13.9.2018 21:11:57

Bývalý veľvyslanec Česka v RF: Hrozba ozbrojeného konfliktu je v EÚ väčšia, než sa nám zdá

Bývalý zástupca riaditeľa kontrarozviedky, signatár Charty 77, veľvyslanec v Ruskej federácii a na Ukrajine, Jaroslav Bašta pre Sputnik okomentoval niektoré otázky spojené s EÚ a migrantmi.

Čím je poháňaná dnešná ponovembrová spoločnosť. Akou myšlienkou? Keby ste to zhodnotili ako akademik, diplomat, politik, ako človek, ktorý sa o tieto veci zaujíma? Čo je hybným impulzom súčasnej českej spoločnosti v rámci európskych štruktúr?

Obávam sa, že zatiaľ ani nevieme kade kam. Jediné, čo je nám snáď jasné, je „odkiaľ”… Ale ani na tom sa jednomyseľne nezhodneme; každý tú minulosť vidí inak. V súčasnej dobe zastávam jeden jediný zásadný postoj, a to, že varujem pred vyostrovaním napätia a pred možnosťou ozbrojeného konfliktu v Európe. Obávam sa, že tento stret je o niečo bližšie, než si myslíme, z jedného jednoduchého dôvodu: svoju rolu tu zohráva istá neukotvenosť a kríza, ktorou prechádza EÚ. Keď sledujem dve veci, ktoré spolu súvisia 1) migračnú krízu a spôsob, akým migračnú krízu vedenie EÚ riadi, alebo skôr neriadi 2) výsledky volieb v jednotlivých štátoch, tak sa skratka ukazuje, že pri každých voľbách v tej či onej členskej krajine získavajú stále silnejšie pozície politickej strany, ktoré sú buď minimálne euroskeptické, alebo presadzujú odchod z EÚ. Ako historik, keď sa na to dívam, sa tak trochu bojím toho, že rozpad EÚ by nemusel prebehnúť tak mierumilovne, ako prebehol rozpad ZSSR.

 

Ak ide o migráciu, opýtam sa špekulatívne: máme zákon o miestnom referende, ktoré môže vyvolať pár ľudí, ktorí sú schopní zorganizovať tzv. „prípravný výbor”; niektoré neziskovky v tomto zmysle inštruujú našich občanov, ako napr. Transparency International. Referendum môžu odštartovať však i nečeskí (neautochtónni) spoluobčania — resp. občania EÚ. Stačí, aby sa včas prihlásili k trvalému pobytu v mieste konania plebiscitu. Migranti získavajú, či budú nadobúdať občianstvo ČR (keďže sa tak deje v ostatných krajinách EÚ, asi je to otázka času). Keby väčšie množstvo exilantov začalo iniciovať miestne referendá, nedáva to dôvod k obave či ide o premrštenú predstavivosť? V priebehu referenda sú predsa miestni zastupitelia zablokovaní, nemôžu rozhodnúť v tých otázkach, ktoré sú predmetom lokálneho referenda. Nejde o plíživé podkopávanie štátnej moci v ČR a o marginalizáciu politickej vôle pôvodne českého obyvateľstva?

Možno je to zbytočná obava, ak ide o referendá. Objektívne uznávam, že je tento „optimizmus” motivovaný hlavne tým, že sa nič podobné u nás zatiaľ nestalo. Na druhej strane máme dosť horúce skúsenosti s tzv. volebnou turistikou, ktorá sa týka komunálnych volieb na miestnej úrovni, kde dochádza presne k tomu, o čom ste hovorili. Čo zatiaľ v rámci Českej republiky bolo, sú zaznamenané prípady v niektorých menších obciach, kedy sa tam v období pred voľbami nasťahovalo niekoľko desiatok občanov z iných miest ČR; toto je typický model pre severné Čechy, pomocou ktorého sa docielili zmeny volebného výsledku. Bol proste zvolený niekto iný a ak si to dobre pamätám, existujú obce, kde súd musel voľby dokonca niekoľkokrát kvôli týmto volebným podvodom zrušiť. Takže ono nebezpečie, ktoré by snáď hrozilo v prípade miestnych referend, je istou podmnožinou citovanej volebnej turistiky.

