22.2.2021 09:24:53

10 otázok pre: Jána Čarnogurského

Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
(foto: Facebook)


Internetový denník ISKRA uverejnil rozhovor s predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti. Jeho obsah zdieľame:



Ste jedným z mála bývalých premiérov SR, ktorý sa i bez politickej strany neustále angažuje v politických a občianskych aktivitách a má čo povedať k dianiu u nás doma i v zahraničí. Neomrzelo Vás to ešte, pán doktor?

Politika ma baví. Bavila ma, aj keď som bol pre ňu vo väzení.


Je oprávnená obava z vývoja vnútropolitickej situácie na Slovensku. Veľké napätie a kulminácia nárastu nenávisti v spoločnosti. Zákony, vyhlášky, nariadenia sú schvaľované bez dostatočného prerokovania a dosiahnutia základného konsenzu v núdzovom stave v skrátenom legislatívnom konaní. Záhadná smrť bývalého policajného prezidenta vo väzbe a po ňom aj kajúcnika, v pozícii korunného svedka. Množstvo ľudí z prokuratúry, justície a PZ vo väzbe. Sú piliere štátnosti v ohrození? Čoho je to signálom?

Náš politický system je vybudovaný na vyvolávaní nenávisti. Vláda a opozícia sa sústavne vyhrážajú jeden druhému. Súčasná vláda to doviedla k vrcholu. Nemôžu sa diviť, že dochádza k samovraždám, niektorým aj pochybným.

Obávam sa, že ak dôjde k legálnej výmene vlády a nová vláda to bude chcieť vrátiť, špirála sa opäť zakrúti smerom hore. Slovensko je veľmi mladým štátom a piliere našej štátnosti sú zatiaľ plytké. Je to signál, že piliere našej štátnosti sú zatiaľ plytké.


Váš niekdajší spolupracovník Daniel Lipšic, politik, neprokurátor, odsúdený za neúmyselný trestný čin, ktorý je v podmienke (“Lex Lipšic”) sa stal hlavou špeciálnej prokuratúry. Schvaľujete postup, ktorý v tomto prípade zvolila koalícia? Dá sa povedať, že je to štart určitých politických procesov, ktoré by mohli dlhodobo traumatizovať spoločnosť?

Daniel Lipšic bol naposledy mojím podriadeným. Je dobrý právnik. To je všetko, čo chcem odpovedať na Vašu otázku.


Čas veľkých politikov v Európe, akými boli Helmut Kohl, Jacques Chirac a pod., sú už preč. V súčasnosti ťažko nájsť štátnika v EÚ s veľkým Š. Neobávate sa toho, že EÚ riadia tí neschopnejší politici, čo môže znamenať veľké otázniky v ďalšom politickom vývoji Európy?

Aj štátnici, ktorých ste menovali, to nemali počas výkonu funkcie jednoduché a v politike skončili dramaticky. Kto bol Štátnik, sa vidí až ex post. Dôležitá je politická ideológia, ktorá v štáte vládne. Ako problém vidím súčasnú politickú ideológiu v Európe, ktorá chce odstrániť národné štáty, a preto musí spochybniť každú osobnosť v národnej politike. Národ a náboženstvo sa doteraz ukázali ako najsilnejšie opory štátu. Liberálna ideológia ich chce odstrániť. O čo sa potom oprie štát?


Meno Jána Čarnogurského je spojené v ostatných rokoch s bojom proti prítomnosti NATO a jeho základniam na území SR, ako aj s podporou rozvoja úzkych slovensko-ruských vzťahov. Zmenilo sa na tom niečo, pán doktor? Ako vnímate zostrenie vzťahov medzi EÚ a Ruskou federáciou?

Nezmenilo sa. Slovensko je pre Západ zaujímavé len ako nástupisko proti Rusku. Ruska sa boja a majú zálusk na ruské prírodné bohatstvo. Rusko je jediné schopné ich poraziť, čiže zničiť. Čína nie, resp. len v spojení s Ruskom. Preto potrebujú na Slovensku základne. Ak by sme ich dovolili, staneme sa cieľom ruských rakiet. Európa aj Severná Amerika upadajú, Čína a Rusko nie. Západ sa stáva nervóznym, akoby chcel Rusko teraz poraziť, lebo vidí, že neskôr to bude ťažšie a ťažšie.


Kto môže za to, že vzťahy medzi SR a Ruskou federáciou sú historicky najhoršie od čias osamostatnenia SR?

