04.8.2012 10:55:06

„Neklamať, neuzatvárať sa do seba, nezaliečať sa!“

Týchto matkiných slov sa po celý život držal autor znamenitej a kultovej knihy „V stalingradských zákopoch“ Viktor P. Nekrasov. 17. júna 2011 by sa bol dožil rovnej stovky.
(Novela bola sfilmovaná pod názvom Soldáty. Ide o autentický príbeh (jeho, Nekrasova) účastníka stalingradskej bitky, ukazujúci otrasné zážitky očami intelektuála cez frontový denník. Kniha je jednou z prvých v rade vojnových diel tzv. psychologického prúdu vojnovej prózy v ruskej literatúre.)
Spisovateľ Andrej Platonov hovorí, že pojem „zákopová pravda“ zaviedlo do literatúry práve Nekrasovovo majstrovstvo, ktorý „pridáva opisu vojny, pohybu citov a konaní človeka, nachádzajúceho sa uprostred paľby, neobyčajne citlivú, živú a bezprostrednú konkrétnosť“.
Čitateľská verejnosť prijala Nekrasovovu prvotinu tak, že sa stal zo dňa na deň slávnym. Do útoku sa však chystala ideologická kritika. Proti inakosti myslenia, ktorým je predchnutá.
Lenže stalo sa nevídané. Kniha sa dostala do rúk Stalinovi a ten osobne rozhodol o udelení Nekrasovovi Stalinskej ceny.
Neskoršie, už po Stalinovej smrti, začnú sa na spisovateľa aj tak hrnúť prísne pokarhania. S absolútne neskrývaným zdôvodnením: „za to, že si dovolil mať vlastný názor nezhodujúci sa s líniou strany“.
Situácia sa neustále zhoršovala, stranícky tlak vynútil Nekrasova emigrovať. Do Paríža, kde získal aj francúzske štátne občianstvo. To sovietske mu odobrali keď sa v rozhlase kriticky vyjadril o Brežnevovej Malej vojne.
(Malá vojna, tento dôkaz Brežnevovho kultu, si vyslúžila aj úsmešky mnohých veteránov. Hovorili, že Veľká vlastenecká vojna bola vlastne len bezvýznamnou epizódou Brežnevovej „Malej vojny“ – Brežnev bol politruk 38. armády)
Viktor Platonovič Nekrasov zomrel 3. septembra 1987 a pochovaný je v Paríži. Vedľa ďalších velikánov, ktorých zavrhla ruská vlasť.
Vladimír Mikunda podľa kp.ru, 17. jún 2011