04.8.2012 10:55:06

Čína opäť raz prvá vo svete

Dmitrij Kosyrev politický pozorovateľ RIA Novosti.


Čína opäť donútila ľudstvo zamyslieť sa, keď Svetová banka spočítala výsledky rozvoja zemí a národov za rok 2007 a zistila, že v uplynulom roku Čína predbehla druhú ekonomiku sveta Japonsko a získala tak ekonomické líderstvo. „Zabojovať“ ostáva teraz iba na USA.

Hovoríme o veľkosti hrubého národného produktu, vyrátaného podľa jedinečnej alternatívnej metódy – na základe parity kúpnych schopnostiach (PPS) národnej meny, a nie podľa jej burzového kurzu so zreteľom na iné devízy. Je známe, že za jeden dolár v Číne – ak ho vymeníme za juan – si môžeme kúpiť oveľa viac ryže, mäsa a košieľ, ako sa dá kúpiť v domovskej krajine dolára. To znamená, že prerátanie podľa princípu PPS, je založené na základe reálnej ekonomiky – taký hamburský účet, ktorý zreteľne ukazuje, kto je kto vo svete.

Čísla sú takéto: v roku 2007 Číňania vyrobili tovar za 24,66 triliónov juanov, t.j. za 3,38 triliónov dolárov. Ale v prepočte na ryžu a košele sa zistilo, že sa dá za tieto juany kúpiť viac na území Číny, ako vyrobilo v rovnakom roku Japonsko.

A to nie je všetko. Najnovšie májové vydanie „Harvard business review“ uverejnilo článok šéfa čínskeho strediska ekonomických výskumov Pekingskej univerzity Lena Ifu, ktorý potvrdzuje, že podľa metódy PPS v roku 2030 Čína Ameriku nielen predbehne, ale bude k tomuto roku vyrábať 2,5 krát viac ako USA. To za podmienok, ak sa nestane nič nečakané, ak bude juan aj naďalej rásť, a dolár padať a ak sa Čína (a celý svet) budú rozvíjať rovnako ako teraz.

Takýto rozvoj je možný. Japonsko ho demonštrovalo po 60-ch rokoch a podľa terajšieho rozvoja Čína pripomína Japonsko v tých rokoch, pri HDP na jedného obyvateľa 2 556 dolárov podľa výsledkov v roku 2007.

Podľa iných spôsoboch výpočtu - na základe pomerov kurzov devíz - musí Čína ešte predbehnúť Nemecko, taktiež Japonsko, a na dostihnutie USA jej ešte ostáva ďaleká cesta. Ale Pekingská lokomotíva i tak ide rýchlejšie ako ostatné.

Už viac ako 15 rokov sa ekonomický svet iba týmto aj zaoberá, čo vysvetľuje či sa skutočne s Čínou (a s nami) uskutočnia také zaujímavé zmeny. Či napríklad stačí planéte ropa, alebo Číňania vymyslia niečo podľa štýlu ich konkurentov na svetové ekonomické líderstvo - Indov. Ktorí dosiahli svoje terajšie úspechy nie vďaka priemyselnej výrobe, ako ČLR, ale na základe intelektuálnych výrobkov - programových vybavení.

Svet sa zaoberá vyriešením zaujímavej otázky „ Čo sa stane ak sa Číňania stanú prvými?“

Tu treba doplniť slovo „znovu“. Pretože táto krajina, ktorá niekoľko desaťročí viedla vo svete v hustote obyvateľstva, bola už niekoľko krát prvou vo svete aj vo sfére ekonómie.

Je zaujímavé, že sa dá zistiť, kto bol lídrom napr. vo 8 alebo 18 storočí na základe toho istého systému kúpyschopnosti národnej meny. Ide o to, že dane, ktoré boli starostlivo fixované na všetkých kráľovských dvoroch, boli vyberané v peniazoch aj v naturáliách. A tak nieje zložité si predstaviť, koľko stála v danom storočí napríklad ryža alebo hodváb.
Výskumy na túto tému vykonáva v Rusku Vitalij Meljancev z ústavu ázijských krajín a Afriky. Za hranicami Ruska existujú tiež špecialisti na túto tému. V ich prácach sa môžeme dočítať, že približne v roku 1000 bola západná Európa 1,5 až 2x zaostalejšia ako Čína, India a iné civilizované krajiny v hodnote HDP na jedného obyvateľa. A predsa ich dobehla podľa jedných zdrojov na rozmedzí 18-19 storočí podľa iných zdrojov sa to stalo o poldruha storočia skôr. Takže keď Napoleon hovoril „Čína spí a nech spí. Beda keď sa zobudí“, hovoril na základe presného ohodnotenia vtedajšieho vojnového potenciálu tejto krajiny.

V Číne bola systémová kríza, ktorá trvala počas celého 19steho storočia a väčšiu časť 20 storočia. Zatiaľ čo na západe prebiehala priemyselná revolúcia. Teraz sa svet vracia ku svojmu pôvodnému zloženiu tj. ku „normálnemu stavu“.

Na tomto mieste je vhodné spomenúť, že zďaleka nie všetky impéria získavali svetové ekonomické líderstvo za pomoci vojen, vrážd a vydieračstva. Britské impérium - áno, Španielska ríša alebo nepodarená Portugalská - áno. India - nie, Čína - nie. Títo dvaja giganti boli naopak celé tisícročia svojej histórie objektmi dobýjania, ale oni samotní ovplývajú akýmsi zvláštnym génom neagresivity. Niekedy sa až zdá, že sa im okolitý svet zdá nie veľmi reálny a nie veľmi potrebný. To isté sa vzťahuje ku Iránskemu impériu, ktoré keď už raz vzniklo (samozrejme za vojenskej pomoci) viac už neskúšalo nič vybojovať, skôr to bolo naopak.

Dôvodom tohto divného fenoménu bola samozrejme aj bývalá ekonomická situácia, kedy bolo zložité sa pohybovať či už po súši alebo aj po mori. Nové technológie v tejto sfére boli vyvinuté západnou civilizáciou, ktorá sa v tej dobe nachádzala v dobíjajúcom štádiu rozvoja.

Čo sa však stane teraz, keď civilizácia vyvinula jednotnú globálnu ekonomiku, ktorej základ tvorí informatika a nie mechanika? Zvládnu novú situáciu kultúry založené tisíce rokov dozadu?

Zatiaľ sa v zahraničnej politike Čína a India správajú až neuveriteľne opatrne, neagresívne a naozaj ožijú iba keď sa reč zvrtne na dodávky ropy a plynu do týchto krajín. To znamená, že sú naladení rovnako defenzívne ako tomu bolo tisíc, alebo poldruha tisíc rokov dozadu. Čo bude ďalej ukáže budúcnosť.

V každom prípade je správne, že jednu zo svojich prvých dvoch zahraničných ciest podnikne nový prezident Ruska Dmitrij Medvedev do Číny. Kto nepozná túto krajinu, nemá čo robiť na dnešnej politickej scéne.

19. 05. 2008