Jednak sme teraz súčasťou Západu a zostrovanie vzťahov medzi Západom (EÚ) a Ruskom sa týka aj nás. Súčasná vláda je slabá, aby si dokázala ubrániť priestor na obranu našich národných záujmov, ktoré sú historicky späté práve s pomerne dobrými vzťahmi s Ruskom. Navyše kľúčové rezorty pre zahraničnú politiku – ministerstvo zahraničných vecí a obranu vedú ministri, ktorí nevidia ďalej než rešpektovanie súčasného postavenia USA vo svete. To je ako politika prvej ČSR, ktorá nás doviedla k Mníchovu.


Pred dvomi rokmi ste v mene Slovenska uskutočnili zaujímavú cestu na čele delegácie do vojnou trpiacej Sýrie. O tejto ceste sa široká verejnosť dozvedela vďaka Vašim aktivitám po návšteve. Chystáte sa ešte do tejto krajiny? Aká je podľa Vás situácia v Sýrii dnes?

Sýriu predbežne vynechávam.


Dá sa povedať, že geopolitická mapa sveta sa prudko mení? Ako by sa podľa Vás mali správať naši politickí reprezentanti na MZV a Úrade vlády SR v súvislosti s napätou situáciou medzi Ruskom a EÚ?

Západ stráca alebo už stratil dominantné postavenie vo svete, ktoré mal 500 rokov od objavenia Ameriky. Strata dominantného postavenia súvisí s tým, že stratil nadvládu nad Áziou, Afrikou a Latinskou Amerikou. Zblíženie Ruska a Číny (a ďalších krajín bývalého tretieho sveta) vytvorilo blok, ktorého sa už Západ musí báť. K strate uvedených svetadielov pre Západ prispelo historické Rusko, v minulom storočí pod názvom Sovietsky zväz. Spomeňme si, ako Sovietsky zväz pomohol v Číne k víťazstvu Mao Ce-tunga, v Afrike k víťazstvu tzv. oslobodzovacích hnutí proti koloniálnym štátom, v Latinskej Amerike k udržaniu sa Kuby proti Spojeným štátom, teraz k udržaniu sa Venezuely. Naša politická reprezentácia tieto zmeny vo svete nevidí. Oni to už ani neuvidia. Slovensko by sa malo snažiť uchovať si aspoň vyvážené vzťahy s Ruskom. V EÚ by sme mohli vystupovať ako advokát Ruska. Neboli by sme výnimoční. Napríklad Španielsko vystupuje ako otvorený spojenec Latinskej Ameriky, celej, vrátane Kuby a takéto vzťahy využíva na zbližovanie EÚ a jednotlivých krajín Latinskej Ameriky, ak sa vyskytnú sporné otázky. Vo vzťahu k Rusku nás predbieha Maďarsko, čo nie je pre nás optimálna situácia. S Ruskom naozaj máme historicky osobitné vzťahy. Vezmime si ako ilustráciu diskusie okolo ruskej vakcíny Sputnik V. Liberáli sa boja aj toho, že by sme prijali ruskú vakcínu, popri západných. Stačí si prečítať noviny SME, Denník N, .týždeň a niektoré iné. A napriek tomu, ako je medzi našimi ľuďmi populárna, hoci ju vlastne nepoznajú.


Je nepochybné, že súčasná politická a vládna moc konštituovaná na základe posledných parlamentných volieb je pre občanov Slovenska hlbokým sklamaním a bude nevyhnutné ju vymeniť ešte pred riadnym termínom budúcich parlamentných volieb. Už len samotný prejav nespokojnosti vyše 70 % občanov s vládou (aktuálne nameraný prieskumnými agentúrami) naznačuje, že vláda zrejme nevydrží. Akú úlohu v tom pripisujete súčasnej parlamentnej, mimoparlamentnej i občianskej opozícii? Je schopná sa zjednotiť a spoločne postupovať hoci len na tomto jednom spoločnom cieli – na skrátení volebného obdobia súčasnej vlády?

Súčasná opozícia sa nedokáže zjednotiť a takáto rozdelená skôr nedokáže povaliť vládu. Najmä však nedokáže predstaviť program, čo by nasledovalo, keby povalila túto vládu. Kým taký program nepredstaví, nezaujímajú ma snahy opozície. My sme v roku 1998 spojili aj veľmi rozdielne strany, napríklad KDH a sociálna demokracia. Volebnú listinu sme zostavili na základe priemeru prieskumov verejnej mienky podľa d´Hontovho pravidla. U súčasnej opozície zatiaľ nič take nevidím. Len skrátenie volebného obdobia a povalenie vlády je pre mňa málo.


Môže byť podľa Vás referendum úspešné a môže viesť k vyhláseniu mimoriadnych parlamentných volieb?

Vzhľadom na predchádzajúcu odpoveď referendum o predčasných voľbách ma nezaujíma.


slovenskaiskra.sk