30.4.2016 16:04:21

Boli sme na medzinárodnej konferencii Geopolitika Ruska

 

Dňa 28. apríla 2016 sa v Bratislave konala medzinárodná vedecká konferencia pod názvom „Geopolitika Ruska“, ktorej sa zúčastnil aj bývalý prezident SR Ivan Gašparovič, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský a ďalší bývalí i súčasní politici. Na úvod sa k prítomným prihovoril veľvyslanec RF Alexej Fedotov a rektor Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov Praha Václav Soukup. Osobitným ťahákom bola na konferencii prítomnosť ruského spisovateľa a analytika Nikolaja Starikova.

 

Zaznelo vo vystúpeniach

A. Fedotov: - Pokračuje nanucovanie jedného pohľadu na svet pre všetkých.

- Ako sa úloha národného faktoru v politike pomenúva nacionalizmom.

- 11. rokov sa v OSN prijíma rezolúcia proti glorifikácii nacizmu a fašizmu. Každý štát svojím hlasovaním ukazuje kam kráča!

(Slovenská republika sa v ostatných rokoch pri hlasovaní proti glorifikácii... zdržiava – pozn. red.)

Neskôr v diskusii povedal:

- O radu konferencií, od radu politikov dnes počujeme mýtus o tom, že v 2. sv. vojne zvíťazili USA, že Európu tiež oslobodili Spojené štáty.

Pracoval som v Česku, teraz na Slovensku, a vidím, ako sa táto mytológia dvíha na politický štít. Ako sa v rade prípadov na politickej úrovni propaguje na úkor toho, že sa nehovorí o Červenej armáde a jej vklade, ale o jednoduchom vklade, z ktorého sa dnes robí hlavný. Ide teda o zámenu pojmov!

To ako sa to teraz robí v Poľsku (odstraňovanie pamätníkov...) nie je náhodným javom.

Na každú reálnu udalosť, na jej každé hodnotenie sa vyrábajú tisíce informácií. No a to, čo je v nich pre mienkotvorné médiá nebezpečné, sa jednoducho vyplavuje.

Súčasnú mienkotvornosť (mainstream) by som porovnal s neoboľševizmom keď si neveľká skupina politikov, ľudí...   prisvojuje právo hovoriť v mene väčšiny. A potom koná proti tejto väčšine.

 

V. Soukup: - Expanzia masmédií spôsobila premenu spoločnosti na postmodernú. Pohľadom verejnoprávnych televízií sa náš svet stal svetom hyperreality, čiže svetom umelým. Čiže informácie z televízie nie sú už odrazom reality. Čoraz viac začína platiť myšlienka Saint-Exupéryho, že to, čo je dôležité, je očiam neviditeľné.

 

Oskar Krejčí, Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave VŠMVV Praha:

- Rusko už v dejinách predviedlo päť štátností. Od Kyjevskej Rusi po súčasnú Ruskú federáciu.

- Krach štátnosti začína krachom elít. Kto sa chce o tom presvedčiť viac, nech si prečíta Dostojevského román Besy (politický román o zničujúcej moci).

- Rusko nikdy nezničila vonkajšia, ale vlastná vnútorná sila. Rusko má však silu, že sa aj samo dokáže obrodiť.

- Geopolitické riešenie ruskej štátnosti neexistuje.

- Základom mieru nie je geopolitická prevaha, ale rovnováha a vzájomná závislosť.

 

Jevgenij Kožokin, Štátny inštitút medzinárodných vzťahov v Moskve, MGIMO:

- Ako ubrániť práva väčšín, aby nám nediktovali menšiny?

- Moslimovia absolútne uznávajú silu, preto nesmieme byť slabí.

- Prečo sú moslimovia dnes takí sebavedomí? Pretože po odchode ZSSR z Afganistanu si povedali – my sme zvíťazili! A to isté si hovoria aj teraz po porážke USA v Afganistane, v Iraku.

 

Grigorij Tiščenko, Ruský inštitút pre strategické štúdie, Centrum euroatlantických štúdií Moskva:

- Samit NATO v júli 2016 bude riešiť len dve otázky: 1. vlastné rozšírenie a 2. postup (boj) proti Rusku.

 

Svetozár Krno, Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF v Nitre:

- Ak sa Rus dostane do problémov, dokáže sa nich sám aj dostať.

 

Vladimír Prorok, Vysoká škola ekonomická Praha:

- Čo je ruské špecifikum? 1. skúsenosti Rusov, 2. vytváranie multietnickej a multináboženskej civilizácie.

Rusi majú tiež skúsenosť s neustálym konfliktom silnej centrálnej moci a smuty.

V čom je ich slabina? Majú nižšiu schopnosť analýzy, nakoľko analýza potrebuje menšie celky. A po druhé, nedoceňujú materiálnu stránku života.

- Najväčším problémom EÚ je kvalita európskych elít. Hlúposť sa totiž nedá prognózovať!

- Najškodlivejšia v našom živote je ilúzia.

- Propaganda nastupuje vtedy keď zavadzia pravda.

 

Maxim Braterský, Národná výskumná univerzita, Vysoká škola ekonomická, Moskva:

- S vedúcou úlohou USA vo svete by sa dalo súhlasiť ak by sa USA nemýlili!

- Obraz dneška z pohľadu Rusov – dovtedy ste s nami nerátali, kým sme nezačali bombardovať

- Rusko má dnes najhoršie postavenie v dejinách:

a) Západ je proti nám zjednotený,

b) Na východe máme ekonomicky najsilnejší štát sveta – Čínu,

c) Od juhu nám hrozia islamisti.

- Rusko je dnes vo všetkých parametroch 3 – 7 krát slabšie ako NATO.

- Dnešný svet už nemá medzinárodné právo!

 

František Škvrnda, Ekonomická univerzita v Bratislave:

- Téma Sýrie: Za začiatok nepokojov sa považuje tvrdší postup vlády 15. 3. 2011.

                       Zlom – Rusko zabránilo zásahu USA v Sýrii – likvidácia chem. Zbraní.

                       2. zlom – September 2015, nasadenie Vojenských a kozmických síl RF.

 

N. Starikov: - Rusko je dnes hasičom medzinárodných problémov.

- Kto tiahol na Rusko, aby ho delil, sám bol nakoniec rozdelený.

- USA potrebujú v Európe všetko, len nie mier!

 

Pavel Gavlas: Inštitút globálnych štúdií UJAK Praha:

- Americké videnie sveta: Otázkou nie je, či USA povedú svet, ale ako ho povedú?

- Tak, ako sa Západ nebránil Hitlerovi, tak isto sa nebráni ani Islamskému štátu.

- Cesta trvalého konfliktu je cestou záhuby ľudstva.  

 

Z diskusie

Ján Čarnogurský: Na Slovensku je tak vláda, ako aj relevantná časť občanov proti vojenským základniam na našom území. Registruje to Rusko a aký význam tomu prikladá?

A. Fedotov: - Akékoľvek rozšírenie, akýkoľvek integračný proces je normálnou záležitosťou. Ale iba dovtedy, keď nie je hrozbou pre niekoho iného. Zodpovední politici by teda mali riešiť a nie vytvárať problémy.

Na vznik základní okolo našich hraníc budeme reagovať. Spôsobom, ktorý nazývame asymetrickou odpoveďou. Znamená to, že budeme vytvárať zbraňové systémy, ktoré toto ohrozenie môžu vykompenzovať. Konštruujeme zbrane, že hlavným mestám, ktoré tieto plány (o základniach...) tvoria, nezostanú žiadne ilúzie, že odpoveď bude v každej situácii adekvátna.    

Vladimír Mikunda