17.7.2013 21:20:37

Branislav Fábry: Prečo budem voliť Jána Čarnogurského?

 

Je dobre známe, že v roku 2014 sa v SR uskutočnia voľby prezidenta SR. Zúčastní sa ich veľmi rôznorodá skupina kandidátov, avšak tak, ako v roku 2009 hrozí, že hlavný súboj sa odohrá medzi kandidátom dominantnej politickej strany Smer-SD a kandidátom mienkotvorných médií.

 

Ani Smer, ani vlastníci médií

V minulých voľbách v roku 2009 zvíťazil Ivan Gašparovič, ktorého veľmi intenzívne podporovala politická strana Smer-SD. Smer-SD bol a stále je tým subjektom, ktorý má najširšiu politickú podporu vo verejnosti. Preto jej predseda dokáže niekoľkými výrokmi zabezpečiť svojmu favoritovi na funkciu prezidenta značný počet hlasov. Lenže táto väzba na politickú stranu Smer-SD sa môže ukázať aj ako značné politické bremeno, najmä kvôli problematickým rozhodnutiam strany, ktoré potom neobchádzajú ani prezidentský palác. Bolo to vidieť napr. pri probléme s voľbou generálneho prokurátora. Práve kvôli týmto rizikám sa domnievam, že za prezidenta treba voliť osobnosť, ktorá dokáže konať nezávisle od strany Smer-SD.

Na druhej strane ale musím povedať, že si nerobím ani ilúzie o tých kandidátoch, ktorých sa médiá snažia podsúvať ako alternatívu ku kandidátovi Smeru-SD na funkciu prezidenta. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že ak má niekto značnú podporu mienkotvorných médií, tak je napojený na tých, ktorí tieto médiá vlastnia. Žiaľ, mienkotvorné médiá sú takmer úplne v rukách rôznych príslušníkov finančnej oligarchie, často i zahraničnej. Uvedená oligarchia má schopnosť mediálne mobilizovať verejnú mienku pre svojich kandidátov na funkciu prezidenta SR a očierňovať tých ostatných. Nie je veľmi zložité vypozorovať kandidátov mienkotvorných médií a každý, kto rozmýšľa, si rýchlo všimne ako "svojich" kandidátov mienkotvorné médiá nepochopiteľne šetria tam, kde by iných určite kritizovali. Typickým kandidátom mienkotvorných médií bola v roku 2009 Iveta Radičová. Čosi podobné sa bude asi opakovať aj v kampani na funkciu prezidenta SR v roku 2014, hoci zatiaľ nie je jasné, na ktorej osobe sa mediálni magnáti zhodnú. 

Koho má teda voliť človek, ktorému sa nepáči ani kandidát Smeru-SD a ani kandidát mienkotvorných médií? Keď som sa nad tým zamýšľal, tak mi ako najvhodnejšia alternatíva vyšiel Ján Čarnogurský. Skúsim zdôvodniť prečo.

 

Názorové zhody a rozdiely

Aby som nebol upodozrievaný, že som predpojatý, musím predovšetkým otvorene priznať, že Jána Čarnogurského poznám osobne a zdieľam viaceré jeho postoje. Dokonca s ním pri niektorých aktivitách spolupracujem. Zdieľam najmä jeho presvedčenie, že je potrebné nájsť rozumnejšiu politiku voči Rusku a pri tejto snahe Jána Čarnogurského podporujem. Vo vzťahu k Rusku si kladiem rovnaké otázky ako on, napr.: Prečo sa okolo vystúpenia skupiny Pussy Riot vedie intenzívna mediálna kampaň, hoci si mienkotvorné médiá "nevšimli", že v roku 2011 bol vo V. Británii odsúdený R. Gilmour na 16 mesiacov za to, že sa počas masových protivládnych protestov v Londýne zavesil na britskú vlajku nad pamätníkom Cenotaph? Moje názory pozri aj tu: http://brankof.blog.pravda.sk/2012/12/24/zamlcane-fakty-o-pussy-riot/

Na druhej strane ale musím uviesť, že nie som žiaden zaslepený fanúšik Jána Čarnogurského. Existuje veľa názorov, kde s Jánom Čarnogurským zásadne nesúhlasím. Ide najmä o otázky z oblasti biológie a medicíny, napr. otázka statusu ľudského embrya. Svoje odlišné názory som opakovane povedal nielen jemu osobne, ale často som ich prezentoval na verejnosti i v odborných kruhoch, napr. ako člen Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR. Celkovo, Ján Čarnogurský má mnohé názory, kde s ním súhlasím a jeho aktivity plne podporujem, ale existujú aj také názory, kde s ním zásadne nesúhlasím.

