04.8.2012 10:55:06

Čiernomorské loďstvo. Čo budeme robiť?

Vonkajšia politika Ruska, ako aj akákoľvek iná politika prechodného obdobia sa podobá
na handrová prikrývka (patchwork prikrývka), ktorá je pozošívaná z kúskov látky rôznej kvality. V niektorých smeroch je už politika stanovená dokonca aj pre dlhodobú perspektívu, ale niekde núti spomenúť si na výraz „ani ryba ani rak“. To znamená,
že predstavuje niečo protirečiace si a nepredvídateľné. Rozumie niekto, napríklad tomu, čo sa chystáme robiť v Gruzínsko - abcházskom smere? Približne takisto vyzerajú veci
aj s Ukrajinou, kde je kameňom úrazu Krym, Sevastopoľ a Čiernomorské loďstvo, ktoré sa pán Juščenko chystá vysťahovať z ukrajinského územia v roku 2017. Celá naša nádej
je pravdepodobne len v budúcich voľbách prezidenta na Ukrajine. Inak povedané staví sa na „snáď“.

Je ťažké pokladať za vážnu odpoveď vyjadrenie zástupcu nášho MIDu (Ministerstvo zahraničia) o tom, že „Čiernomorské loďstvo neohrozuje Ukrajinu“. Ako by sa len o tom hovorilo. Potom sa o niekoľko dní uskutočnil telefónny rozhovor medzi prezidentmi Ruska a Ukrajiny. Z oficiálnej správy pre tlač vychádza, že Medvedev „upozornil
na nevyhnutnosť postupovať vo vzájomných vzťahoch pomocou princípov partnerstva, nepripúšťať jednostranné rozhodnutia a iné kroky, ktoré protirečia skoršie prijatým zmluvným záväzkom.“

Samozrejme nie je možné v podobnej správe niečomu porozumieť. Je možné, že prezidenti hovorili o starom plynovom probléme, možno o Čiernomorskom loďstve, možno o ropovode Odesa – Brody. A možno že o tom, ako Ukrajina hlasovalo za Dimu Bilana
na Eurovizii. Aj keď sotva v telefónnom rozhovore je reálne vážne prejednávať taký problém, akým je naša základňa v Sevastopoli, takže ak sa aj tato téma riešila, tak najskôr len vo všeobecnosti. Nie je vylúčené, že Medvedev a Juščenko búdu o tomto hovoriť počas budúceho Petrohradského ekonomického fóra, v rámci ktorého je naplánované aj ich osobné stretnutie.

Svoj pohľad vyjadril Vladimír Vysotský, hlava VMF (vojenské námornícke loďstvo) Ruska: „Základná dohoda nám umožňuje mať v Čiernomorskom loďstve do sto lodí,
ale my dnes máme 35, počet členov môže predstavovať do 25 tisíc, ale my máme 11. Takže sa naskytuje otázka – čo nám bráni doplniť základné množstvo“. A dodal: „Dnes otázka nestojí o vyvedení do roku 2017. Tento názor nevyvoláva pochybnosti“.

Ale aj toto žiaľ nie je odpoveď na otázku, ktorá nás zaujíma. Aj bez pána Vysotského je jasné, že Moskva nekladie otázku o vyvedení svojho loďstva zo Sevastopoľa. Ale Kyjev áno.

Inak povedané, Rusko svoj názor na rozhodnutie Juščenka zatiaľ presne a s argumentmi nevyjadrilo. Medzitým, na podobné otázky je podľa môjho názoru potrebné odpovedať rýchlo a jasne. Koniec koncov ide o osud legendárneho Sevastopoľa, ruského loďstva a hlavne o množstvo Rusov, ktorí zostali v Kryme. Inak sa každopádne vytvára názor,
že vláda buď na toto všetko kašle alebo nemá čo k tomu povedať. Tomu, že „kašle“ ja neverím. To znamená, že práve tu v našej handrovej prikrývke je diera a okrem „snáď“ nič seriózne pravdepodobne nie je vypracované.

