27.3.2014 08:10:02

15. výročie bombardovania Juhoslávie NATOm a boja za práva nealbánskych utečencov z Kosova

Zhromaždenie k 15
Zhromaždenie k 15
(foto: Vladimír Mikunda)

 

Dňa 26. marca 2014 sa na Hviezdoslavovom námestí konalo zhromaždenie za práva srbských a rómskych utečencov z Kosova. Verím, že na Slovensku je stále ešte dosť ľudí, ktorí chcú o Kosove počuť pravdu!, vyjadrovala naša internetová pozvánka. Lenže žiaľ, konštatovali sme, že o túto pravdu príliš veľa Bratislavčanov nemalo záujem.

 

Ako prvý sa slova ujal predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Branislav Fábry, ktorý najskôr vysvetlil, že:

„Ide o problém srbskej provincie Kosovo a Metochija a najmä o problém etnickej čistky voči Srbom a Rómom, ktorá sa tam deje.“

Ďalej sa pozastavil nad paradoxom, že „práve tí, ktorí najviac presadzovali jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, sú dnes najostrejšími kritikmi Ruska pri jeho jednostranných krokoch v bývalom ZSSR. Títo ľudia si zrazu, pri kríze na Ukrajine spomenuli, že existuje aj nejaký princíp nedotknuteľnosti hraníc suverénnych štátov. Lenže bez ohľadu na to, či sa to našim mienkotvorným médiám a ich dvorným analytikom páči alebo nie, postup západných veľmocí v otázke Kosova sa stal precedensom aj pre iné veľmoci. Azda aspoň niektorí z nich teraz pochopili, že medzinárodné právo nie je švédsky stôl, z ktorého si možno vyberať normy podľa toho, ako to komu vyhovuje. Naopak, v tejto súvislosti treba oceniť principiálnosť vlády SR, ktorá odmietla uznať jednostranné akcie veľmocí voči územnej celistvosti zvrchovaných štátov.“

Branislav Fábry upozornil, že problém statusu Kosova je určite dôležitý, no hlavným, kvôli ktorému sa toto zhromaždenie zišlo, je problém ne-albánskych utečencov z Kosova. A zdôraznil, že „etnická čistka prebieha v ňom napriek mediálnej ignorancii doteraz. Najmä voči kosovským Srbom a Rómom“.

Podporil to údajmi UNHCR a ďalších mimovládnych organizácií. Vyplýva z nich, že

„z Kosova od roku 1999 pred etnickým násilím zutekalo okolo štvrť milióna ne-Albáncov, prevažne Srbi, ale aj viac ako 30 000 Rómov. Pravidelne sa objavujú aj rôzne útoky a šikany voči Srbom, ktorí pokúšajú o návrat. Mnohé medzinárodné dokumenty, vrátane rezolúcií OSN, žiadali bezpečný návrat vyhnaných etník do Kosova. Márne!“, - zvolal B. Fábry a dodal.

„Je smutné, že západné inštitúcie, podieľajúce sa na správe Kosova, sa pokúšajú fakt etnickej čistky voči Srbom trvalo ignorovať. Všetci si pritom pamätáme, ako v roku 1999 NATO sľubovalo vytvorenie "multietnického Kosova". Mnohí v Európe, ale i na Slovensku ignorujú prebehajúcu etnickú čistku a namiesto toho tvrdia, že odčlenenie Kosova etnickú čistku zastavilo. Žiaľ, takto nehanebne sa vyslovil aj kandidát na prezidenta SR Andrej Kiska.“

„Ako to teda vyzerá v Kosove dnes?“, zadal si rečnícku otázku B. Fábry.  „Dnes je väčšina Kosova etnicky vyčistená od Srbov a väčšina srbskej menšiny vyhnaná. Ideál „multietnického Kosova“ zostal dávno zabudnutý. Ešte smutnejšie je však to, ako nazývajú túto etnickú čistku v "newspeaku". Fakt, že väčšinu srbského etnika z Kosova vyhnali, nazývajú "stabilizácia Kosova". Hovoria aj o "demokratizácii" Kosova a pritom vyháňajú z krajiny tých, ktorí nesúhlasia s albánskou politikou. Napísali aj široký katalóg menšinových práv do kosovskej ústavy, hoci pri doterajšej albánskej politike v Kosove tam čoskoro možno nebudú žiadne menšiny. To je realita dnešného Kosova!“

 

