04.8.2012 10:55:06

Bol prvý – vo vesmíre i medzi nami K 75-výročiu narodenia Jurija Gagarina

Vybral sa na kozmodróm, a nechal ženu s dvomi dcérkami, keď mladšia mala ledva jeden mesiac. A velikánska fotografia, ktorú korešpondent „Komsomolky“ a spisovateľ Vasilij Peskov urobil doma u kozmonauta – 1 : utierajúc si slzy, už sa trošku usmieva ohúrená Valentína Ivanovna. Práve sa dozvedela, KDE sa nachádza jej 27-ročný muž.

Ohúrenie zakúsila celá planéta, prezidenti sú zarazení, národy potešené, ľudia jedným dychom ozvučujú nové heslo Ľudstva Mimozemského – to cvendžiace ruské priezvisko. Hoci dovtedy, v r. 1957, bol aj moskovský festival mládeže, a Prvý sputnik, ale práve heslom „Gagarin“ a aprílovým ránom 1961 začína svet poznávať Nového Človeka.

Dedinský chlapec, ktorý okúsil trampoty vojny a okupácie, si samostatne vyberá cestu k práci (remeselník-zlievač, absolvent priemyslovky) a k obrane (Čkalovské učilište vojenských letcov, služba v stíhačkovom pluku v Zapoliarí, takmer 600 letov).

Sklony k rôznym veciam u všetkých hneď odpozoroval generál Nikolaj Kamanin, učiteľ a tútor oddielu kozmonautov: „Titov poprosil o dovolenie, aby nemusel ísť s nami (do kina – Red.), ale prečítať si Puškina: zdá sa, že ho chytila za srdce poézia a veľa číta. Popovič, Nikolajev, Bykovský a Neľubov veľmi dobre hrajú šachy, niekedy si zahrajú preferans (kartovú hru alebo gulečník). Juro Gagarin je ľahostajný ku kartám i šachom, ale venuje sa športu, a nenechá si ujsť duchaplný vtip alebo veselý žart“.

Križovatky a zhody osudu mladého letca: v predvečer svojich 26 narodenín, 7.marca 1960 bol Gagarin zaradený ako poslucháč do oddielu kozmonautov. Presne o rok, presne na deň sa narodila druhá dcérka Galina. K narodeniu „salutuje“ vypustenie štvrtej družice – sputnika. Na palube je – pes Černuška a „Ivan Ivanyč“ – maketa kozmonauta. Úspešné pristátie...

Medzitým samotný Jurij Gagarin o mesiac na to pristál oddelene od kabíny, pretože pristávací modul vtedy nebol vybavený systémom mäkkého pristátia. Navyše, miesto pristátia sa ukázalo mimo výpočtov (brzdové motory zabrali oneskorene), ale mohutný vietor zavliekol padáky k riečnemu zrázu. „Céder“ nestratil duchaprítomnosť, poradil si. Omnoho neskôr akademik Čertok priznal, že pravdepodobnosť úspechu bola vtedy 50 na 50. Kozmonauti, ktorí boli prítomní na stretnutí len užasnuto krútili hlavami...

Na obežnú dráhu ho vysielala celá krajina, ale privítala ho celá Zemeguľa. Sovietsky letec sa stal vizitkou civilizácie, poslom mieru, modlou filmových herečiek, maršalov a prezidentov. Vďaka smolenskému chlapcovi malo zrazu ZSSR milióny sympatizantov.

Hodnotiacou charakteristikou Gagarina bola radosť zo života, poznamenáva výskumník kozmickej techniky Džon Gridunov: „Jeho úsmev nebol ukážkový, ako u filmových hviezd alebo diplomatov. Nebolo badať ani kvapky silenosti, a už vôbec nie nadutosti pri jeho kontakte s rôznymi ľuďmi. Zato v Stredisku pre prípravu kozmonautov bol pozorný, vážny – dokonca až prísny, keď sa mali prejaviť veliteľské kvality. Tak uvažuje veterán, vďaka ktorému boli preskúmané zdroje organizmu v extrémnych podmienkach – za mrazu, pri chýbajúcej regenerácii vzduchu, pri pôsobení nárazovej vlny jadrového výbuchu. „Ale Juro napriek zvýšenej pozornosti, ktorá mu bola udeľovaná, zostával obyčajným človekom, s celou svojou oddanosťou aj so všetkými svojimi slabosťami“.
Bremeno slávy a povinností, povinností národnej aj celosvetovej úrovne. Poslanec Najvyššieho sovietu – dvojnásobný člen ÚV komsomolu, držiteľ množstva štátnych vyznamenaní, čestných uznaní rôznych spoločenských organizácií, vedeckých inštitúcií. A popri tom – zaslúžilý majster športu (v behu), veľmi dobrý hokejista a volejbalista.

