10.5.2020 09:28:30

Anton Hrnko: „Som optimistický v tom, že prepisovači dejín napokon nezvíťazia“

Historik a politik
Historik a politik
(foto: SITA-Diana Černáková)


Historik, podpredseda SNS a bývalý šéf výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko komentoval víkendové oslavy skončenia 2. svetovej vojny v Európe a porážky fašizmu, pričom poukázal na viaceré kruhy, ktoré sa snažia bagatelizovať či úplne opomínať zásadnú roľu vtedajšieho Sovietskeho zväzu a Červenej armády. (HSP)



Hrnko komentoval to, že v piatok si vo väčšine krajín Európy, a v sobotu vo väčšine krajín bývalého Sovietskeho zväzu pripomenuli Deň víťazstva nad fašizmom.

„Táto hydra bola zadusená spoločným úsilím spojeneckých armád, príslušníkov odboja a mnohých tých, ktorí podporovali rôznym spôsobom boj proti fašizmu a nacizmu.“

Bývalý poslanec za SNS uviedol, že v súčasnosti sa vyrojilo množstvo „slaboduchých prekrucačov dejín, ktorí by radi popretím pravdy zmenili výklad príčin, priebehu i konca druhej svetovej vojny“. „Kedysi sa týmto „vykladačom“ hovorilo v historickej vede revizionisti. Dnes sa tvária skoro ako hlavný prúd vo výklade minulosti!“

„No, našťastie, väčšina normálnych historikov a bežných ľudí si zachovala triezvy pohľad. Uvidíme, dokedy! Lebo dnes je revizionizmus hlásaný rovno z najvyšších miest niektorých štátov. Ale som optimistom. Pravda nakoniec vždy zvíťazí!“


Vitásková: V ZSSR sa dožili konca vojny len traja zo sto dvadsaťročných chlapcov

Bývalá predsedníčka českého Energetického regulačného úradu Alena Vitásková na webových stránkach svojho inštitútu IVV zverejnila komentár pri príležitosti Dňa Víťazstva v 2. svetovej vojne.

Už v preambule autorka zdôraznila, že zásadný a nespochybniteľne rozhodujúci podiel na víťazstve nad nacistickým Nemeckom mal Sovietsky zväz. Práve pred 75 rokmi prevzal v Berlíne Georgij Žukov, maršal Červenej armády, ktorá bojovala o Berlín, bezpodmienečnú kapituláciu nacistického Nemecka.

Vitásková uvádza pozoruhodné fakty, ktoré dávajú určitú predstavu o rozsahu strát Sovietskeho zväzu počas vojny, a to vzhľadom k mladej generácii. Tá svoje najlepšie roky musela obetovať ťažkým bojom za slobodu.

„Z červenoarmejcov – mužov narodených v Sovietskom zväze medzi rokmi 1922-1924, ktorí bojovali za našu slobodu, za oslobodenie od nacizmu, prežili vojnu len traja zo sto,“ zdôraznila Vitásková. Dodala, že väčšina sovietskych občanov prišla o členov svojich rodín. Pripomenula, že žiadna rodina nebola ušetrená strát a boli vyhladené aj celé rodiny, dediny, mestá.

„Len traja zo sto (3 zo 100) dvadsaťročných chlapcov sa dožilo konca druhej svetovej vojny. Tých deväťdesiat sedem zo sto (97%) sa konca vojny nedožilo. Z milióna dvadsaťročných chlapcov sa dožilo konca vojny púhych tridsať tisíc chalanov,“ píše autorka.

Vitásková poznamenala, že milióny týchto chalpcov chceli študovať, mať deti, rodinu, pracovať. „Nič z toho však nezažili, padli, zomreli v dvadsiatich… za vlasť, za našu slobodu,“ podotkla s tým, že život im bol ukradnutý nacizmom, fašizmom, vojnou a nenávisťou. Ich rodiny márne čakali na svojich chlapcov.

Milióny mŕtvych, ktorí si zaslúžia našu úctu a tichú spomienku. Nedovoľme, aby takí Kolářovia, Hříbovia v lokajskom rúne dostali príležitosť na prepisovanie dejín, aby vyrábali nenávisť a spory medzi ľuďmi, nepriateľstvo medzi národmi. Nakoniec budú umierať zase a len a len naše deti, naši synovia a dcéry…“ varuje Vitásková.

HSP