 

Morálna autorita

Ak som prišiel k záveru, že Jána Čarnogurského podporím vo voľbách za prezidenta, urobil som tak nie pre jednotu našich názorov, ale hlavne preto, že Ján Čarnogurský predstavuje pre mňa veľkú morálnu autoritu. Presvedčili ma najmä jeho postoje voči politickým silám, ktoré dominovali na našom území pred a po roku 1989. Hoci sa Jánovi Čarnogurskému často vyčíta prehnaná rusofília, bol to práve Ján Čarnogurský, kto sa postavil proti Rusom vtedy, keď to bolo najväčšmi treba. Ján Čarnogurský sa postavil proti tomu Rusku, ktoré nás v roku 1968 okupovalo: Postavil sa proti nemu v období, keď to vôbec nebolo jednoduché a keď väčšina dnešných "rusobijcov" ponížene mlčala. Všetci vieme, že pred rokom 1989 bolo na kritiku Ruska treba skutočnú odvahu a morálnu silu. A tieto vlastnosti mal práve Ján Čarnogurský.

Aj v najťažších časoch si zachoval pevný charakter a postavil sa do čela disentu proti Moskve. Za česť mu ale slúži aj to, že keď Rusi svoje postoje zmenili a odsúdili svoju okupáciu z roku 1968, tak sa Ján Čarnogurský ako prvý dokázal oslobodiť od predsudkov voči Rusom, ktoré boli po roku 1989 na našom území veľmi rozšírené.

Morálny kredit Jána Čarnogurského u mňa stúpol ešte výraznejšie po tom, keď sa dokázal postaviť aj proti novému hegemónovi na našom území, proti USA. Ján Čarnogurský mal tú možnosť, aby sa stal miláčikom nových geopolitických hegemónov regiónu, ale on automaticky neprebehol do vládnuceho tábora. Keby sa Ján Čarnogurský stal hlásnou trúbou americkej politiky, tak by sa stal i hviezdou mienkotvorných médií. Oslavovali by ho, lichotili by mu a robili politickú kampaň. Lenže Ján Čarnogurský si radšej zachoval svoje morálne princípy a naďalej ich aplikoval pri úvahách o kľúčových politických témach. Dokázal odsúdiť bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, ako aj agresiu do Iraku 2003, či niektoré ďalšie prešľapy západných mocností. Za túto čestnosť a politickú mravnosť ho, samozrejme, čakal prísny trest v podobe hanlivej kampane v mienkotvorných slovenských médiách. Všimol som si, že ešte v čase, keď sa ani nerozhodol, či bude kandidovať za prezidenta, médiá už na neho robili pohon.

Ján Čarnogurský však morálnu úroveň potvrdil nielen voči veľmociam, ktoré určovali osud Slovenska, ale dokázal kritizovať i našich vlastných politikov. Vedel, že čestnosť mu môže priniesť veľké množstvo nevýhod, ale aj tak sa postavil voči nespravodlivosti na slovenskej vnútropolitickej scéne. Za socializmu nebojácne, ako advokát, obhajoval prenasledovaných disidentov, až kým mu boľševici nezakázali vykonávať povolanie a nezavreli ho do väzby. Za V. Mečiara zase ako jeden z lídrov opozície upozorňoval na nedostatky mečiarizmu a kritizoval spôsob rozdelenia ČSFR bez referenda. Svojimi postojmi si vtedy získal veľa nepriateľov, ale morálne princípy si uchoval. A podľa vlastných morálnych zásad posudzoval i nedostatky svojich spolupracovníkov z vlády M. Dzurindu. Aj po odchode z parlamentu Ján Čarnogurský kritizoval tie rozhodnutia pravicových i ľavicových politikov SR, ktoré považoval za nesprávne.

Ján Čarnogurský je pre mňa tiež človek, ktorý nikdy nemenil politické strany podľa okamžitého prospechu. Svoju konzervatívnu identitu, spätú s KDH, si zachoval napriek tomu, že to nebolo vždy výhodou. Na Slovensku nie je veľa politikov, ktorí zostali tak dlho verní jednej politickej strane, ako práve Ján Čarnogurský. Viacerí jeho protikandidáti sú príkladnou ukážkou „straníckej nevernosti“. Preto od Jána Čarnogurského očakávam aj názorovú konzistentnosť, ktorú u ostatných kandidátov nevidím.

Keď sa na to pozriem z dlhodobého hľadiska, tak vidím, že Ján Čarnogurský vždy volil spravodlivú stranu pri svojich zásadných politických rozhodnutiach. Mal pravdu, keď kritizoval Moskvu a jej poskokov z KSS pred rokom 1989. Mal pravdu, keď kritizoval USA a ich mediálnych poskokov pri agresívnej svetovej politike, či pri obchádzaní OSN. A Ján Čarnogurský mal pravdu i vtedy, keď sa ako jeden z prvých postavil i proti V. Mečiarovi na vrchole moci. Takže hoci existujú témy, kde s Jánom Čarnogurským nesúhlasím, som presvedčený, že aj pri nových dilemách politiky bude Ján Čarnogurský konať čestne a mravne. Skúsenosti sú pre mňa tým najlepším dôkazom!

           

 

Prečo ho v médiách neradi?