V ďalšom vystúpil predseda Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribič, ktorý tieto myšlienky zhrnul do jednoznačného faktu: „Kedysi žilo v Kosove a Metochiji vyše 400 tisíc Srbov a iného nealbánskeho obyvateľstva. Dnes je ich tam necelých 100 tisíc a každým dňom ich je menej a menej. Genocída srbského národa zo strany kosovských štruktúr, USA, NATO a EÚ sa neskončila. Naďalej pretrváva...“

 

Ján Čarnogurský si všimol aj odvahu srbského národa, s akou odoláva svojmu krutému osudu. Vrátane toho, že vlastnými telami chránili mosty, ktoré agresori bombardovali. „...žiadnu paniku neukázali. Ba naopak! Mosty chránili tak, že v noci tam prichádzali množstvá ľudí, stáli na mostoch, aby ich svojimi vlastnými telami...“

Žiaľ, Srbi majú dejiny, že neustále museli preukazovať takéto hrdinstvo, aby sa udržali a v tomto smere sú naším trvalým vzorom“, - doplnil Ján Čarnogurský a zvýraznil:

„Preto, keď si tu dnes spomíname na toto výročie, tak znovu sa klaniame pred hrdinstvom Srbov, znovu v sebe pociťujeme rozhorčenie nad zločinom, ktorý vtedy spáchali tí, ktorí sa tak oháňajú dodržiavaním medzinárodného práva, chránením životov iných a pod. Opakujem, Američania, Briti, Francúzi vtedy a iní.

Hovorme si, že kedykoľvek to bude treba, preukážeme, hoci aj v malom počte, civilnú odvahu, aby sme sa vzopreli klamstvám, ktoré niekedy riadia svetom a ženú nás a našich vojakov do robenia neprávostí iným, do robenia neprávostí naším priateľom a bratom.“  

 

Keď sa moderátor opýtal zhromaždenia kto si želá vystúpiť, najskôr sa prihlásil občiansky aktivista, ktorý sa predstavil, ako Michal Petrovič...

„Stále sa neviem zmieriť s tým, že NATO zbombardovalo Juhosláviu a v konečnom dôsledku NATO, teda svojím podielom aj Slovensko, vybojovalo pre Kosovo samostatný štát. S požehnaním Európskej únie.

Toto ja považujem za podlosť medzinárodného spoločenstva! Voči Srbom, no i voči nám, príbuznému a spriatelenému národu...

Zlo môžeme zobrať na vedomie, ale nie schvaľovať! Rozhodne odmietam postoj Andreja Kisku dobrovoľne odobriť výsledok, nielen mnou považovaný za lúpež. S odôvodnením, že i tak ho už všetci schválili. A že, ako EÚ, musíme hovoriť jednou rečou. Niečo také by skončilo pritakávaním Nemcom a ďalším veľkým národom. Som hrdý na vládu SR, že Kosovo za samostatný štát neuznalo!“

 

Ďalším rečníkom bol účastník, ktorý sa predstavil ako Vlado Sečka:

„Chcem zdôrazniť, že Slováci, a aj Česi nikdy neodobrili tento akt agresie voči Srbom! Za to, že lietadlá preleteli cez územie Slovenska, za to vtedy zodpovedal vtedajší premiér, vtedajší minister zahraničných vecí, vtedajší minister obrany. To sú konkrétni ľudia, konkrétne mená.

... dnes je to aj o tom, že nevieme priradiť adresnú zodpovednosť konkrétnym ľuďom. Resp. my ju vieme, len to verejne nehovoríme. Čo však znamená, že hovoríme a narábame s polopravdami.“

V ďalšom V. Sečka zdôraznil v súvislosti s Ukrajinou: „Všimnite si čo sa deje. Len dnes a včera (25. a 26. 3) Slovenská televízia, Slovenský rozhlas začali podávať pravdivé informácie, dosť vyvážené. Keď si uvedomíme, čo hovorili pred štyrmi, piatimi dňami, pred týždňom... mesiacom, a je to verejnoprávna inštitúcia (!), tak si musíme nutne uvedomiť, že nás klamali. ... a nikto nezasiahol!

Dokonca by som povedal, že ak Slovenská televízia, Slovenský rozhlas takto činili a činia, tak manipulujú verejnú mienku. Fabulujú! Vymýšľajú! Naopak, potláčajú pravdivé informácie! No a toto sa u nás (voči udalostiam na Ukrajine) dialo celé týždne!.

V akej atmosfére to vlastne žijeme? Keď my sami, si v tejto krajine nehovoríme pravdu!“

Zaznamenal Vladimír Mikunda

 

 

 

Vladimír Mikunda