Momentálne panuje istý zmätok. Podľa našich volebných zákonov môže v miestnych voľbách a do Európskeho parlamentu hlasovať iba človek, ktorý má v tom danom mieste trvalý pobyt, teda občianstvo EÚ a trvalý pobyt. Na základe sťažnosti istého slovenského občana vyniesol súd v Brne rozhodnutie, kedy sa povedalo, že tento človek mohol hlasovať, i keď tam má len prechodné bydlisko. Teraz tu však máme presne ten moment, kedy sa uvažuje, či sa napríklad v tých severných Čechách k tomu prechodnému bydlisku neprihlásia iní občania EÚ, ktorí by potom mohli ovplyvňovať miestnu politickú situáciu, miestne voľby, miestne zastupiteľstvo. To by potom naozaj mohlo pokračovať i tak, ako ste o tom hovorili, že by sa presadzovali záujmy niekoho iného. Neviem o tom, že by sa niečo podobné stalo, ale vyvolalo to veľmi silný rozruch. Bola to záležitosť asi pred mesiacom. Prebiehala ako v tlači, tak vo verejnej diskusii.

 

Čo myslíte? Voľby do európskych štruktúr majú v ČR malú účasť v porovnaní s ostatnými voľbami. Keby sa manipulovalo lokálnymi voľbami (referendami), bol by to dobrý spôsob, ako ovplyvniť komunálnych politikov, ktorí sa ešte nenechali ovplyvniť globálnu politikou. Existuje naozaj hlboká priepasť medzi vrcholnými politikmi ČR a tými malými komunálnymi? Nota bene, medzinárodné neziskovky rokujú na ministerstvách, získavajú od nich granty. Akcieschopnosť či autorita miestnych politikov môže byť takto „nepochopiteľne” podkopaná, predovšetkým, keď sa do procesu — paradoxne po dohode s ministerstvom — namontuje tretia, nikým nevolená strana!

Existuje jeden veľmi významný rozdiel medzi politikmi na tej najnižšej komunálnej úrovni a politikmi na úrovniach vyšších, a to je dôvera občanov v nich, v politikov. Starostovia a ďalší ľudia zo zastupiteľstiev majú vo všetkých prieskumoch verejnej mienky pomerne vysoký rating dôvery spoluobčanov, čo sa o politikoch už na krajskej, ale predovšetkým potom na celoštátnej úrovni, povedať nedá. Česká politická scéna je momentálne roztrieštená spôsobom, ktorý snáď história nepamätá. Je samozrejme otázka, ako by sa ľudia z tej komunálnej úrovne správali, keby sa dostali do pozície, v ktorej sú teraz vrcholní politici, ale dá sa predpokladať, že minimálne nejakú dobu by to fungovalo lepšie. Pokiaľ ste sa pýtali na voľby do Európskeho parlamentu, ktoré nás čakajú budúci rok: myslím, že to bol niekto z europoslancov, ktorý veľmi správne konštatoval, že budúci európsky parlament bude plný, ako on hovorí, populistov. Toto potvrdzuje, čo som vám už hovoril. Keď sledujete voľby za posledné 2 roky, pozrite sa na to, aké výsledky dosiahli euroskeptické strany v Holandsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, v Taliansku… Teraz je na rade Švédsko. Úplne jednoznačné je to v Maďarsku, Poľsku… Konštatujú trend, ktorého sa obávam, ktorý by mohol viesť až k rozpadu Európskej únie. Mohlo by dôjsť k rozpadu, ktorý de facto naštartoval brexit, teda odchod Veľkej Británie z EÚ; je úplne jedno, že sa to s Britániou takto tiahne. Ono je potom už len otázkou, čo sa s EÚ stane, keď v členských krajinách zostanú pri vláde prevažne samí euroskeptici…

 

Podporuje sa snáď migrácia do Európy Bruselom účelovo, aby sa EÚ rozpadla takto, keď sa to nedá urobiť inou cestou? Teda aby to po všetkých tých eurointegračných programoch a procesoch v 90. rokoch nevyzeralo tak hlúpo? Nie je to tak, že je okrem nás i Brusel úplne bezradný, čo ďalej? Je to tá situácia, kedy globálne nevieme, kam ďalej?

Nie som si istý. Migračné vlny sú podľa mňa skôr výsledkom súhry nešťastných okolností, než aby to bol úmysel. 1) personálne obsadenie vedenia EÚ je historicky najslabšie. To je prvý moment. 2) skorumpovanosť niektorých krajín; niektoré krajiny sa odmietli podieľať na ochrane Schengenu. Nechuť sa prejavila v roku 2015, kedy bola najväčšia vlna migrácie, ktorá smerovala do Nemecka. Táto vlna ale de facto to pokračuje stále.

