskom pravoslávnom cintoríne v Sainte-Geneviève-des-Bois.
Účastníkom pietnej spomienky sa prihovorili riaditeľka RCVK v Bratislave Inna Kuznetsova a predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský
Folklórny súbor Devčata sa postaral o umelecký podtón podujatia
redakcia
