04.8.2012 10:55:06

A. Hitler – J. Stalinovi: O provokáciách informujte okamžite mňa ...

V posledných rokoch sa posudzujú hlavne tieto témy:
1. dodala sovietska spravodajská služba, konkrétne rozviedka generálneho štábu a zahraničná rozviedka vedeniu krajiny nevyhnutnú informáciu o schyľujúcom sa útoku ZSSR?
2. vedenie krajiny síce dostalo informáciu o schyľujúcom sa útoku, tá však bola protirečivá. Na jej základe sa teda nedalo presne určiť, či sa napadnutie uskutoční.

Čo sa naozaj dialo?
Plán „Barbarossa“ bol Hitlerom podpísaný 18. 12. 1940. Podľa jeho litery malo Nemecko zaútočiť proti ZSSR do 15. mája 1941.
Už 29. 12. 1940 sovietsky vojenský atašé v Berlíne oznamuje Moskve informáciu od agenta „Aľtu“: Hitler vydal príkaz na prípravu vojny proti ZSSR ...“ 28. februára 1941 atašé oznamuje aj predbežný dátum útoku – 20. máj.
Aby sme lepšie pochopili reakciu Moskvy na zistenia rozviedky, pripomeňme si o čom bola korešpondencia Stalina s Hitlerom v máji 1941. Stalin napísal Hitlerovi list, v ktorom mu oznamuje, že má dojem, akoby sa Nemecko pripravovalo na vojnu s Ruskom. V odpovedi Hitler potvrdzuje Stalinovi, že pozdĺž hraníc so ZSSR sa naozaj skoncentrovalo obrovské množstvo vojsk a že ani nevylučuje možnosť náhodného ozbrojeného konfliktu. Avšak približne 15. – 20. júna, že plánuje uskutočniť hromadný presun vojsk na západ. Ďalej Hitler píše: „... prosím Vás nepodľahnite nijakým provokáciám, na ktoré sa môžu dať niektorí moji generáli, ktorí by pozabudli na svoje povinnosti. Ak sa nejakej provokácii nejakého generála nebude dať vyhnúť, prosím Vás, majte trpezlivosť, neprijmite žiadne odvetné opatrenia a okamžite ma o danej záležitosti informujte známym spojovacím kanálom“.
22. mája 1941 sa začal hromadný presun nemeckých vojsk k hraniciam ZSSR.
25. mája, NKGB. Záznam V. N. Merkulova o nemeckom pláne vojny so Sovietskym zväzom. Zdroj „Liceist“ (agent nemeckej rozviedky – pozn. autora) oznamuje nasledovné: „Nemecko teraz na hraniciach ZSSR skoncentrovalo asi 160 – 200 divízií ... Vojna medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom je málo pravdepodobná... Nemecké vojenské sily, sústredené na hraniciach, musia Sovietskemu zväzu ukázať rozhodnosť... Hitler predpokladá, že v súvislosti s týmto sa Stalin stane viac zhovorčivý a akékoľvek intrigy proti Nemecku ukončí, a hlavne, dá viac tovaru, obzvlášť ropy...“
28. mája, rozviedka generálneho štábu. Vojenský atašé v Bukurešti oznamuje: „... Vojenská akcia Nemecka proti ZSSR plánovite pokračuje ... Vojenské prípravy idú presne ako hodinový strojček a začiatok vojny je pravdepodobným ešte v júni tohto roka“.
30. mája, NKGB. Záznam zástupcu ľudového komisára NKGB B. Z. Kobulova: „Nemecko je rozhodnuté začať proti ZSSR vojnu v druhej polovici júna 1941 a celú kampaň dúfa uskutočniť za 6 – 8 týždňov“.
1. júna, rozviedka generálneho štábu. „Ramzaj (čiže Richard Sorge – pozn. aut.) z Tokio: „Očakávanie začiatku nemecko-sovietskej vojny okolo 15. júna sa zakladá výlučne na informácii, ktorú priviezol so sebou plk. Scholl z Berlína ...“
11. júna, NKGB. Záznam B. Z. Kobulova: „Vo vedení nemeckého ministerstva letectva a v štábe letectva tvrdia, že otázka o napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom je rozhodnutá s konečnou platnosťou. Či budú voči ZSSR vznesené nejaké predbežné požiadavky nie je známe a preto sa dá rátať s prekvapivým úderom...“
12. júna, rozviedka generálneho štábu. Vojenský atašé hlási z Berlína: „Árijec“ (agent, spolupracovník nemeckého MZV) nám v teraz odovzdanom materiály pomenúva termíny pravdepodobného útoku proti nám 15 – 20. júna“.
15. júna, rozviedka generálneho štábu. Vojenský atašé z Berlína hlási: „V štábe hlavného velenia wehrmachtu razantne cirkuluje verzia o útoku Nemcov proti ZSSR 20 – 25. júna“.
16. júna, NKGB. Záznam V. N. Merkulova o pripravenosti Nemecka zaútočiť proti ZSSR s poukázaním na objekty, ktoré je treba bombardovať a ustanovenia náčelníkov vojensko-hospodárskeho riadenia na budúcom okupovanom sovietskom území. „Všetky vojenské opatrenia Nemecka na prípravu ozbrojeného nástupu proti ZSSR sú plnohodnotne ukončené a útok sa dá očakávať v ktoromkoľvek čase...“ Na zhromaždení hospodárskych šéfov predurčených riadením okupovaných území v ZSSR vystúpil aj Rosenberg, ktorý oznámil, že pojem „Sovietsky zväz“ musí byť zotretý z geografickej mapy.
