07.8.2020 20:15:53

Bola to bombová misia, hovoria Američania. Potreboval svet takúto hroznú výstrahu?

Pohľad na atómový hríb asi hodinu po výbuchu bomby „Little Boy“
Pohľad na atómový hríb asi hodinu po výbuchu bomby „Little Boy“
(foto: TASR/AP-U.S. Army via Hiroshima Peace Memorial Museum)


Je iba zhoda okolností, že práve v týchto dňoch, keď sa pozornosť všetkých sústreďuje na Bejrút, kde sa stala jedna z najstrašnejších explózií posledných desaťročí, si svet pripomína 75. výročie „misie“ letectva USA v japonských mestách Hirošima a Nagasaki. (HSP)



Áno, takto to oni nazývajú: misia. Nuž, zopakujme si, čo títo „misionári“ vtedy, keď už bolo o osude vojny rozhodnuté, spáchali na nevinnom civilnom obyvateľstve. Dňa 6. augusta 1945 zhodil americký bombardér atómovú bombu so silou 15 tisíc ton TNT na japonské prístavné mesto Hirošima. O tri dni neskôr iné americké lietadlo zhodilo bombu o sile 21 tisíc ton TNT na iné japonské prístavné mesto Nagasaki.

Obe mestá boli zničené, údaje o počtoch obetí sa líšia, ale všetci sa zhodujú v tom, že išlo o státisíce ľudí, z ktorých takmer polovica umrela strašnou smrťou ešte v deň explózie, a ďalšie stovky tisíc ľudí umierali aj mnoho rokov po vojne na rakovinu v dôsledku ožiarenia.

Bolo to v čase, keď už bolo Nemecko porazené, vojna sa už v Európe dávno skončila a bolo nad slnko jasnejšie, že nemôže dopadnúť inak, než porážkou Japonska. Bezprostredným dôvodom japonskej kapitulácie 14. augusta napokon asi ani neboli americké jadrové útoky, ale fakt, že práve v tých dňoch sa do bojov zapojila aj sovietska Červená armáda, ktorá obsadila Mandžusko a Japonci sa báli, že ak sa nevzdajú Američanom, Sovieti im zaberú aj ďalšie územia.

Akokoľvek Američania vysvetľujú (nie ospravedlňujú, oni sa dodnes neospravedlnili, hoci predviedli určité „pokusy o zmierenie“ s Japonskom) tento strašný vojnový zločin na civilnom obyvateľstve, ktorý môžeme spokojne zaradiť na jednu úroveň s inými najhoršími zverstvami toho obdobia – áno, presne s tým, na čo myslíte – faktom je, že žiadne naozaj presvedčivé odôvodnenie neexistuje. Jediná ako-tak zmysluplná, ale v žiadnom prípade nie akceptovateľná argumentácia je azda iba strašné, morbídne vysvetlenie, že ľudstvo malo takýmto desivým spôsobom možnosť spoznať nebezpečenstvo jadrových zbraní, aby sa poučilo a v budúcnosti nikdy viac niečo také nedopustilo ešte v oveľa väčšom meradle, keď budú jadrové zbrane o mnoho rádov horšie.

Spojené štáty sa nielen že neospravedlnili, ale oni svoje vtedajšie počínanie obhajujú. Netreba zabúdať, že ako jediní na svete majú v platnosti takú vojenskú doktrínu, že v prípade, keď to uznajú za vhodné, keď to budú vyžadovať ich americké záujmy, môžu podobnú hračku ako tie z Hirošimy a Nagasaki použiť kdekoľvek vo svete.

Napríklad v takom Libanone. Tento ekonomicky rozvrátený štát je životne odkázaný na svoj jediný veľký prístav v Bejrúte – a napríklad jediná bomba, ktorá by ten prístav vyradila z prevádzky, by tú krajinu ekonomicky už celkom zlomila a spôsobila by nepokoje a možno zmenu vlády, a tým aj zmenu pomerov v celom regióne a v konečnom dôsledku možno na celej planéte viac demokracie a ľudských práv. Nie, priatelia, to nebola konšpiračná teória, to bol iba príklad ako by mohli uvažovať misionári, ktorí disponujú humanitárnymi jadrovými bombami. Je dosť možné, že to v bejrútskom prístave bola naozaj iba nešťastná náhoda…

A ešte je vhodné si pripomenúť: títo misionári sú dnes naši najbližší vojenskí partneri.

Ivan Lehotský (HSP)