Bývalý veliteľ letky z Čkalovského Alexander Ustenko takto charakterizoval svojho žiaka, ktorého bol ochotný znovu zaradiť na samostatné lety: „Pri uskutočnení previerok pripravenosti k letom ho nikdy nemusím usmerňovať v správnosti postupu alebo dopĺňať.... V kabíne lietadla sa cítil sebaisto. Nebol splašený. Naslepo vedel ako sú rozmiestnené páčky a spínače. V technike pilotovania nerobil prudké pohyby. Na pripomienky počas letu reagoval pohotovo, a nebolo potrebné dvakrát niečo opakovať. Keď sa vyskytli pauzy pri letoch, techniku pilotovania oživoval rýchlo; (ona) ....sa vynímala čistotou plnenia jednotlivých úkonov“.

A dôležité doplnenie robí Mesiacev: „Vzťahy medzi Koroľovom, ktorého takmer nikto nepoznal, a Gagarinom, ktorého poznala celá planéta, boli v celej svojej podstate a forme vzťahmi medzi otcom a synom. Sám som bol mnohokrát toho svedkom.: Jurij Alexandrovič si ctil hlavného konštruktéra ako svojho rodiča. A on aj bol jeho krstným, „pokrstil“ Jura najdôstojnejšie. A nikdy necítil žiarlivosť, nezávidel, len sa tešil z neho“.

Predčasne získavajúc vojenské hodnosti, vyznamenania, Gagarin chápal: je to preddavok. Nie pre neho, ale pre všetkých, ktorý ho vyniesli na obežnú dráhu. A v hodnosti plukovníka sa snažil vyšvihnúť ešte vyššie; popri množstve záťaží a preťažení, za cenu veľkého úsilia sa prebojoval k tomu, že bol pripustený k príprave mesačného programu. Jednako po tragickej smrti Vladimíra Komarova (a Gagarin bol jeho náhradníkom) bol kozmonaut -1 odvolaný z tréningov. Rástol aj po stránke teoretickej, aj v oblasti vedeckého výkladu úloh kozmonautiky: mesiac pred tragickou smrťou úspešne ukončil Vojensko-vzdušnú inžiniersku akadémiu. Pripravoval sa aj na svoje vystúpenie v OSN – o svete a vesmíre.

V mnohých merítkach a kritériách bol kozmonaut-1 znášanlivý a prispôsobivý, prístupný, jednoduchý. Jednako však, ako si všimol novinár Andrej Archangeľskij, my sme sa v postsovietskom Rusku „ukázali ako neschopní konvertovať víťazstvo Gagarina do nového imidžu krajiny“. Jurij Alexejevič – to je symbol profesionalizmu, ale nie takého, ktorý tupo oslavuje po kanceláriách, a nie je symbolom šikovnosti naučených postupov, ale je symbolom tvorivosti, mysliaceho profesionalizmu, s podielom risku a romantiky. Vo všeobecný prospech. A vtedy sa stáva jasným, prečo sme práve my boli prví vo vesmíre: pretože to svojimi silami dokáže iba špecifická krajina.

A ešte: od momentu tragickej smrti Gagarina aj jeho učiteľa – Vladimíra Seregina – prešlo viac ako 40 rokov. Doteraz neexistuje jednoznačná odpoveď: čo bolo príčinou katastrofy výcvikového MiG-15 ? Či stojí za to pripisovať všetko utajenosti alebo želaniu označiť za vinníka niekoho „bočného“ Veď „nič nie je zabudnuté“.

Za dva roky vstúpi Rusko do Roku Vesmíru. Prezident Ruska oznámil, že akcie v r.2011 sa uskutočnia v znamení 50. výročia prvého letu človeka do vesmíru. Uvažuje sa o tom, že dôležitým prínosom do odhalenia histórie bude aj nové preskúmanie Posledného letu Prvého kozmonauta.


Alexander Pesljak, pozorovateľ RIA Novosti