Spočiatku sme počuli zdôvodnenie, že do EÚ prichádzajú ľudia postihnutí vojnou. Lenže teraz migračná vlna ide zo severnej Afriky. Týka sa migrantov, ktorí sem idú preto, aby sa mali, ako sami hovoria, lepšie. Miestnych sa nikto nepýta, či sa im to páči, alebo nepáči. Potom to začína ako v Chemnitzu. To je len začiatok. Naviac, budem trošku paušalizovať, si všimnite, ako je z hľadiska vnímania migrácie Európa rozdelená. Je rozdelená takým zaujímavým pásom od juhu k severu. Posledné voľby boli v Taliansku, kedy vyhrali dve euroskeptické strany. Vyhrali preto, pretože sa tvrdo postavili k migrácii. Že sa Taliansko stalo vstupnou bránou pre migráciu z Afriky, bolo okrem iného spôsobené práve i korupciou, mafiou a ďalšími záležitosťami. Rakúsko je v tomto smere na tom veľmi podobne. Slovinsko — to isté. Česká republika je ako vždy niekde medzi, ale aj tak premiér vyhlasuje: „ani jedného migranta!” O Poľsku nebudeme hovoriť, o Maďarsku nebudeme hovoriť, pretože tam to vymedzenie sa je práve kvôli migrácii úplne naporúdzi. Teraz sa naviac ešte ukazuje, že i východná polovica Nemecka, teda na východ od železnej opony, sa chová rovnako ako Poliaci alebo my. Takže preto hovorím, že tá migrácia je moment, ktorý ohrozuje súdržnosť EÚ. Zároveň si nie som vôbec istý, že by za všetkými týmito procesmi stála nejaká záhadná konšpirácia. Je to skôr nešťastný súbeh okolností a dôsledok toho, že všetkým zúčastneným v tom procese ide len o zisk, o peniaze. Ide o to migrantom, ktorí sa chcú mať lepšie, pretože počuli že v Európe je dobre… O to isté ide neziskovkám a pašerákom ľudí, ktorí zarábajú na tom, že pašujú migrantov viac, než koľko zarábajú na obchode s drogami, naviac je to ešte bezpečnejšie. O peniaze ide i neziskovkám, ktoré veľmi úzko spolupracujú s migrantami, takže niekedy sa nedá ani odlíšiť organizovaný zločin od niektorých typov neštátnych neziskových organizácií. Koniec koncov sú občas do procesu zapojení i úradníci ako na vysokých miestach, tak v tých regiónoch, pretože to, že niekam príde migrant, to prináša dotácie. Vedia to i tam hore, i v regiónoch. Všimnite si, ako na tom v Nemecku zarábajú banky, poisťovne, hotely, rôzne ubytovne a ďalší. Toto je jedna stránka veci. Druhá stránka veci je to, že existujúca garnitúra by musela prijať určité tvrdé opatrenia. Vezmite si prípady, keď migranti útočia na policajtov, preliezajú ploty… Takéto incidenty by kedykoľvek v histórii skončili streľbou zo strany orgánov moci. To je dnes nemysliteľné, takže to bude pokračovať ďalej. Dôjde k ďalšej eskalácii.

 

Čo ako historik hovoríte na to, že sa tu oficiálne tvrdí, že je potrebné preriediť českú krv krvou iného etnika?

To je rasizmus naruby. Lepšie povedané, čudujem sa, že ľudia, ktorí toto hovoria, ešte nie sú stíhaní za rasizmus.

 

Keby sa stalo, že sa EÚ nasýti príjmu utečencov a ak sa vytvoria podmienky pre to, aby sa u nás začali mať utečenci dobre a tí sa začnú usadzovať u nás, sme na to nejak pripravení? Nehrozí nám, že budeme veľmi prekvapení? Stále sa u nás omieľa mantra, že „toto sa ČR nemôže stať”. Ono sa ale kedysi hovorilo, že i AIDS či choroba šialených kráv sa ČR isto vyhne. A zatiaľ…

Viete, veľa som premýšľal o tejto záležitosti nielen kvôli tým posledným udalostiam v Chemnitzi, ale i kvôli udalostiam ku ktorým pred rokmi došlo u nás v ČR, na ktoré sa dosť zabúda. Tu existuje jeden obrovský problém. Ako náhle sa nejaká časť občanov vydelí a začne chovať neadekvátne, začne porušovať pravidlá pokojného súžitia a iné, tak to vyvolá napätie a to napätie potom na rozdiel od Nemecka vybuchne v nepokoje, ktoré trvajú niekoľko dní: to bol Janov v severných Čechách, to boli pred rokmi Budějovice a pod. Ja by som povedal, že i tí migranti, ktorí by sem chceli ísť, toto vedia. Tu je jeden moment, ktorý je asi dobré zdôrazniť. Maďari, Poliaci, my, Slováci, koniec koncov teraz sa ukázalo že i tí východní Nemci, my všetci máme za sebou generačne tradíciu vzbury, ktorá prišla pred takmer tridsiatimi rokmi. Západ sa nedostal do situácie, kedy by svoju vládnucu vrstvu považoval za nepriateľa, proti ktorému je potrebné vystúpiť. Lenže u nás je práve toto v spoločenskom a historickom vedomí. Niektoré veci sú, ako zisťujú niektorí vedci, dokonca daný geneticky a prenášajú sa cez generácie. Tu by to jednoducho pre tých, ktorí by prišli a začali sa zle chovať, bolo zlé. Pre agresívnych migrantov by to u nás nedopadlo vôbec dobre.

