04.8.2012 10:55:06

Čas na investície do ruského umenia je za nami

Trh ruského umenia je prehriaty a investovať do neho na vrchole cien je necieľavedomé, myslí si riaditeľ informačnej politiky a kontaktov s verejnosťou Alfa-banky Leonid Ignat.
Minulý týždeň sa v Londýne skončila séria obchodov s ruským umením, ktorá potvrdila stálu tendenciu: preplácať za sprostredkovateľské diela si ruský zberateľ neželá, ceny sú už aj tak vysoké. Na Bonhams boli predané oba obrazy Vasilija Polenova za rekordných 6,8 milióna libier. S dvojnásobnou cenou bola predaná aj kolekcia obrázkov Alexandra Benua, za ktorú Sothebys získal 2 milióny libier. Na Christies bol predaný aj obraz Viktora Vasnecova „Bohatier“ za aj pre neho rekordnú sumu 1,1 milióna libier.
„Ceny ruského umenia sa momentálne nachádzajú na vrchole, a odhliadnuc od krízy 2008, sú nadhodnotené. Pre art-investorov nemá zmysel reagovať na takéto ponuky“, - povedal RIA Novosti Leonid Ignat. Príčinu toho vidí v globálnom probléme zberateľov ruského umenia, ktorý sformuloval krátko a jasne – málo vkusu a veľa peňazí.
Vysvetlil, že investovať do drahého ruského umenia, a nie je dôležité či ide o obrazy 19. storočia alebo o súčasných ruských umelcov, má zmysel iba vtedy, ak je kolekcia dokončená a drahá investícia len zvýši jej celkovú kapitalizáciu.
Podľa experta dnes je z finančného hľadiska účelnejšie investovať do obrazov starých európskych majstrov pretože kríza znížila ceny veľmi kvalitných diel druhej garnitúry.
„Napríklad porcelán z Imperátorskej porcelánovej fabriky je na úrovni diel iných európskych fabrík, je však omnoho drahší. Rovnaká je situácia s ruským striebrom. Chápeme, že ruského antikvariátu zostalo menej, mnohé znárodnenia, revolúcia, vojna. Z umeleckého hľadiska sú si západné a ruské cennosti rovnocenné, naše sú však niekoľkonásobne drahšie. Nehovorím o tom, že trh je preplnený falzifikátmi“, - poznamenáva Ignat.
Mimochodom, podľa neho sú nafúknuté ceny vlastné nielen ruskému art-trhu, ale aj svetovému, obzvlášť v segmente súčasného umenia.
„Do krízy 2008 žil západný svet v ilúziách. Investičné banky boli iné, stimulácia úverov dospela do toho, že všetci žili vyše 20 rokov na dlh. Objavili sa mladí a úspešní junci, ktorí si priniesli svoj spôsob života v penthausoch bez dekorácií, no s obrovským voľným priestorom, ktorý bolo treba nejako vyzdobiť. Tu sa zrodila potreba súčasného umenia“, - povedal Leonid Ignat.
Vzápätí za mladými zberateľmi sa vydali aj banky, ktoré začali formulovať balíky umenia, vkladajúc do nich okrem prevereného čínskeho porcelánu a klasických obrazov starých majstrov aj súčasné umenie, ktoré sa však stále považovalo za rizikovú investíciu.
Podľa Ignata je trh so súčasným umením „vytvorený zvláštne“, pretože ho regulujú niekoľkí veľkí hráči, ktorí pracujú s tými, či onými menami. „Je to ako v šou biznise, ktorom sa do utvárania povedomia o menách vkladajú veľké peniaze a na záver z toho vychádza názor, že tento a tento autor je veľmi dobrý a stojí toľko peňazí.“
Naše banky si myslia, že investície do ruského umenia a contemporary sú z hľadiska investovania pochybné, no na druhej strane sú pripravené využívať ako záruku antikvárne predmety a umenie.
„Bankári sú zainteresovaní aby sa predmety umenia a antikvariát brali ako ručenie. Môžete ručiť autom, no nie Repinom, hoci Repin je likvidný“, - vysvetlil predstaviteľ Alfa-banky. Dnes sa to nedá urobiť pretože to obmedzujú existujúce zákony.
RIA Novosti, 6. december 2011 (krátené)