Hlavný problém slovenských volieb v súčasnosti však spočíva v tom, že čestnosť a mravnosť kandidátovi na prezidenta v kampani veľmi nepomôžu. To, čo pomáha, je cielená mediálna kampaň alebo silní sponzori. Keďže sú však médiá, ich majitelia, ako aj vládnuci politici takí, akí sú, tak Jánovi Čarnogurskému držať palce nemôžu. Podobne, ako na neho za socializmu kvôli kritike režimu útočili komunistické médiá, tak na neho dnes kvôli jeho názorom útočia a budú útočiť počas celej kampane silné proamerické médiá. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že hlavné mienkotvorné médiá v SR sú voči Jánovi Čarnogurskému veľmi zaujaté. Prehliadajú jeho záslužné aktivity a vymýšľajú očividné nepravdy, len aby ho zdiskreditovali.

V médiách sa napr. nikdy nepíše o pomoci Jána Čarnogurského utečencom z Kosova. Ide pritom o veľmi záslužnú činnosť, lebo po roku 1999 z Kosova muselo utiecť asi štvrť milióna Srbov a Rómov, najmä žien, detí a starcov, ktorí dodnes živoria v biednych podmienkach v rôznych častiach Srbska. Tento exodus spôsobil, že Kosovo je dnes etnicky z veľkej časti vyčistené a keďže tam ubudlo Srbov či Rómov, tak je aj menej etnických konfliktov medzi nimi a Albáncami. Na etnickej čistke voči ne-Albáncom spočíva aj oslavovaná "stabilita" dnešného Kosova. Bohužiaľ, srbskí a rómski vyhnanci sa dodnes nemohli vrátiť do svojich domovov a ostali zabudnutí. Zabudli na nich aj tie mimovládne organizácie, ktoré majú vo svojej náplni utečencov a za svoju "starostlivosť" o Balkán už dostali aj statisíce eur zo štátneho rozpočtu SR. 

Lenže o vyhnaných Srboch a Rómoch pokrytecky mlčia nielen naši, ale i európski politici, ich médiá a mimovládne organizácie. V Európe existujú nemnohé výnimky, ktoré si všimli štvrť milióna nešťastných ľudí a medzi tie výnimky patrí práve Ján Čarnogurský. Navštevuje kosovských Srbov, píše otvorené listy za právo na návrat vyhnancov a organizuje demonštrácie na podporu utečencov. Žiaľ, všetky tieto jeho aktivity mienkotvorné médiá úplne ignorujú. Napr. 22. mája 2013 Ján Čarnogurský organizoval v Bratislave veľkú demonštráciu za práva utečencov z Kosova, dokonca za účasti srbského primátora z Kosovskej Mitrovice. Všetko jedno, mienkotvorné médiá túto akciu Jána Čarnogurského úplne odignorovali. Je smutné, že keď v Moskve demonštruje tridsať ľudí proti Putinovi, tak sú toho slovenské noviny plné, ale keď sa na Námestí SNP v Bratislave uskutoční významná demonštrácia za práva utečencov z Kosova, tak v slovenských mienkotvorných médiách ani zmienka. Človek nemusí byť príliš podozrievavý, ani príliš "rusofilný", aby pochopil plnú absurditu a tendenčnosť takéhoto "spravodajstva". 

Cielená diskreditácia Jána Čarnogurského sa však deje aj inak: o Jánovi Čarnogurskom vypúšťajú mienkotvorné médiá pravidelné lživé informácie. Napr. názov rozhovoru s Jánom Čarnogurským v denníku Sme bol redakciou otitulkovaný: "Čarnogurský: Pre voliča Smeru som ideálny". Pozri: http://www.sme.sk/c/6796627/carnogursky-pre-volica-smeru-som-idealny.html

Takýto titulok sa objavil napriek tomu, že Ján Čarnogurský nič také v rozhovore nepovedal. Čo bolo cieľom uvedenej manipulácie? Jednoducho, mnohí pravicoví voliči, ktorí si prečítali iba titulky denníka Sme namiesto celého rozhovoru, na podobné manipulácie isto zareagujú a Čarnogurského voliť nebudú. Mediálna kampaň proti Čarnogurskému pritom naštartovala už dávnejšie, takže podobných lží a predsudkov o Čarnogurskom sa v slovenských médiách nájde dosť.

 

Kto iný?

Pri voľbe prezidenta sa však na mediálne „informácie“ veľmi spoliehať nebudem. Je mi jasné, že človek s morálnym profilom, ktorý nechce slúžiť hegemónom, vládnucim na našom území a neposlúcha ani vlastníkov médií, či najsilnejšiu stranu, je pre dominantné politické sily v štáte neprijateľný. Ja ale budem práve preto voliť Jána Čarnogurského. Je to totiž človek, ktorým nedokáže manipulovať ani Smer-SD a ani zahraniční vlastníci médií.

Pri porovnaní s inými kandidátmi sa spýtam: Máme nejakého iného politika, ktorý pred rokom 1989 kritizoval Moskvu za jej zločiny a po roku 1989 zase Washington za jeho zločiny? Existuje niekto, kto sa nezľakol ani komunistických súdov, ani mečiaristických tajných služieb a nechodil privatizovať do konšpiračného bytu Gorily? Máme človeka, ktorý nemení morálne princípy a politické strany podľa okamžitého prospechu? Osobne viem nájsť len jedného takého kandidáta na prezidenta - je ním Ján Čarnogurský!

Branislav Fábry