Medzitým čas do roku 2017 prejde určite rýchlo. S tým, že na Ukrajine akurát tomuto rozumejú a nevyhovárajú sa na to, že do dňa X sa ešte v krajine vymení nie len jedna vláda. Tam včas vymyslia stupeň nátlaku na Rusov. Citujem autoritatívny ukrajinský týždenník „Zrkadlo týždňa“: „V svetovej praxi sa našli príklady, keď vojenským jednotkách vypínali elektroenergiu, plyn, vodu. Ale Kyjev má civilizovanejšie páky pôsobenia. Napríklad, netreba zabudnúť, že teraz v otázke ruských lodí Čiernomorského loďstva, ktoré kotvia v Kryme účinkuje fakt upovedomenia o porušenia ukrajinskej hranice. Ale môže byť zmenený na rozhodnutie. Kyjev tiež môže použiť prostriedky, ktoré má v rukách v rámci obojstranných dohôd s Moskvou a sprísniť pohyb námorníkov - černomorcov
na ukrajinskom území a ich pobyt na polostrove, tým že zmenia režim registrácie dôstojníkov ČL bývajúcich v Sevastopoli na menej liberálny“.

Podľa presvedčenia väčšiny rusov Čiernomorské loďstvo zo Sevastopoľa vytláča NATO. Možno, že aj. Niet pochýb, že v Bruseli chcú odchod Rusov. Ale je tu záhada: viac
ako polovica Ukrajincov sa potešila, že na sedení NATO mal v Bukurešti Juščenko smolu a Ukrajinu ani nezaradili do plánu budúceho pripojenia do aliancie.

V skutočnosti sa Čiernomorské loďstvo nebojí Juščenka, ktorý je už na odchode. Nebojí
sa ani Timošenka s NATO, samozrejme za podmienky, že sa dodrží zákon o referende
na vstup do bloku. Ukrajina zjavne nechce do NATO. To znamená, že Čiernomorské loďstvo zo Sevastopoľa vytláča niečo iné. V tomto je nevyhnutné mať seriózne jasno.

A z hľadiska ukrajinského obyvateľa je výhodná neutralita mimoblokového politického subjektu, a tým pádom aj absencia akýchkoľvek zahraničných vojenských základní na území Ukrajiny. Nezáleží či Ruských alebo z NATO. A toto vytrvale rastúce úsilie zostať neutrálnym vytláča v prvom rade naše loďstvo zo Sevastopoľa.

Takéto sú celoukrajinské tendencie, čo samozrejme nevylučuje, že napríklad obyvatelia Krymu majú na túto otázku osobitný názor. Alebo zvlášť názor Sevastopoľcov, z ktorých časť po vyvedení Čiernomorského loďstva stratí nie len spojenie s Ruskom ale aj kúsok chleba, pretože loďstvo viacerým poskytuje zárobok.

Všetko je to vážne a veľmi bolestivé ale nemení celoukrajinské nálady, o ktorých sa vedie rozhovor. Taktiež ankety svedčia o pokojnom vzťahu Ukrajincov k Rusom a EÚ, o zreteľnom záujme Ukrajincov o pevné ekonomické vzťahy s týmito susedmi. A už vôbec nejde o protiruskú hystériu niektorých fanatikov, ktorí nenávidia moskaľov len preto, že sú to moskali (takto prezývajú Ukrajinci, Poliaci a Bielorusi Rusov a rusky hovoriacich – poznámka prekladateľa). Na Ukrajinu vo všeobecnosti sa tento jav nijako nevzťahuje.

Inak povediac, Ukrajinec nie je nepriateľ, ale je najobyčajnejší sused, ako aj mnohí iní uvažujúci len o vlastných záujmoch. Ak chcete nazvite to riadnym egoizmom, ak chcete – zdravým pragmatizmom. Sú to emócie. Podstatu vecí to nemení.

Tak sa pýtam: čo ideme robiť?

Nie tak dávno som natrafil na aforizmus od jedného anonyma: „Priateľov netreba mať, s nimi sa treba priateliť“. Veľmi rozumné odporučenie pre bratov Slovanov.

Ale nie je už neskoro?


Peter Romanov 16. 06. 2008