19. júna, NKGB. Agent „Breitenbach“ (Willi Lehman – pozn. autora) oznámil, že gestapo obdržalo pre nemecké vojská rozkaz 22. júna po tretej hodine rannej začať s vojenskými akciami proti ZSSR.
17. júna, rozviedka generálneho štábu. Agent „X“ oznamuje, že v nemeckom veľvyslanectve sú presvedčení, že od 20. júna treba každým dňom rátať s možnosťou začiatku vojenských akcií medzi Nemeckom a ZSSR.
18. júna, rozviedka generálneho štábu. Agent „X“ oznamuje: „Diplomatickí kuriéri obdržali pokyn nevycestovávať z Berlína.
19. júna, rozviedka generálneho štábu. Vojenský atašé ZSSR vo Francúzsku hlási: „...velenie wehrmachtu ukončilo presun svojich vojsk na sovietsku hranicu, ktoré zajtra, 22. júna 1944 napadnú Sovietsky zväz“.
20. júna. Kyjevský zvláštny vojenský okruh. Náčelník štábu M. A. Purkajev hlásil G. K. Žukovovi, že k pohraničiarom prešiel prebehlík, nemecký feldwebel, tvrdiaci, že nemecké vojská sa presúvajú do východiskových pozícií na útok, ktorý začne ráno 22. júna“.
x x x
Pri analýze hlásení sovietskej rozviedky púta pozornosť neexistencia dokumentov o tvoriacej sa vojensko-strategickej situácii na hraniciach so ZSSR od Ľudového komisára obrany a od generálneho štábu, čo je ich prioritnou povinnosťou.
Všetky hlásenia NKGB a NKVD smerovali do vlády pre podpis ľudových komisárov alebo ich zástupcov.
Náčelník rozviedky generálneho štábu F. Golikov bol povinný vedeniu štátu každodenne poskytovať priame hlásenia a svojmu bezprostrednému nadriadenému, t.j. G. K. Žukovovi aj súhrnnú dennú spravodajskú informáciu.
Golikov píše: „moje osobné hlásenia ľudovému komisárovi Timošenkovi S. K. i náčelníkovi generálneho štábu Žukovovi G. K., na ktoré som zvyčajne brával veľa schém a máp, sa brali na vedomie s pochopením“.
Znamená to, že vojenské a politické vedenie krajiny dostalo od sovietskej spravodajskej služby dôveryhodnú a včasnú informáciu o tom, že Nemecko sa pripravuje na útok. Ako sa však využili tieto údaje?
Maršal G. K. Žukov píše vo svojich spomienkach: „Teraz kolujú rôzne verzie o tom, či sme vedeli, či nevedeli o pláne a konkrétnom dátume útoku proti našej krajine. Generálny štáb sa to dozvedel len deň pred útokom 21. júna od prebehlíka“. Takže ani ľudový komisár a ani náčelník generálneho štábu, ako sami tvrdia, do 21. júna o plánoch nemeckého velenia nevedeli.
Stalin 17. júna pri posudzovaní hlásenia o informácii z Berlína (predkladal ho ľudový komisár NKGB V. N. Merkulov) o tom, že nemecké velenie prijalo posledné opatrenia pred útokom proti ZSSR na dané hlásenie napísal: „Súdruhovi Merkulovovi. Váš „zdroj“ zo štábu nemeckého letectva môžete poslať k vyje... materi. To nie je „zdroj“, ale dezinformátor. J. Stalin“.
21. júna na hlásení rezidenta generálneho štábu vo Francúzsku o tom, že útok Nemecka proti ZSSR je stanovený na 22. jún stojí nasledovná Stalinova rezolúcia: Táto informácia je anglickou provokáciou. Zistite kto je autor tejto provokácie a potrestajte ho“.
Ľudový komisár NKVD Berija 21. júna hlásil Stalinovi: „Opätovne žiadam odvolať a potrestať nášho veľvyslanca v Berlíne Dekanozova, ktorý ma neustále bombarduje tézou o akoby pripravovanom prepadnutí ZSSR Hitlerom. To isté zasielal aj genmjr. Tupikov, vojenský atašé v Berlíne. Tento tupý generál tvrdí, že tri skupiny wehrmachtu budú útočiť na Moskvu, Leningrad a Kyjev odvolávajúc sa na svoju berlínsku rezidentúru. Drzo žiada aby sme tým klamárom dodali rádiostanicu“.
x x x
Z pohľadu spravodajskej služby sú dnes jasne viditeľné príčiny pre Stalina nečakaného začiatku tej vojny. Krajina nemala celoštátne informačno-analytické ústredie. Každý ľudový komisár samostatne hodnotil informáciu získanú svojimi kanálmi a aj sám ju postupoval Stalinovi. Navyše centrom prijímania rozhodnutí bol v štáte jediný človek. Lenže dnes vieme, že aj počítače zamrznú.
podľa Izvestia, 22. júna 2010 (-vmi-)