 

Vedia to o našej schopnosti rezistencie aj tí potenciálni utečenci? Niekto im to povie? Veď nepoznajú naše dejiny…

Hovoria im to tí ich krajania, čo tu už dlhodobo žijú. ČR i Česi majú niekoľko zaujímavých zvláštností. Tu pre nikoho, kto príde z vonku, nie je problém sa integrovať. Stačí, aby sa choval tak, ako sa chovajú ostatní. Tzn. aby pracoval, choval sa slušne, nič nerozbíjal, pozdravil, trochu sa naučil česky a nikto mu nebude nadávať, že hovorí zle či s prízvukom. Môže tu pokojne žiť, a to, že má tmavšiu pleť či kučeravé vlasy, je jedinečný atribút, ktorrý ho robí zaujímavým. Máme tu niekoľko generácií ľudí, ktorí prišli hneď po 2. svetovej vojne. Prišli k nám Gréci, ich rodiny, bolo to po ich občianskej vojne, ktorá prebehla v Grécku. Gréci tu našli útočisko, väčšinou sa usadili na severnej Morave niekde okolo Krnova. Poznáte ich dnes len podľa priezviska. Nikto s tým nemá problém. To isté sa predtým týkalo emigrácie z Ruska, Ukrajiny, z Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny), tiež sa to týkalo ľudí, ktorí sem prichádzali študovať alebo utekali z politických dôvodov. Tieto generácie sa odlišovali i tým, že boli sekulárni. Keď sa potom s nimi potencionálni imigranti bavia, títo skôr usadlí im vysvetľujú, ako to tu v ČR chodí. Že tu nikto nestojí o to, aby sem prišli ľudia, ktorí budú robiť to, čo sa stalo v Chemnitzu. Pokiaľ o to nikto nestojí, potom to sú hlavne tí migranti, ktorí u nás už dávno žijú. V opačnom prípade by totiž riskovali, že ich Česi všetkých hodia do jedného vreca podľa vzhľadu. To nemôžu potrebovať. To nemôžu riskovať.

 

Samuel Huntington v knihe Stret civilizácií tvrdí, že dávno usadlí imigranti nie sú problémom, ale že sa radikalizujú ich deti, ktoré vyrástli v blahobyte západnej civilizácie, ktorí sem lákajú tých súčasných utečencov, ktorých radikalizujú…

Je to záležitosť, ktorá môže byť nebezpečná. Nedávno som si čítal o tom, ako to vyzeralo s nacizmom-fašizmom v ČSR medzi vojnami. U nás sa tieto javy neujali, pretože to všetkým pripadalo jednoducho smiešne!

 

Ani na Slovensku nie?

Slováci sú iní než Česi. I tí sa od nás nakazili tým skepticizmom a tak. Preto si myslím, že nejaké vonkajšie sa prihlásenie k niektorým radikálnym veciam, viz militantný islam (zahaľovanie žien a fúzy u mužov, modlitba 5 krát za deň), to tu vždy narazí na averziu okolia. Dané nebezpečie existuje, ale zatiaľ je hlboko pod tou percentnou hranicou, pri ktorej by to mohlo začať byť skutočne povážlivé. Doposiaľ tu máme nejakých 5 % ľudí, ktorí sa u nás nenarodili, ktorí prišli z iných krajín a žiadny problém s tým doteraz nie je. keď som spomenul tie medzietnické búrky, ktoré boli v severných Čechách, vždy za tým boli ľudia, ktorí sa odsťahovali do Veľkej Británie (niektorí Rómovia, pozn.) a potom sa vrátili späť a chovali sa tak, ako tam videli, alebo ako tam boli zvyknutí. Tu im to neprešlo. Museli zasahovať ťažkoodenci.

 

To boli tie udalosti v Šluknovskom výbežku, mám pocit…

Jednoducho tu k vyvolaniu nepokojov ako pred rokmi v Budejoviciach, k vyvolaniu demonštrácií, ktoré potom trvali 3 dni, stačila vtedy jedna facka. Tak si predstavte, keby tu niekto predvádzal to, čo je vidieť v tom Paríži.

 

HSP, 13. 9. 2018, Sputnik